Minizamyslenie Dopíšme Markovo evanjelium

Markovo evanjelium sa pôvodne končilo slovami: „(Ženy) vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“ (Mk 16, 8). Čudný koniec. Ale o to pravdivejší. Z mŕtvych sa nevstáva len tak zo zábavy. A dych smrti, ktorý ženy ovanul, im prirodzene nahnal strach. Ani my by sme na tom neboli lepšie.

Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. (...) Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. (Mk 16, 9 – 15)

Napriek tomu sa k tomuto koncu, ktorý ako koniec ani nevyzerá, neskorší autor snažil dopísať nejaký záver. Lenže ani ten nesrší lacným happyendom. Vystupuje v ňom Mária Magdaléna, ktorej sa opäť pripomínajú vyhnaní zlí duchovia, učeníci, ktorí dookola plačú, utápajú sa v smútku a neveria jej slovám. A potom ďalší neveriaci. A nakoniec ako hrdzavý klinec programu Jedenásti, ktorí takisto neveria. Až sa zdá, že ten pôvodný koniec by bol býval príťažlivejší.

Lenže Marek je autor, ktorý nič neprifarbuje a nedáva si servítku pred ústa. To pochopil aj autor dodatočného záveru. Možno schválne nechal koniec otvorený. Akoby chcel povedať: „Ak naozaj uveríte a prežijete Ježišovo zmŕtvychvstanie vo svojom živote, dopíšte k evanjeliu vlastný záver.“

Táto výzva nevyzerá až tak nelogicky. Dobre, urobme to presne tak. Dopíšme Markovo evanjelium podľa vlastnej skúsenosti. Pod textom zostala prázdna polstránka...

(Jozef Husovský)