Minizamyslenie Nepotrební ľudia

Atmosféra čias, ktoré žijeme, sa nám snaží vsugerovať, že existujú nepotrební ľudia. Sú to jednoducho tí, ktorí nám nemajú alebo nemôžu nič dať. Prečo sa nimi teda zapodievať?

Ježiš povedal: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18, 1 – 5. 10. 12 – 14)

Na svete nie sú len ľudia, ktorých potrebujeme. Pohybujú sa v ňom aj ľudia, ktorí potrebujú nás. Keď bezdomovcovi, okolo ktorého denne prechádzame ako okolo sochy, ktorá je už stáročia na námestí, venujeme trochu času, zistíme, že je to človek, ktorý mal v živote iba o trochu väčšiu smolu ako my.

Ďalším dôvodom, prečo by nikdy nemalo existovať delenie na potrebných a nepotrebných ľudí, je fakt, že nikdy nevieme, odkiaľ nám v kritickej chvíli môže prísť pomoc. Keď zbili a okradli človeka na jerišskej ceste, jediný, kto mu poskytol pomoc, bol Samaritán (Lk 10, 30 – 37), ktorého polomŕtvy sám možno považoval za človeka nehodného pozornosti.

A napokon, keď sa naučíme neselektovať ľudí na svätých a hriešnikov, na správne a nesprávne veriacich, na správne a nesprávne žijúcich, odpadne nám denne toľko starostí a uvoľní sa nám v hlave a srdci kopec miesta, ktoré už nemusíme zapĺňať hodnotením. Byť človekom, to stačí. Presne tak to vníma Boh. A my máme byť takí ako on (Lk 6, 36). (Jozef Husovský)