Minizamyslenie Nultý bod

Ľudská ambícia dať správanie druhých do laty nie je dieťaťom našej doby. Narážal na ňu už Ježiš. Preto ponúkol mechaniku, ako by sme pri upozorňovaní na chyby mali postupovať:

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami...“
(Mt 18, 15 – 20)

Jeho tri body – medzi štyrmi očami, s jedným svedkom a pred celou komunitou – sú zakončené 4. bodom. Tým je spoločná modlitba (Mt 18, 19 – 20). Nielen za inkriminovaného človeka, ale za celú komunitu. Výsledkom tohto procesu predsa nemá byť exkomunikácia. Máme sa k nemu správať ako k pohanovi a mýtnikovi. 

Ale vieme, ako sa Ježiš správal k pohanom a mýtnikom. Na otázku farizejov, prečo jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, odpovedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Milosrdenstvo chcem a nie obetu“ (Mt 9, 11 – 13).

Táto štvorbodová procedúra obsahuje ešte jeden, nultý bod. Pred tým, ako budeme chcieť niekoho upozorniť na jeho chybu, sa potrebujeme spýtať sami seba, či naozaj ide o prehrešok voči nám alebo len o niečo, čo nám prekáža a vyrušuje nás. 

Vieme, že na druhých nás najviac iritujú naše vlastné chyby. A opäť je tu priestor pre vnútorný čas modlitby, zamyslenia či meditácie. Niekedy sa druhí voči nám nechcú prehrešiť ani nás raniť. Len nám jednoducho, často nechtiac, nastavujú zrkadlo. (Jozef Husovský)