Minizamyslenie S dušou aj telom

S dogmou aj oslavou Nanebovzatia Panny Márie majú problém aj mnohí katolíci. Nevedia, čo si pod tým majú predstaviť. Počuli, že ide o oslavu toho, že Mária bola Bohom vzatá do neba s telom aj dušou.

Alžbeta zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ (Lk 1, 39 – 56)

S tým, že bola do neba prijatá jej duša, nie je problém. Ale s telom? Prečo s telom? Čo to znamená?
Aj túto oslavu treba viac ako doslova čítať metaforicky. Ak bola Mária ako prvá z ľudí vzatá do neba s dušou, ale aj s telom, potom je to veľký odkaz Boha, že mu záleží nielen na duši, ale aj na ľudskom tele, a teda človečenstve.

Dal to najavo už tým, že sa sám stal človekom. Mnohé kresťanské aj nekresťanské smery vnímajú dušu ako primárnu a telo len ako akýsi prívesok, s ktorým treba prezápasiť život, aby sme sa dostali do neba, dosiahli nirvánu či ten lepší breh šeólu. Boh však nerobí prívesky. Boh robí krásne veci. A jednou z nich je aj naše telo.

Nakoniec, ako chceme byť láskyplní a pomáhať druhým bez tela? Ako s nimi pôjdeme časť cesty bez nôh? Ako im podáme pohár vody bez rúk? Ako uvidíme to, čo potrebujú, bez očí? Ako si vypočujeme ich príbeh bez uší? Boh miluje naše telo viac ako my. A táto slávnosť nás pozýva milovať všetko, čo Boh stvoril. Lebo je to dobré (Gn 1, 31). (Jozef Husovský)