Hľadať Stvoriteľa okolo nás Božie kráľovstvo je záhrada

Bola to naša prvá letná búrka, taká, až sa zdá, že sa v nebi preborila nejaká veľká priehrada a na nás sa naraz rútia dlho zadržiavané vody.

Tento zvuk mi spôsobil príjemné zimomriavky, lebo som už túžila po daždi. Moja záhrada potrebovala zhora čerstvú vodu (celé hodiny dažďa), aby vsiakla hlboko do záhonov, ktoré už dlhé týždne slabo a povrchne kropila ľudská šikovnosť vo forme gumovej hadice a kovového potrubia.

Dnes ráno som s uspokojením pozorovala výsledky. Jedna poriadna spŕška a vyčerpaný výraz, ktorý týždne sucha vtlačili do listov kaliandry, bol preč. Príjemne ma zdravila lahodná vôňa nočného jazmínu. Tento nádherný strom naozaj vyzeral tak, že sa túži korunovať divokými oranžovými pukmi a tak učiniť zadosť svojmu menu.

Záhradníčkou nie som veľmi dlho, ale vidno na mne, že som svojou záhradou očarená. Okrem krásy za oknom, ktorá ma povznáša pri práci za kuchynským drezom, mi moja záhrada otvorila nový pohľad do Božej mysle. Ak to znie bombasticky, ubezpečujem vás, že to tak nie je. Je to najjednoduchšia a najprirodzenejšia vec na svete.

Keď Ježiš pred dávnymi časmi kráčal medzi nami, ľudia, ktorí mali to šťastie, že počuli jeho ľudský hlas, boli všetci záhradníci. Niektorí profesionálni: vinohradníci a pestovatelia olív. A všetci ostatní pre to, že boli členmi agrárnej spoločnosti. Slová, ktoré hovoril, a podobenstvá, ktoré používal, aby im otvoril srdce, boli presne prispôsobené najhlbšiemu poznaniu jeho poslucháčov o tom, ako vo svete zeme, dažďa a semien konajú príroda i jej Boh.

„Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia“ (Jn 15, 1 – 2).

Týmito slovami nám Ježiš dal obraz Božieho kráľovstva ako duchovnej záhrady, kde je každá duša vzácnou rastlinou alebo stromom a dostáva pozornú starostlivosť kvôli sebe samej. Pri práci s nožnicami, lopatou a krhlou som začala chápať, že záhrada je výsledkom práce rozvážnej ruky láskyplného opatrovateľa priloženej k hemžiacej sa potencialite života – ruky, ktorá sadí, vedie, usporadúva, kŕmi a orezáva, dokonca aj ničí zhubných nepriateľov, ktorí záhradu ohrozujú.

Práve v rukách záhradníka, a nie keď nekontrolovane rastie v divočine alebo žízni na púšti, dosahuje bylina alebo strom plnú krásu a plný potenciál. Práve v záhrade rastlina naplno rozkvitá a strom je najhojnejšie obťažkaný plodmi.

Záhrada je bezpečným a ohradeným priestorom, kde sa poriadok a forma – princípy umožňujúce rast a rozvoj – presadzujú s láskou. V záhrade, do ktorej sme zasadení vy i ja, záhradník pozná naše najvyššie možnosti a ustavične sa snaží pomôcť nám ich prejaviť. Snaží sa radovať z dokonalého ovocia a nádherného kvetu, ktorý každý z nás prinesie, keď na nás svieti a prší svojou milosťou.

Neváha odfúknuť či striasť z nás suché listy a zbytočné vetvy, ba ani s chirurgickou presnosťou použiť záhradné nožnice. Tieto bolestivé veci robí s veľkou nežnosťou a pre naše dobro – na to je dobré pamätať, keď máme pokušenie ujsť do púšte alebo všetko vzdať a žiť divoko v džungli.

Nad týmito vecami uvažujem v záhrade, keď zahŕňam starostlivosťou sadeničku a snažím sa dať ju na správne miesto mimo vražednej žiary tropického slnka. Premýšľam nad krásnou guavou, ktorá sa v júni trochu rozbujnie. A bolí ma to, ale sem-tam orežem nejakú neposlušnú vetvu. Veď viete, ťahajú z nej silu a čerpajú živiny, ktoré potrebuje, aby priniesla sladké plody.

Opatrne priväzujem nové úponky fialovej petrey k rámu, ktorý som postavila na jej oporu, aby jej škvrnitý kmeň onedlho dokázal vzdorovať aj najhorším letným búrkam.

Bez milosti vediem vojnu so škodcami, ktorí ohrozujú mladé a krehké listy a prvé bezbranné púčiky.

Pri záhradníčení som začala cítiť istotu a šťastie, lebo viem, že som stromčekom v Božej záhrade. Ak som ja pozorná k rastlinám, aký pozorný je Boh vo svojej nekonečnej láske?

Keď som vyprahnutá, polieva ma duchom samotného života a ohradzuje ma pred zlami, ktoré ma obklopujú. Takmer cítim, ako opatrne ma posilňuje a dáva mi oporu a ako ma chráni pred nevľúdnym počasím. Strihanie jeho nebeských nožníc pociťujem bez odporu, lebo ak si on myslí, že časť zo mňa musí preč, tak potom musí.

Ani zďaleka si neviem predstaviť, aký nádherný kvet sa v jeho starostlivosti zo mňa jedného dňa stane.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Grazie Christie, M.D., je vedúca členka združenia The Catholic Association a moderátorka rozhlasového programu Conversations with Consequences (Rozhovory s následkami) na americkej katolíckej sieti EWTN. S manželom a piatimi deťmi býva v Miami na Floride, kde praktizuje rádiológiu.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.