Minizamyslenie Radostné posolstvo apokalypsy

Na konci všetkých Ježišových apokalyptických slov by sme azda čakali jedno veľké čierne „amen“. On však prekvapivo hovorí:

„Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.“ (Lk 21, 29 – 33)

Apokalypsa sa opäť mení na evanjelium. Vlastne aj apokalyptické tóny v sebe nesú radostné posolstvo. Všetky tieto pohromy sú predzvesťou Božieho kráľovstva. Toho, ktoré je stále „medzi nami“ (Lk 17, 21), a naším poslaním nie je vyzerať ho z balkóna a pasívne naň čakať. My sme v tomto marazme pozvaní vnášať ho do života.

Vo finále apokalypsy nás Ježiš vyzýva: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lk 21, 28) Nie je to výzva na pyšné zodvihnutie hlavy s víťazoslávnym pocitom. Ježiš hovorí o vzpriamení a zodvihnutí hlavy aj preto, lebo len vzpriamení a so zdvihnutou hlavou môžeme pohliadnuť do očí iného človeka.

Na spásu teda nemáme len čakať. Je pred nami výzva stávať sa spásou alebo aspoň jej omrvinkami. Keď zodvihneme hlavu od pohľadu stočeného len do seba, môžeme vidieť, koľko ľudí potrebuje hoci iba povzbudivé slovo, záujem či pomoc. Ak im to poskytneme, prinesieme im spásu, o ktorú prosia Boha. Boh totiž hovorí a koná aj skrze človeka, od ktorého by sme to azda nečakali. A mnohokrát aj skrze nás. (Jozef Husovský)