Minizamyslenie Blahoslavení vidiaci

Ježišove blahoslavenstvá predstavujú také prevrátenie hodnôt, že dodnes vyvolávajú mnoho otázok.

Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. (...) Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!“ (Lk 6, 20 – 26)

Je to iba konštatovanie alebo priamo životný program? A čo tí, ktorí sa narodili v bohatých a zdanlivo bezproblémových rodinách? Môžu sa aj oni stať blahoslavenými? A čo, naopak, tí, ktorí svoju chudobu, hlad, plač a perzekúcie znášajú so škrípaním zubov a plní nenávisti?

Možno sa nad tým zamýšľal aj autor tretieho z evanjelií, a preto potreboval k pôvodným Matúšovým blahoslavenstvám (Mt 5, 1 – 12) dodať aj akési Ježišove „antiblahoslavenstvá“, ktoré hovoria o tom, čo sa deje práve teraz. Blahoslavenstvá tak nabrali na dynamike. Nie je to len konštatovaním toho, čo je, ale toho, čo môže nastať.

Po zmŕtvychvstaní prezradil Ježiš Tomášovi ďalšie blahoslavenstvo: „Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili.“ (Jn 20, 29). Ak sú blahoslavenstvá „živou“ skutočnosťou, potom sa k nim dá aj aktívne dostať. A zdá sa, že je to vtedy, keď, naopak, „uvidíme“ všetkých chudobných, hladných, plačúcich či prenasledovaných a „uveríme“, že s ich životnou situáciou môžeme niečo urobiť. A aj urobíme.

Vtedy sa stávame blahoslavenými. Aj ako bohatí, najedení a plní úsmevu. (Jozef Husovský)