Minizamyslenie Cesta zhora a zdola

Ježiš síce hovorí o Božom kráľovstve, to je však v mnohom úplne iné ako kráľovstvá, ktoré poznáme zo štúdia dejepisu.

Ježiš povedal: „(Božie kráľovstvo) sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch. (...) Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Lk 13, 18 – 21)

Kráľovstvá, ako ich poznáme z histórie, fungovali tak, že kráľ niečo nariadil a mal kontrolné a donucovacie páky, aby sa toto nariadenie zachovávalo. Bola to cesta nariadení zhora. Pre kráľa dosť jednoduchá, o to ťažšia pre poddaných.

Ježišovo Božie kráľovstvo si nikdy nenárokovalo založenie kresťanskej ríše a pretláčanie svojich princípov cestou zhora. Už Ježiš jasne naznačil, že Božie kráľovstvo chce vyrastať zdola, postupne a z mála. Je to ťažšia a pomalšia cesta pre všetkých, ale oveľa efektívnejšia a pravdivejšia.

Okrem iného cesta zhora nekladie nároky na tých, ktorí kreujú zákony, aby ich naozaj zachovávali. Tí iba vydajú predpisy pre pospolitý ľud a ten sa s nimi musí popasovať po svojom. Základom Božieho kráľovstva sú však ľudia, ktorí sami zasievajú dobro, po ktorom túžia, aby ním prekvasili svet, v ktorom žijú.

Dôsledkom cesty zhora sa môže stať zachovávanie zákonov len naoko a ako nutné zlo. Dôsledkom cesty zdola je vnútorná prepojenosť s tým, čo človek robí. A teda pravdivosť a autenticita života. (Jozef Husovský)