V irackom utečeneckom tábore vysvätili troch novokňazov

Po brutálnom útoku džihádistov z teroristickej skupiny ISIS na iracké mesto Karakóš v roku 2014 boli členovia tamojšieho seminára sv. Efraima nútení utiecť. Boli medzi nimi aj traja mladí muži čakajúci na diakonskú vysviacku. Napriek strate domova a viacerých blízkych svoju cestu k povolaniu kňazstva nevzdali.

Dva roky od útoku, ktorý zmenil ich životy, prijali prednedávnom kňazskú vysviacku, a to na nezvyčajnom mieste. V utečeneckom tábore v Erbile.

„Ľudia potrebujú nádej, a keď vidia štyroch mladých mužov, ktorí sa stanú diakonmi a o pár mesiacov kňazmi, môže im to dodať síl,“ povedal ešte v marci pred diakonskou vysviackou jeden zo seminaristov Roni Salim Momica.

Momica bol jedným z tých, ktorí museli utiecť z mesta Karakóš po tom, čo odmietli „ponuku“ teroristov konvertovať na islam, zaplatiť daň alebo prijať smrť. Spolu s ďalšími spolužiakmi pokračoval v štúdiu v seminári v Libanone. Po jeho skončení sa vrátili do Iraku. Svojmu biskupovi povedali, že vysviacku chcú mať v utečeneckom tábore v Erbile, pretože oni sami sú podľa vlastných slov utečencami.

„Chceme povedať a ukázať všetkým, že sú tu mladí ľudia, ktorí sa stanú kňazmi,“ zdôrazňuje Momica, podľa ktorého je udalosť znakom nádeje pre kresťanov na úteku.

Vysviacka sa napokon konala v Ankawe, v tábore na predmestí Erbilu, presne dva roky po ich nútenom úteku z rodného mesta. Hoci mal tamojší kostol kapacitu len pre asi päťsto ľudí, na vysviacku ich prišlo okolo tisícpäťsto. Pozvaní boli aj biskupi Chaldejskej a Ortodoxnej cirkvi a ďalší kňazi a laici z okolitých miest.

„Napriek ťažkej situácii tu stále sú povolania mladých, ktorí dávajú samých seba pre dobro cirkvi, aby slúžili ľuďom a Bohu. V týchto časoch je to veľmi dôležité,“ hovorí kňaz Giorgio Kahona dohliadajúci na vysviacku nových kňazov. Podľa jeho slov je utečencami až deväťdesiat percent sýrskych katolíkov v diecéze Erbilu.

„Som nesmierne šťastný, že som sa stal kňazom,“ hovorí o svojich pocitoch z vysviacky Momica. „No zároveň smutný, pretože som ďaleko od svojho domova a stratili sme mnohých blízkych, ktorí tu nie sú s nami.“

Novokňaz Momica ostáva po vysviacke pracovať s utečencami v Erbile. I keď budúcnosť kresťanstva v krajine je neistá a riešenie je v nedohľadne, existuje tu podľa jeho slov množstvo ľudí, ktorí chcú ostať a sú ochotní tomu obetovať všetko.