Deportácie utečencov „Baby katolík“ JD Vance, kritika biskupov aj stopnuté fondy

Katolícka cirkev v Latinskej Amerike odsúdila migračnú politiku novej vlády USA. Podľa listu Rady latinskoamerických biskupov CELAM, ktorý je adresovaný arcibiskupovi Timothymu Brogliovi, predsedovi Konferencie biskupov USA, sa tisíce dotknutých rodín obávajú budúcnosti vzhľadom na vyhlásenia a rozhodnutia vlády USA v otázkach migrácie.

Trump chce najväčšie deportácie v histórii

„Strach ich zachvátil a vrhol tieň na krajinu slobody a dôvery v Boha,“ píšu biskupi. A okrem toho zdôrazňujú, že kultúrna identita USA je výsledkom päťstoročnej migrácie miliónov ľudí, ktorí „prišli z vlastného rozhodnutia alebo nútene v situáciách plných bolesti a utrpenia“. 

Táto rozmanitosť predstavuje – aj keď nie vždy v plnej harmónii – bohatstvo, ak sa uznáva príspevok každej tradície a kultúry k spoločnému dobru.

CELAM pripomína, že mnohí Latinskoameričania opustili svoje krajiny pôvodu pre násilie a bezperspektívnosť, aby hľadali podmienky pre dôstojnejší život. USA sú prvým cieľom utečencov, ktorí „sa usilujú o svoje sny“ so všetkými dôsledkami „bolestivého procesu vykorenenia“.

O to dôležitejšia je solidarita a podpora, ktorú severoamerickí biskupi „odjakživa poskytujú našim bratom a sestrám, ktorí prichádzajú do ich vlasti“, píše sa v liste. Patria sem aj úsilia nájsť spôsoby, ako migrantom umožniť prístup k hospodárskemu rozvoju.

Americký prezident Donald Trump, ktorý je v úrade od konca januára, ohlásil najväčšie deportácie v dejinách USA a zároveň zvýšil tlak na svojho južného suseda Mexiko. Tamojšia vláda musí podľa neho urobiť viac na obmedzenie nelegálnej migrácie. Vo februári pápež František v liste americkým biskupom ostro kritizoval plány prezidenta Trumpa na masové deportácie.

Podľa slov pápeža je so správne sformovaným svedomím nemožné sa vyhnúť odmietnutiu všetkých opatrení, ktoré mlčky alebo výslovne stotožňujú nelegálny status niektorých migrantov s kriminalitou. Politika, ktorá reguluje migráciu riadnym spôsobom, je prípustná. 

František však zdôraznil: „To, čo je postavené na základe násilia, a nie na pravde o rovnakej dôstojnosti každej ľudskej bytosti, sa začína zle a skončí zle.“

Len niekoľko dní po nástupe do prezidentskej funkcie dal Donald Trump pokyn imigračným úradom, aby tvrdo zasiahli. Pohraničná polícia dostala nové právomoci zatýkať a deportovať ľudí bez legálneho pobytového statusu, a to aj v školách, nemocniciach a kostoloch.

Deportácie ľudí, ktorí opustili svoju vlasť z dôvodu extrémnej chudoby, neistoty, vykorisťovania, prenasledovania alebo vážnych environmentálnych problémov, porušujú dôstojnosť mnohých mužov a žien, ako aj celých rodín. 

Skutočný právny štát sa ukazuje práve v zaobchádzaní s tými najchudobnejšími a najviac vylučovanými: „Skutočné spoločné dobro sa podporuje vtedy, keď s tvorivosťou a za prísneho rešpektovania práv všetkých spoločnosť a vláda prijímajú, chránia, podporujú a integrujú tých najslabších, najbezbrannejších a najzraniteľnejších.“

Aj Ježiš zažil drámu migrácie

Pápež sa vo svojom liste odvoláva na Bibliu a spomína cestu izraelského ľudu z otroctva na slobodu i útek Svätej rodiny do Egypta: „Boží syn, ktorý sa stal človekom, sa rozhodol zažiť aj drámu migrácie.“ Koncept ľudskej dôstojnosti znamená, že hodnota ľudskej osoby má prednosť pred akýmkoľvek iným právnym hľadiskom: „Preto sú všetci veriaci a ľudia dobrej vôle vyzvaní, aby legitímnosť noriem a verejnej politiky posudzovali vo svetle dôstojnosti osoby a jej základných práv a nie obrátene.“

František, Vance a ordo amorisPostavili sa pápež alebo viceprezident proti tradičnému Akvinského učeniu? Rozdiel je skôr v rétorike

Michal Lukáč

A okrem toho pápež v liste pripomína podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktoré vyzýva na podporu pravého poriadku lásky (ordo amoris), totiž lásky, „ktorá buduje bratstvo otvorené pre všetkých bez výnimky“. František tak narážal na viceprezidenta USA JD Vancea, ktorý s odkazom na koncept ordo amoris cirkevného otca Augustína zdôraznil, že kresťanským konceptom je „milovať najprv svoju rodinu, potom svojho blížneho, potom svoju miestnu komunitu, potom svojich spoluobčanov a až potom zvyšok sveta“.

Pápež František vo svojom liste oceňuje angažovanosť amerických biskupov v prospech migrantov a utečencov. Zároveň vyzýva všetkých veriacich a ľudí dobrej vôle, aby „nepodľahli naratívom, ktoré diskriminujú našich bratov a sestry migrantov a utečencov a spôsobujú im zbytočné utrpenie“. Všetci sú vyzvaní, aby „žili v solidarite a bratstve, budovali mosty, ktoré nás zbližujú, a vyhýbali sa múrom hanby“.

Prvé strety medzi pápežom a Trumpovou vládou

Koncom januára šéf amerického imigračného úradu Tom Homan ostro kritizoval pápeža Františka, pretože Svätý Otec už pred Trumpovou inauguráciou jasne varoval pred plánovanými masovými deportáciami. Ak by Trump ako jeden zo svojich prvých činov v úrade poslal späť nelegálnych prisťahovalcov, bola by to „tragédia“, povedala hlava Katolíckej cirkvi. „Chudobných necháva zaplatiť účet za nerovnomerné rozdelenie. Takto sa veci neriešia.“

Ešte pred nástupom amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu pápež František v januári vymenoval kardinála Roberta McElroya za arcibiskupa diecézy hlavného mesta Washington. McElroy ako biskup San Diega patril k liberálnemu krídlu Konferencie biskupov USA a bol známy predovšetkým svojou angažovanosťou v prospech utečencov a migrantov.

Pred zverejnením listu americkým biskupom Vatikán oznámil aj vymenovanie Edwarda Josepha Weisenburgera, dovtedajšieho biskupa Tucsonu, za arcibiskupa Detroitu. Aj Weisenburger opakovane zdôraznil dôstojnosť utečencov. Okrem iného sa počas Trumpovho prvého funkčného obdobia jasne postavil proti oddeľovaniu detí utečencov od ich rodičov na hraniciach, čo vláda zamýšľala ako odstrašujúcu politiku. Biskup do diskusie vniesol kánonické tresty pre katolíkov, ktorí sa podieľali na týchto opatreniach.

Národné katolícke modlitbové raňajky

Pri Národných katolíckych modlitbových raňajkách 28. februára sa viceprezident USA JD Vance pokúsil o balans medzi tvrdou imigračnou politikou vlády USA a očakávaniami Katolíckej cirkvi. Vo svojom prejave pred stovkami katolíckych duchovných a veriacich sa viditeľne ťažko vyrovnával s tvrdou kritikou od pápeža Františka v súvislosti s masovými deportáciami a so zaobchádzaním s utečencami.

„Svätý Otec kritizoval niektoré naše postoje k prisťahovalectvu,“ priznal Vance na modlitbových raňajkách. Namiesto toho, aby sa však zaoberal pápežovými vecnými obavami, relativizoval ich význam. Niekedy sa „konzervatívni katolíci príliš zaoberajú politickou kritikou od jednotlivých duchovných alebo hlavy cirkvi“.

Vance, ktorý v roku 2019 konvertoval na katolícku vieru, je pod tlakom, odkedy František v liste americkým katolíckym biskupom odsúdil kroky Trumpovej administratívy ako útok na ľudskú dôstojnosť. „Kresťanská láska“ podľa pápeža patrí všetkým ľuďom, čo je priame odmietnutie Vanceovho argumentu, že Američania sa musia starať v prvom rade o svoje rodiny a svoju krajinu.

Kardinál verzus viceprezidentArcibiskup Dolan kritizuje JD Vancea. Ten spochybnil, že kritika Trumpovej migračnej politiky zo strany biskupov je úprimná

Pavol RábaraCatholic News Agency

„Bol som prekvapený, keď takto kritizoval našu imigračnú politiku,“ priznal Vance. „Ale viem tiež, že pápež – o tom som presvedčený – je človek, ktorému veľmi záleží na kresťanskom stáde pod svojím vedením.“ Vance zároveň zdôraznil, že sa denne modlí za 88-ročného pápeža, ktorý má vážne zdravotné problémy. Toto gesto ilustruje jeho zápas medzi politickými cieľmi a cirkevnými princípmi.

Pred účastníkmi Národných katolíckych modlitbových raňajok sa Vance označil za „baby katolíka“, pretože len v roku 2019 konvertoval do Katolíckej cirkvi. Je toho „veľa, čo o viere neviem“, povedal pokorne. Snaží sa „byť pokorný, keď verejne hovorím o viere“.

V praxi sa však Vance správa inak. Nedávno vyvolal pobúrenie, keď obvinil biskupov z prijímania vládnych prostriedkov na „usídľovanie nelegálnych prisťahovalcov“. 

Jeden z popredných kardinálov označil toto obvinenie za osočovanie. V skutočnosti Konferencia biskupov USA dostávala finančné prostriedky na podporu legálne uznaných utečencov – pokým Trumpova administratíva tieto platby nestopla.

Zatiaľ čo sa Vance na modlitbových raňajkách snažil upokojiť situáciu, konflikt medzi cirkvou a vládou USA hrozí eskaláciou. Prispelo k tomu aj vymenovanie kardinála Roberta McElroya za nového washingtonského arcibiskupa. Tento cirkevný predstaviteľ, ktorý je považovaný za progresívneho, dal v predvečer modlitbových raňajok jasne najavo, že na začiatku svojho funkčného obdobia, ktoré sa začne o týždeň, sa neplánuje stretnúť s prezidentom Trumpom.

„Nachádzame sa v prelomovom bode dejín našej krajiny,“ vyhlásil dezignovaný arcibiskup na svojej najnovšej tlačovej konferencii v San Diegu 27. februára. „Musíme si položiť otázku: čo to znamená byť súcitný v našej spoločnosti?“ McElroy informoval o dlhom telefonickom rozhovore s katolíckym exprezidentom Joeom Bidenom, v ktorom okrem iného hovoril o pápežovom zdravotnom stave.

McElroy, ktorý študoval na Harvarde spolu s predsedom Najvyššieho súdu Johnom Robertsom, nenechal nikoho na pochybách, že odmieta masové deportácie Trumpovej administratívy. Razie v kostoloch zasievajú „strach do sŕdc všetkých ľudí bez povolenia na pobyt“ a odrádzajú ľudí od účasti na bohoslužbách. „Bez váhania môžem povedať, že pápež odmieta takéto opatrenia,“ povedal kardinál.

Cirkev nebude mlčať, keď ide o dôstojnosť migrantov, vyhlásil nový arcibiskup, ktorého pápež František vymenoval za svoju hlásnu trúbu v hlavnom meste USA. 

„Baby katolík“ Vance, ktorý sa stal takým mocným, bude nepríjemné posolstvo počúvať pravdepodobne často.