Cirkev v Čiernej Hore Pomník pre metropolitu Amfilohijeho vyvolal politické diskusie

Pomník pre metropolitu Amfilohijeho vyvolal politické diskusie
Foto: TASR/AP
Čiernohorské ministerstvo kultúry najskôr zamietlo žiadosť z Berane, ale po ostrej kritike zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi ustúpilo.
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Cirkev v Čiernej Hore / Pomník pre metropolitu Amfilohijeho vyvolal politické diskusie
0:00
0:00
0:00 0:00
NOEK
NOEK
Ďalšie autorove články:

Zo sveta pravoslávia Ako Moskovský patriarchát ovplyvňuje verejnú mienku v Moldavsku

Zo sveta pravoslávia Bieloruská pravoslávna cirkev a vojna proti Ukrajine

Zo sveta pravoslávia Sto rokov nezávislosti pravoslávnej cirkvi v Poľsku

Metropolita Amfilohije (Radović), ktorý zomrel v roku 2020 na komplikácie spôsobené koronavírusovou infekciou, má dostať pomník v čiernohorskom mestečku Berane. 

Približne tridsať rokov Amfilohije viedol Čiernohorskú metropóliu Srbskej pravoslávnej cirkvi a je veľmi spornou osobnosťou v Čiernej Hore. Tamojšie ministerstvo kultúry najskôr zamietlo žiadosť z Berane, ale po ostrej kritike zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi ustúpilo. Následne vláda povolila výstavbu pomníka.

Šikovná argumentácia eparchie

Eparchia Budimlje a Nikšić, ktorej vedenie sídli v Berane, označila argumentáciu ministerstva kultúry pri pôvodnom zamietnutí za „hanebnú“. Vo svojom zdôvodnení ministerstvo neuznáva metropolitu Amfilohijeho ako „zaslúžilú osobnosť nedávnej histórie Čiernej Hory“. A tak „namiesto pomníka pre metropolitu Amfilohijeho sme dostali monumentálnu postavu byrokratickej zlomyseľnosti“, píše sa vo vyhlásení eparchie. 

Dôvody odmietnutia boli „svojvoľné a protirečivé“ a sčasti „zlomyseľné“. Vzhľadom na zákonom stanovené výhrady voči budovania pomníkov pre ľudí, ktorí spolupracovali s okupantmi, propagovali fašistické ideológie, dopúšťali sa zločinov proti ľudskosti alebo zohrávali negatívnu rolu v dejinách Čiernej Hory či sveta, eparchia obviňuje ministerstvo kultúry, že metropolitu Amfilohijeho obviňuje z takýchto pochybení. 

Preto eparchia s „nedôverou a krajným rozhorčením“ odmieta zdôvodnenie ministerstva kultúry. Zdôrazňuje, že čiernohorský ľud vyjadril svoj vzťah k metropolitovi masovou účasťou na jeho pohrebe. Odvtedy úcta k jeho osobnosti len rastie.

Ministerstvo kultúry svoje zamietnutie zdôvodnilo najmä článkom zákona, podľa ktorého slobodno postaviť pomník zosnulému až po uplynutí 20 rokov od jeho smrti. Výnimku smie udeliť vláda. Okamžite po kritike zo strany Srbskej pravoslávnej cirkvi čiernohorská ministerka kultúry a médií Tamara Vujovićová rozhodnutie zrušila a cirkvi sa ospravedlnila. Už o deň neskôr čiernohorská vláda povolila postaviť pomník. 

Čiernohorský prezident Jakov Milatović povedal, že Amfilohije si zaslúži pomník. Bol významnou osobnosťou nedávnej histórie krajiny. Podpredseda vlády Aleksa Bečić považuje za česť, že predsedal zasadnutiu, na ktorom schválili pomník. Rola metropolitu Amfilohijeho presahuje cirkevné a teologické otázky, pretože bol „mostom medzi rôznymi epochami, kultúrami a tradíciami“ a venoval sa „obnove duchovných hodnôt a uchovaniu duše Čiernej Hory“. Pomník bude trvalou pripomienkou „jeho sily, múdrosti a lásky k Čiernej Hore a viere“.

Odmietavý postoj albánskych a bosniackych politikov

Rozporuplnosť v pohľadoch na zosnulého metropolitu sa ukázala aj vo vláde, keď ministri albánskej a bosniackej strany na protest opustili zasadnutie. Politická strana Albánske fórum, ktorá má vo vláde dvoch zástupcov, obvinila Amfilohijeho zo šírenia nenávisti tým, že Albáncov, Bosniakov a moslimov označoval hanlivými menami a Čiernohorcov neuznával ako národ. 

Vraj šíril aj nenávisť voči Západu a demokratickým štátom a spoločnostiam, ako aj voči susedným krajinám. Niekto taký si podľa nich nezaslúži pomník. 

Bosniacka strana, ktorá je aj súčasťou vládnej koalície, upozornila, že pomník metropolitovi „neprispeje k multietnickej harmónii v Berane a Čiernej Hore“. Táto politická strana chápe náboženský vzťah časti obyvateľstva k Amfilohijemu, ale v sekulárnom štáte a „multietnickom a multináboženskom prostredí, akým je Berane“, by sa k tejto otázke malo pristupovať oveľa citlivejšie, najmä vzhľadom na metropolitove „prinajmenšom kontroverzné výroky“ na adresu moslimov a ostatných náboženských a etnických komunít.

Ústupok čiernohorskej vlády kritizovali aj rôzne mimovládne organizácie a opozičné politické strany. Tie vyčítajú albánskej a bosniackej strane nedôslednosť, keďže nevystúpili z vládnej koalície. Kritici vidia ústupok čiernohorskej vlády aj v kontexte nadchádzajúcich volieb. Tvrdia, že vláda chce zakryť chýbajúce výsledky tým, že využije popularitu zosnulého metropolitu medzi časťou obyvateľstva.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 metropolita Amfilohije sprostredkoval rokovania medzi viacerými stranami a takto podporil vytvorenie vládnej koalície. Úspešné zostavenie novej vlády ukončilo približne 30-ročné vládnutie Mila Đukanovića a jeho Demokratickej strany socialistov. V predchádzajúcich rokoch bola vládna Demokratická strana socialistov často v konflikte so Srbskou pravoslávnou cirkvou, najmä pre kontroverzný zákon o náboženstvách.

Pôvodne publikované na noek.info. Preložil o. Ján Krupa.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
pomník vláda Čierna Hora Cirkev
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť