Zo sveta pravoslávia Bieloruská pravoslávna cirkev a vojna proti Ukrajine

Od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine sa vedenie Bieloruskej pravoslávnej cirkvi správalo dosť zdržanlivo. A tak nasleduje flexibilný kurz, ktorým sa vydal aj bieloruský režim.

Medzi duchovnými a veriacimi existuje rozpoznateľná časť – nakoľko je to možné v podmienkach tvrdého autoritatívneho režimu –, ktorá zastupuje protivojnové postoje. Jej predstavitelia sa zúčastňujú na spoločných akciách, pomáhajú ukrajinským utečencom, modlia sa za mier a kážu proti vojne.

Túto činnosť nepodporuje cirkevné vedenie. Účastníci alebo údajní účastníci tejto činnosti sú často prenasledovaní, pokutovaní, zatváraní a mučení štátnymi orgánmi.

Popri tom existuje nevýznamná, ale veľmi aktívna skupina veriacich a duchovných, ktorí podporujú ruskú agresiu šírením propagandistických naratívov a priamou materiálnou pomocou ruskej armáde. Centrom tejto skupiny je Monastier svätej Jelizavety v Minsku.

Umiernene proruský postoj vedenia cirkvi

Z biskupov Bieloruskej pravoslávnej cirkvi sa proti vojne vyslovil otvorene a jednoznačne len jeden: bývalý hrodniansky arcibiskup Artemij (Kiščenko), ktorého penzionovali v roku 2021 pre jeho politické názory.

V interview s nezávislým projektom Vera+ v auguste 2022 emeritný arcibiskup vyhlásil, že postoj Ruskej pravoslávnej cirkvi a najmä ruského patriarchu Kirilla k vojne považuje za „nie od Svätého Ducha“.

Avšak okolnosti rozhovoru – predchádzajúce zosadenie arcibiskupa Artemija, nevýznamná mediálna prítomnosť Vera+, formát interview a takmer jednoslovné biskupove formulácie – zabránili tomu, aby tieto vyhlásenia mali nejaký vplyv na protivojnovú agendu, a zostali takmer nepovšimnuté.

Ostatní – aktívni – biskupi sa vyjadrovali skôr neutrálne, hoci veriaci Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi prosili predstaviteľov Bieloruskej pravoslávnej cirkvi, aby sa angažovali proti vojne.

V prvých dňoch vojny sa duchovní Rivnianskej eparchie obrátili na Bieloruskú pravoslávnu cirkev s prosbou o pomoc: „Prosím, úpenlivo vás prosíme, aby ste nemlčali a obrátili sa na hlavu vašej pravoslávnej cirkvi a prezidenta vašej krajiny, aby nepripustil zabíjanie ukrajinského ľudu.“

Predstavitelia Sarnianskej eparchie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi poprosili minského metropolitu Veniamina (Tupeka), biskupov Bieloruskej pravoslávnej cirkvi a bieloruských veriacich, „aby sa obrátili na prezidenta Bieloruskej republiky Alexandra Lukašenka, svojich manželov a synov s prosbou, aby neprekročili hranice nášho štátu a nezabíjali svojich bratov vo viere“.

Vo svojom prvom vyhlásení k tejto téme bieloruský metropolita Veniamin označil vojnovú agresiu Ruska ako „situáciu na Ukrajine“ a v mene Bieloruskej pravoslávnej cirkvi vyzval, aby sa „podnikli kroky k sebe navzájom“ a aby sa „pamätalo na náš spoločný krstný prameň, naše spoločné duchovné dedičstvo a našich svätých“. Metropolita pritom poznamenal, že táto vojna je „konflikt v rodine“.

Postoj vedenia Bieloruskej pravoslávnej cirkvi vo veci Ukrajiny je ambivalentný, ale väčšinovo sa prikláňa k proruskému postoju.

Na jednej strane na rozdiel od eparchií Ruskej pravoslávnej cirkvi v Rusku sa v Bieloruskej pravoslávnej cirkvi neodriekala „Modlitba nad Svätou Rusou“. V tejto modlitbe, ktorú zaviedol patriarcha Kirill v septembri 2022 počas mobilizácie v Rusku, sa prosí aj o víťazstvo Ruska.

Za odmietanie odriekať túto modlitbu alebo za zmeny v jej texte boli niektorí duchovní v Rusku zbavení kňazstva (Ioann Koval, Alexej Uminskij, Andrej Kudrin) alebo im bol zakázaný výkon duchovnej služby (Alexej Vtulov).

Namiesto Kirillovej modlitby bola v Bieloruskej pravoslávnej cirkvi zostavená vlastná modlitba, v ktorej sa nespomínajú nepriatelia, ktorí „vyšli do boja proti Svätej Rusi“, a ani prosba o „víťazstvo“.

Namiesto „Modlitby nad Svätou Rusou“ si metropolita Veniamin občas dovolí predniesť modlitbu za pokoj od svätého Silvána z hory Atos, v ktorej nie je reč o nepriateľovi, víťazstve, Rusku, Ukrajine, ale len o Svätom Duchu a zmierení.

A okrem toho bieloruskí duchovní Minskej eparchie, ktorých zatkli bieloruské orgány pre ich proukrajinský alebo protivojnový postoj, slúžia ďalej bez vážnych cirkevných sankcií. Napríklad metropolita len dočasne suspendoval kňaza Dzijanisija Karascialoua, ktorý sa modlil za obrancov Ukrajiny a bol zatknutý.

Na druhej strane metropolita Veniamin šíri naratívy Kremľa a podporuje činnosť proruských aktivistov. Je napríklad známe, že protodiakon Maxim Logvinov z Petropavlovskej katedrály v Minsku, ruský občan, vycestoval na front ako dobrovoľník ruských ozbrojených síl.

Minský metropolita Veniamin na snímke z roku 2016. Foto: wikipedia.rog (CC)

Metropolita Veniamin vystúpil na podujatí Bieloruského Červeného kríža, ktorému Medzinárodný Červený kríž 1. decembra 2023 pozastavil členstvo v Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, pretože nevyhovel požiadavke, aby vylúčil Dmitrija Ševcova, ktorý počas cesty do Donbasu s údajne humanitárnym poslaním nosil na rukáve nášivku s písmenom Z, čím porušil základný princíp hnutia Červeného kríža – neutralitu.

Veniamin vystúpil aj na takzvanom Druhom medzinárodnom antifašistickom kongrese, ktorý zorganizovalo ruské ministerstvo obrany, a tam vyhlásil, že „umelo zakrývaný heslami demokracie a ľudských práv sa [vo svete] presadzuje súčasný nacistický režim, a to aj na Ukrajine“.

A okrem toho ešte pred začiatkom totálnej vojny najvyšší predstaviteľ Bieloruskej pravoslávnej cirkvi prijal zlopovestné osobnosti, napríklad Piotra Šapka, šéfa vojensko-patriotického centra Kozácka spása a riaditeľa obchodu Vojengrad (Vojenské mesto), ktorý podľa vyšetrovania Informnapalmu v Bielorusku verboval a školil žoldnierov pre Doneckú ľudovú republiku.

Šestnásteho decembra 2022 sa metropolita obrátil s politickými vyhláseniami aj na zhromaždenie duchovných Minskej eparchie. Svoju prednášku venoval geopolitickej konfrontácii Západu, najmä USA, proti Rusku, ktorej výsledkom je vraj vojna na Ukrajine.

Napriek represiám kritické hlasy

Postoj duchovných a veriacich Bieloruskej pravoslávnej cirkvi k vojne na Ukrajine len zriedka preniká na verejnosť. Dôvodom sú prísne represie v krajine: už za ukrajinskú vlajku na facebookovom avatare hrozí zatknutie a uväznenie, zbitie a prinútenie nahrať ponižujúce „kajúce videá“.

Skupina Christian Vision monitoruje prenasledovanie bieloruských kresťanov a zistila celý rad prípadov, keď duchovných a cirkevných aktivistov zatkli alebo prenasledovali štátne orgány. Duchovní a veriaci sú vystavení represiám z viacerých dôvodov.

(Údajná) účasť na protivojnovej akcii

Duchovného Michaila Marugu z Minska, ktorý sa 28. februára 2022 počas protivojnovej akcie nachádzal na železničnej stanici v Minsku a držal v rukách kyticu kvetov, zatkli a väznili 13 dní vo vyšetrovacej väzbe mesta Zhodzina, kde ho bili a mučili.

Kázeň s protivojnovými prvkami

Príbeh duchovného Uladzislava Bahamolnikaua z Minska je pozoruhodný z dôvodu brutality bezpečnostných síl a kresťanskej nezlomnosti duchovného, ktorého zatkli po tom, ako sa vo svojej kázni 28. augusta 2022 na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky vyjadril proti vojne.

Tridsiateho prvého augusta ho brutálne zatkli, pričom vyrazili dvere do jeho bytu, a začal sa „kolotoč“ po sebe nasledujúcich väznení vo väznici Okrestina, ktoré trvali dokopy sto dní. Po prepustení bol o 30 kilogramov ľahší.

Bezpečnostné zložky pohrozili, že duchovného budú stíhať za údajné získavanie finančných prostriedkov pre ukrajinské ozbrojené sily a že by mohol čeliť trestnému stíhaniu podľa článku 361-1 (založenie extrémistickej skupiny alebo účasť v nej).

Od Bahamolnikauových spoluväzňov je známe, že podmienky vo väznici predstavovali prakticky mučenie a neľudské, ponižujúce zaobchádzanie: stiesnené podmienky v cele, v ktorej počet osôb niekoľkonásobne prevyšuje jej kapacitu, zákaz všetkých druhov zásob (vrátane oblečenia, hygienických potrieb, liekov a vitamínov), zákaz korešpondencie, zlé vykurovanie a vetranie cely, neustále zapnuté svetlo a žiadne miesta na spanie s matracmi a posteľnou bielizňou.

Predstavme si, že by sme si sto dní nemohli vyprať alebo vymeniť oblečenie a posteľnú bielizeň. Počas zadržiavania sa Bahamolnikau nakazil koronavírusom a bakteriálnym zápalom pľúc a trpel neustávajúcim silným kašľom. Všetci väzni boli nútení spať na podlahe, zabalení do vrchného odevu, v ktorom boli zatknutí. Predstavme si, že duchovného zatkli v augustových horúčavách a prepustili ho až v zime. Bundu mu priniesli až na jeseň.

Až 9. decembra bolo proti nemu začaté trestné konanie podľa článku 342 Trestného zákona (masové výtržnosti), bol vzatý do väzby a 19. decembra 2022 prepustený pod podmienkou, že neopustí krajinu.

Modlitba za Ukrajinu

Duchovný Dzijanisij Karascialou z Minska bol zatknutý v januári 2023, pretože pri molebene prečítal prosbu „za obrancov Ukrajiny“. Stal sa terčom propagandy, prinútili ho nahrať „kajúce video“ a strávil 14 dní vo väzení, kde ho mučili.

Ukrajinské štátne občianstvo

Duchovného Ihara Kavalčuka z Rahačou v regióne Homel zatkli, pretože je občan Ukrajiny. Začiatkom februára 2024 bol po návrate z cesty do Talianska zatknutý, bol mu skontrolovaný telefón a „zistilo sa“, že sa prihlásil na odber „extrémistických“ zdrojov. V dôsledku toho si dvakrát po sebe odsedel 15 dní vo väzbe, pričom bezpečnostné zložky na neho vyvíjali nátlak. Nakoniec musel opustiť Bielorusko.

Účasť na protivojnovej modlitbe

Aj laici môžu byť prenasledovaní. Napríklad 3. marca 2022 bolo po večernej bohoslužbe v katedrále v Minsku zatknutých päť pravoslávnych žien, ktoré sa modlili k Bohorodičke za ochranu pre mladých bieloruských mužov – svojich synov –, aby neboli poslaní do vojny na Ukrajine. V ten deň bezpečnostné zložky obkľúčili katedrálu a natočili všetkých, ktorí vošli dovnútra modliť sa.

Protivojnové piesne

V júni 2023 sa dostalo na verejnosť zatknutie pravoslávnej skladateľky Volhy Miniankovej, vedúcej Študentského ľudového zboru Bieloruskej štátnej univerzity. Po začiatku veľkej ruskej invázie napísala celý rad protivojnových piesní a so svojím zborom ich predvádzala aj na oficiálnych podujatiach. K jej zatknutiu došlo po provokácii na sociálnych sieťach, keď odmietla pozvanie vystúpiť so zborom na Ruskom okupovaných územiach.

Publikácie na internete

Ôsmeho novembra 2022 bol zatknutý Aleh Nahornyj, bieloruský pravoslávny veriaci a publicista, ktorý študoval v Minskom duchovnom seminári a spolupracoval s Bieloruskou pravoslávnou cirkvou na rôznych projektoch.

Publikoval protivojnové texty a texty, ktoré odhaľujú Z-ideológiu. Uložili mu správny trest v podobe 15-dňového zadržania podľa článku 19.10 Kódexu správnych priestupkov (propagácia alebo verejné vystavovanie, výroba, šírenie nacistických symbolov alebo atribútov). Mučili ho a prinútili opustiť Bielorusko.

Komentáre v chatoch

Dvadsiateho júna 2024 sa dostalo na verejnosť zatknutie speváka pravoslávneho zboru Daniela Landsay Keitu z dôvodu komentárov v chatoch. V chatoch sa negatívne vyjadroval o agresii Ruska proti Ukrajine.

Tieto jednotlivé prípady sú len viditeľnou špičkou ľadovca toho, čo sa deje v tajnosti a nie je zverejnené. Na stretnutí duchovných Minskej eparchie koncom roka 2023 Oľga Čemodanová, vedúca Hlavného oddelenia pre ideologickú prácu a otázky mládeže Minského mestského výkonného výboru, vyhlásila, že protivojnové a proukrajinské tendencie v pravoslávnom prostredí znepokojujú bieloruské orgány. 

Čemodanová poznamenala, že úrady monitorujú modlitby a kázne, ktoré možno počuť v bieloruských chrámoch. V rámci tohto monitorovania vyšlo najavo, že pravoslávni duchovní sa modlia za Ukrajinu.

Dôležitú úlohu začínajú zohrávať aj bieloruskí pravoslávni kresťania v diaspóre. Mnohí duchovní a laici, ktorí z dôvodu rizika represií sú nútení vycestovať do slobodných krajín, sa stali verejným hlasom bieloruského pravoslávia.

Monastier svätej Jelizavety: podpora pre ruskú agresiu

Monastier svätej Jelizavety v Minsku je korporácia, ktorá pozostáva z rehoľnej komunity, médií a siete komerčných podnikov, ktoré vyrábajú produkty na cirkevné i necirkevné použitie a predávajú ich v Bielorusku, Rusku a ďalších krajinách.

Štruktúra tejto korporácie je mimoriadne zložitá, keďže veľká časť práce sa odohráva v tieňovej ekonomike. Na tejto práci sa podieľajú tisíce ľudí: rehoľné sestry, „biele sestry“, zamestnanci dielní, podnikov a oddelení, obyvatelia fariem, členovia speváckych zborov, dobrovoľníci a farníci.

Mesačný peňažný obrat predstavuje niekoľko miliónov eur. Príjmy sa používajú na financovanie miezd zamestnancov monastiera a jeho organizácií, na nákup a výstavbu nehnuteľností a na realizáciu mediálnych projektov.

Podľa bieloruských výskumníkov tento monastier a jeho organizácie oficiálne vlastnia 300 hektárov pôdy. Väčšinu majetku monastiera vlastnia súkromné osoby – dôveryhodné mníšky alebo členky „Pravoslávneho sesterstva na počesť ctihodnej veľkomučenice veľkovojvodkyne Jelizavety“. Ako náboženská organizácia je Monastier svätej Jelizavety oslobodený od daní a poplatkov a neplatí dane zo svojej komerčnej činnosti.

Značnú časť svojich prostriedkov – tak príjmov, ako aj darov – monastier získava v zahraničí: z predaja vlastných výrobkov a z predaja tovaru, ktorý vydáva za vlastný, ale v skutočnosti ide o čínsky tovar, ktorý nakupuje na veľtrhoch v blízkosti Moskvy.

Zo sveta pravosláviaRumunský patriarchát chce vlastnú štruktúru pre svojich veriacich na Ukrajine

Ján KrupaNOEK

Niektoré tovary vyrábané monastierom môžu byť kvalitné a dokonca umelecké diela, iné môžu byť pochybné. Podľa vyjadrení bývalých i súčasných zamestnancov bolo pri viacerých výrobkoch zistené nedodržanie výrobnej technológie a hygienicko-epidemiologických noriem, takže tento tovar môže byť zdraviu škodlivý a nebezpečný. Značná časť tovaru nemá certifikát kvality. Len niektoré komerčné štruktúry, napríklad vydavateľstvo, existujú čiastočne v legálnom rámci, cez ktorý prechádza časť „čistých“ prostriedkov.

Platby za tovar sa uskutočňujú zväčša v hotovosti a tieto peniaze zostávajú v tieňovej ekonomike. V monastieri neexistuje finančná transparentnosť, a to ani pre zamestnancov, ani pre štátne orgány, takže skutočný rozsah obratu možno odhadnúť len podľa nepriamych náznakov.

V zahraničí má Monastier svätej Jelizavety minimálne dve organizácie, cez ktoré sa točia jeho finančné zdroje: Fundacja Galeria JELISAVIETA v poľských Hajnówciach a podporná organizácia Freunde des Hl. Elisabeth Klosters, ktorá sídli v Berlíne.

Sociálne projekty monastiera

Rentabilné sociálne projekty, ktoré monastier ponúka, sú zamerané na prepustených väzňov, alkoholikov a drogovo závislých. Žijú na území dediny Lysaja Gora a pracujú na tamojšom hospodárstve. Popritom nepodstupujú žiadny rehabilitačný proces.

Títo klienti sú mobilizovaní, aby sa zúčastňovali na rôznych ideologických aktivitách, ako napríklad krížová procesia 9. mája s ruskými vlajkami a so zástavami so symbolmi Z.

Niektoré sociálne projekty sú falošné, napríklad časť výrobných dielní, ktoré sú zriadené ako „učebne“ pre ľudí s hendikepom a nachádzajú sa v dvoch domoch v osade Tsna pri Minsku. V skutočnosti sú v týchto budovách dôležité výrobné zariadenia, 20 až 30 rôznych dielní, z ktorých najväčšie sa venujú keramickej, odevnej a mozaikovej výrobe, ako aj vydavateľstvo. Na mieste bývalej továrne na výrobu televízorov Gorizont sa nachádza veľká výrobňa kozmetiky.

Dobrovoľníci Monastiera svätej Jelizavety z času na čas navštevujú zdravotnícke zariadenia vrátane Republikového centra pre duševné zdravie a psychoneurologického internátu. Občas sú tieto návštevy odbytovým trhom pre tovar z monastiera, tam sa chorým predávajú ikony, knihy, svätená voda a oleje.

Sestry, ktoré nemajú riadne teologické ani lekárske vzdelanie, často dávajú ľuďom rady, ako sa liečiť, a povzbudzujú ich, aby odmietali lekárske zákroky. Keď dobrovoľníci navštevujú choré deti alebo obyvateľov internátu, občas z vlastných prostriedkov nakupujú darčeky alebo potrebné veci, pretože monastier neposkytuje žiadnu finančnú pomoc pri tejto službe, hoci na ňu zbiera dary.

Aj obyvatelia psychoneurologického internátu sa zúčastňujú na ideologických podujatiach, ktoré organizuje Monastier svätej Jelizavety po dohode s jeho vedením.

Skupina Christian Vision sa pokúsila analyzovať prácu spomínaného monastiera so zraniteľnými skupinami, a to prostredníctvom rozhovorov s bývalými i so súčasnými klientmi. Tí referovali nielen o systematickej neprofesionalite, nešvároch a manipulácii zo strany monastiera vo vzťahu ku klientom, ale aj o veľmi zlom pristupovaní monastiera k dobrovoľníkom, ktorí sa podieľajú na sociálnej práci, o zaobchádzaní v zmysle „použi a zahoď“. 

Mnohí dobrovoľníci sú hlboko traumatizovaní skúsenosťou zo spolupráce s monastierom a len neradi o tom rozprávajú.

Podporovanie ruskej armády

Monastier svätej Jelizavety je jedným z centier bieloruskej podpory ruskej útočnej vojny, a to tak z hľadiska propagandy, ako aj z hľadiska materiálnych dodávok pre ruskú armádu.

Druhým bieloruským centrom je stauropegiálny Monastier narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý vedie zlopovestná igumenka Gavriila (Gluchová). V ňom žiaci nedeľnej školy píšu podporné listy pre ruských vojakov na fronte a recitujú sa modlitby za dlhovekosť „hlavného veliteľa Putina“.

Pre ľudí v Rusku a Bielorusku to nie je žiadne tajomstvo. Stačí si vypočuť niekoľko prejavov duchovného monastiera protojereja Andreja Lemešonoka na youtubovom kanáli monastiera. V nich jednoznačne sympatizuje s Putinom a podporuje ruskú agresiu.

Na ruskojazyčných kanáloch monastiera na sociálnych sieťach sa objavujú aj fotografie s ruskými vlajkami a so symbolmi Z, vyhlásenia zbierok finančných prostriedkov pre rôzne potreby ruskej armády, deti so zbraňami atď.

Aby sme si vytvorili predstavu, môžeme si pozrieť fotografie z centra Archa zo sviatku, ktorý bol naplánovaný pri príležitosti začiatku ruského útoku, s trikolórami a vlajkami Z alebo s deťmi so zbraňami.

Na druhej strane kanály tohto monastiera vo francúzštine, v angličtine, nemčine a iných jazykoch obsahujú duchovné výroky, odkazy svätých, opisy „sociálnej činnosti“, emotívne rozhovory s ľuďmi z monastiera a katalógy výrobkov. Všetky aktivity na podporu ruskej armády a ruského útoku sú pred zahraničnými čitateľmi starostlivo utajované, pretože by mohli poškodiť povesť monastiera a tým aj jeho finančný obrat.

Katolícke vytriezvenie

Po tom, ako najvyššie orgány Katolíckej cirkvi vo Francúzsku koncom apríla 2024 zakázali svojim farnostiam, kláštorom a organizáciám spolupracovať s Monastierom svätej Jelizavety, predstavená tohto monastiera sestra Jevfrosinija Laptiková poslala katolíckym organizáciám list, v ktorom poprela akúkoľvek pomoc ruskej armáde a tvrdila, že ide o klamstvá a diskreditáciu.

No skupina Christian Vision neustále monitoruje aktivity monastiera a zhromažďuje potvrdené fakty o nákupe áut, dronov, bezpilotných obranných systémov a tichých štvorkoliek, ako aj o tkaní maskovacích sietí atď. pre ruskú armádu.

Veľké množstvo faktov s priloženými odkazmi publikovala skupina Christian Vision v článku Monastier svätej Jelizavety. Odhalenie pravdy.

A okrem toho mníška Alexandra (Ľachová), ktorá koordinuje túto činnosť monastiera, priznala, že pomoc pri nákupe a dodávkach prostriedkov pre ruskú armádu prichádza Monastieru svätej Jelizavety aj z Nemecka.

Počas nedávnej objednávky Alexandra Ľachová požiadala dobrovoľníka, ktorý bol v skutočnosti novinárom z Belsatu, aby našiel, ak je to možné, tichú štvorkolku, pretože sa používajú vo vojne na Ukrajine na sabotážne akcie a evakuáciu ranených z bojiska. Monastier zároveň vyzbieral 6800 dolárov na nové auto pre cesty na okupované územia.

V Európe sa mníšky tohto monastiera, „biele sestry“ a bratia podieľajú nielen na získavaní finančných prostriedkov. Sami priznávajú, že tam prevádzajú propagandu šírením ruských naratívov o vojne. Predstavitelia monastiera sa na cestách stretávajú s ľuďmi, ktorí podporujú Putina.

Zo sveta pravosláviaSto rokov nezávislosti pravoslávnej cirkvi v Poľsku

Ján KrupaNOEK

Je tiež známe, že v európskych krajinách, najmä v Nemecku, existujú ľudia, ktorí sa usilujú pomáhať monastieru získať rôzne tovary, ktoré sú potrebné pre armádu, napr. protipožiarne prípravky.

Nedávno vyšlo najavo, že vodič, ktorý vozí mníšky Minodoru (Tatiana Gvozd) a Nimfodoru (Oľga Karpovič) na ich cestách do zahraničia, je napojený na bieloruský Štátny výbor pre bezpečnosť.

Keď preniknú na verejnosť aktivity Monastiera svätej Jelizavety, môžeme pozorovať dve reakcie: na jednej strane vďaka svojmu politickému postoju a podpore ruskej armády tento monastier dostáva ešte väčšiu finančnú podporu od občanov cudzích štátov, ktorí zdieľajú tento politický názor.

Vzhľadom na sankcie sa tento monastier stáva jediným (polo)legálnym prostriedkom podpory proruskej propagandy a aktivít. Na druhej strane tí, ktorí považujú tieto aktivity za neprijateľné a rozpoznávajú nešváry, ku ktorým dochádza v tomto monastieri, prestávajú s ním akokoľvek spolupracovať.

Napríklad koordinátor aktivít tohto monastiera v Spojenom kráľovstve Steve Lacey sa s ním rozišiel, ústredné inštitúcie francúzskych katolíkov začali zakazovať svojim organizáciám spoluprácu s týmto monastierom a organizátori viacerých vianočných trhov v Európe taktiež zamietajú jeho stánky, napr. vo Winchesteri v Spojenom kráľovstve.

Existuje aj veľká tretia skupina: tí, ktorí zatiaľ nemajú žiadne informácie a nemôžu sa rozhodovať na základe informácií, a preto pomáhajú tomuto monastieru v presvedčení, že pomáhajú núdznym a zraniteľným skupinám v Bielorusku. Monastier zároveň mení svoju stratégiu. Sestry tvrdia, že pomáhajú Ukrajincom. Tak to bolo v Dubline, kde sestry vyhlasovali, že prinášajú humanitárnu pomoc na Ukrajinu. Sestry popierajú svoje podporovanie ruskej agresie, napríklad listom igumenky Jevfrosinije francúzskym farnostiam a organizáciám. Alebo jednoducho skrývajú svoju príslušnosť k tomuto monastieru, ako napríklad v septembri 2023 v Čenstochovej.

Záver

V rámci Bieloruskej pravoslávnej cirkvi možno identifikovať rôzne skupiny, čo sa týka postoja k ruskej útočnej vojne proti Ukrajine. Možno pozorovať určitú zákonitosť: Tí, ktorí počas masových protestov proti vláde v roku 2020 viedli kampaň za zmenu a čestné voľby, ako aj proti násiliu, bezpráviu a represiám, sú zároveň proti vojne a sú solidárni s ukrajinským ľudom. Hlavní protagonisti podpory Lukašenkovho režimu teraz patria ku skupinám, ktoré podporujú ruskú agresiu.

Z dôvodu politickej krízy v Bielorusku postihlo široké kruhy duchovných a laikov, ktorí sa ukázali byť nelojálni voči Lukašenkovmu režimu, vnútrocirkevné prenasledovanie. Boli preložení do iných farností, prepustení a vyhrážali sa im. No v Bielorusku nemožno pozorovať takmer žiadne cirkevné prenasledovanie za protivojnové aktivity a vyhlásenia.

Pôvodne publikované na noek.info. Preložil o. Ján Krupa.