Ako František mení lídrov cirkvi v Poľsku Varšava má nového arcibiskupa. Je to začiatok zmien v poľskej cirkvi?

Pápež František vymenoval začiatkom novembra nového arcibiskupa vo Varšave. Kardinála Kazimierza Nycza nahradí doterajší metropolita v Katoviciach Adrian Galbas. Ten sa vedenia cirkvi vo Varšave ujme v decembri.

Dôvodom výmeny je kánonický vek, kardinál dosiahne vo februári budúceho roka 75 rokov. Vtedy je každý diecézny biskup podľa cirkevného práva povinný podať pápežovi rezignáciu. Varšavský kardinál to spravil s ročným predstihom. Urobil tak zo zdravotných dôvodov.

Prekvapením je však menovanie Nyczovho nástupcu, arcibiskupa Galbasa, ktorý bol arcibiskupom v Katoviciach len približne rok a pol. V hlavnom meste Poľska nahradí kardinála Nycza po 17 rokoch, siedmich mesiacoch a troch dňoch.

Kardinál Nycz sa držal v úzadí

Ako si všímajú poľskí novinári, nahradením kardinála Nycza sa začína v Poľsku dôležitá generačná výmena biskupov v dôležitých arcidiecézach. 

Kánonický vek dosiahol aj dlhoročný, dnes už bývalý predseda poľského episkopátu a poznanský arcibiskup Stanisław Gądecki, ako aj metropolita Krakova Marek Jędraszewski. Onedlho pôjdu do dôchodku aj biskupi v Lubline a Čenstochovej. Samozrejme, hľadať sa bude aj nástupca do Katovíc po arcibiskupovi Galbasovi.

Hoci má Poľsko 14 arcidiecéz, 27 diecéz a vyše sto biskupov, Varšava, Krakov či Katovice patria medzi významné sídla.

Kardinál Nycz. Flickr/EpiskopatNews

Vo Varšave sídlil pred kardinálom Nyczom kardinál Józef Glemp, ktorý bol poľským prímasom, a pred ním prímas tisícročia, ako Poliaci označujú postavu dnes už blahoslaveného kardinála Stefana Wyszyńského.

Dnes je prímasom v Poľsku arcibiskup Wojciech Polak v Hnezdne. Tento titul patrí automaticky biskupovi v najstaršej poľskej diecéze. Tá mala do roku 1992 s Varšavou personálnu úniu, teda prímas spravoval obe diecézy – Varšavu aj Hnezdno.

Napriek tomu je varšavský arcibiskup človekom, ktorého hlas počuť. Kardinál Nycz sa však snažil držať v úzadí.

Redaktor Jan Romanowski z denníka Rzeczpospolita konštatuje, že kardinál Nycz nepatrí medzi kontroverzné postavy v poľskom episkopáte, no jeho výmenou sa začínajú zmeny v poľskej cirkvi.

Medzi spolupracovníkmi kardinála koluje legenda, podľa ktorej v čase, keď preberal arcibiskupstvo v hlavnom meste, vyhlásil, že nechce ísť cestou svojich predchodcov a stať sa „lídrom poľskej cirkvi“.

To sa nezmenilo ani v roku 2010, keď mu Benedikt XVI. udelil kardinálsku hodnosť. S výnimkou členstva v stálej rade Poľskej biskupskej konferencie kardinál nikdy nezastával v poľskej cirkvi nejakú významnejšiu úlohu, aj keď byť varšavským metropolitom je už samo osebe významná služba.

Nycz bol tiež vymenovaný za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Kongregácie pre klérus.

Kardinál má podľa novinára Romanowského bližšie k otvorenej cirkvi v štýle pápeža Františka a často sa vyjadroval v inom duchu ako zvyšok poľskej hierarchie.

V roku 2019, keď bol zverejnený prvý dokumentárny film bratov Siekelských o sexuálnom zneužívaní v cirkvi v Poľsku, kardinál rázne zareagoval. Vyhlásil, že každá snímka, scéna, príbeh sú silné, vyrážajúce dych.

V roku 2021 bol Nycz poverený vyšetrovaním arcibiskupa v Gdansku Sławoja Leszka Głódźa, ktorý kryl zneužívanie kňazmi a bol obviňovaný aj z ďalších škandálov. Vatikán arcibiskupa nakoniec potrestal a odvolal. Nycz nie je ani zástancom blízkych vzťahov medzi vládou a cirkvou.

Arcibiskup Galbas medzi deťmi. Foto: Facebook Abp Adrian Galbas SAC

V súvislosti s Varšavou sa hovorilo aj o pápežskom almužníkovi

Pri hľadaní nástupcu kardinála Nycza sa špekulovalo o viacerých menách. Medzi nimi napríklad o kardinálovi Gregorzovi Ryśovi. Metropolita v meste Lodž a kardinál je azda najväčším propagátorom vízie cirkvi podľa pápeža Františka. Bol tiež členom synody o synodalite na základe osobitnej nominácie pontifika.

Odkedy je Ryś kardinálom, častejšie sa vyjadruje k dôležitým témam a je považovaný za obľúbeného u pápeža.

V súvislosti s obsadením postu vo Varšave sa hovorilo aj o prímasovi Wojciechovi Polakovi, ktorý je arcibiskupom v Hnezdne. Aj on patrí medzi kritikov okázalého vzťahu medzi štátom a cirkvou.

Polak je osobnosťou, ktorú chvália kňazi jeho diecézy aj publicisti, a to pre spôsob riadenia diecézy i pre jeho víziu poľskej cirkvi, ako aj ochotu očistiť ju od patológií hľadaním pravdy, aj keď je bolestná. Jeho nevýhodou však je, že v rámci biskupskej konferencie je na okraji a nie je ani príliš charizmatický rečník.

Špekulovalo sa aj o kardinálovi Konradovi Krajewskom, ktorý je pápežským almužníkom. Jeho nevýhodou je, že nebol v klasickej pastorácii, navyše pápež ho poveruje dôležitými úlohami a patrí medzi jeho blízkych spolupracovníkov. Preto bolo málo pravdepodobné, že by ho poslal späť domov. Konrad Krajewski však chodí pomerne často do Poľska, vyjadruje sa v médiách a poskytuje rozhovory.

Publicista Tomasz Krzyźak hodnotí výber do Varšavy ako dobrú voľbu pápeža Františka, ale zároveň konštatuje, že presun biskupa z Katovíc ukazuje, aký je v Poľsku malý výber, keď pontifik musel siahnuť po biskupovi, ktorý bol v Katoviciach tak krátko.

Galbas je biskupom len štyri roky a metropolitom v Katoviciach sa stal iba v máji 2023. Tomasz Krzyźak priznáva, že sám považoval tento výber za veľmi málo pravdepodobný, o čom písal v jednej analýze. Galbas podľa neho ešte nemá veľké skúsenosti, ale už sa ukázal ako človek priamočiary, otvorený, ktorý hovorí jazykom zrozumiteľným pre veriacich a vidí budúcnosť cirkvi v spolupráci s laikmi.

Pápež vyberá arcibiskupov podľa vzorca

Podľa portálu The Pillar možno chápať nomináciu Galbasa do Varšavy ako určitý náznak od Františka, ktorým smerom by sa mala cirkev v Poľsku uberať. A tou cestou nemá byť konzervativizmus, ale oslovovanie ľudí a objavovanie nových ciest.

Zdá sa, že v najbližších rokoch budú tón v poľskej cirkvi udávať kardinál Ryś v Lodži, arcibiskup Polak v Hnezdne a arcibiskup Galbas vo Varšave. 

Túto zostavu doplnia noví metropoliti v Krakove, Poznani, Katoviciach a v blízkej budúcnosti aj v Lubline a Čenstochovej. 

Katolícku cirkev v Poľsku tak nečaká len generačná výmena, ale aj kvantitatívna, keďže sa vymenia biskupi vo viacerých významných diecézach. V podstate polovica arcidiecéz bude mať nového metropolitu.

Portál The Pillar považuje výmenu vo Varšave za najvýznamnejšiu zmenu v cirkvi u našich severných susedov od výmeny na poste šéfa biskupskej konferencie, keď po desiatich rokoch arcibiskupa Gadeckého vystriedal arcibiskup z Gdanska Tadeusz Wojda. Viac sme o tom písali tu.

Nový predseda poľských biskupovArcibiskup Wojda je kompromisná voľba, v hre boli silnejšie mená

Pavol Hudák

Vymenovaním nových biskupov do Katovíc, odkiaľ odchádza Galbas, v Poznani a Krakove sa určí smerovanie a tvár cirkvi v Poľsku možno až na ďalšie dve desaťročia.

Vymenovanie arcibiskupa Galbasa za metropolitu v hlavnom meste totiž potvrdzuje spôsob, akým pápež menuje arcibiskupov vo významných metropoliách po celom svete.

To má pomerne jasný vzorec: sú to muži okolo päťdesiatky s relatívne malým vplyvom a so slabšími biskupskými skúsenosťami.

Medzi krajiny, ktoré zažili „metropolitné zmeny“ v tomto duchu, patria Argentína, Belgicko, Kanada, Francúzsko, Honduras, Filipíny, Španielsko a USA.

Pripomeňme, že takáto zmena pravdepodobne čaká onedlho aj Košice, keďže arcibiskup Bernard Bober bude mať v budúcom roku takisto 75 rokov.

Tejto „schémy“ sa pápež František držal aj v prípade Varšavy. Galbas má 56 rokov, takže je v správnej vekovej kategórii. Biskupom je necelých päť rokov, je teda aj primerane neskúsený a v rámci biskupskej konferencie stojí možno trocha na okraji.

Doterajší metropolita Katovíc pochádza z Bytomu. V rokoch 2011 – 2019 bol provinciálom rehole pallotínov v Poľsku. V roku 2019 sa stal pomocným biskupom v diecéze Elk a v decembri 2021 koadjútorom v Katoviciach, teda pomocným biskupom s automatickým právom nástupníctva. Vedenie diecézy prevzal v máji 2023.

Zaujímavosťou je, že ak niektorí biskupi žiadajú o pomocného biskupa, pápež nie raz preferuje, aby to boli pomocní biskupi koadjútori.

Arcibiskup Galbas. Foto: Flickr/EpiskopatNews

Pri menovaní nových biskupov pápež používa aj iné normy. Františkov biskup má, obrazne povedané, „voňať po ovciach, je blízko svojho stáda a citlivý na jeho potreby“. Jednoducho povedané, biskup je blízko ľuďom a pozná potreby svojich veriacich. A tiež prijíma presvedčenie pápeža, že cestou pre cirkev je synodalita. Práve tieto vlastnosti má vraj aj arcibiskup Galbas.

Dosvedčujú to aj viaceré jeho kázne, kde zaujímavo načrtol niektoré veci. Ešte ako provinciál pallotínov v jednej homílii kritizoval prístup ľudí ku kňazom.

„Prestaňte s nami zaobchádzať ako so svätými kravami,“ hovoril. „Všimnite si, ako často sú nezrelé vzťahy medzi duchovnými a laikmi. Ako je v nich málo úprimnosti. Buď dominuje pochvala do tváre, alebo kritika za chrbtom; a ako je málo dialógu. Neokiadzajte nás kadidlom nepotrebného pochlebovania,“ povedal ešte ako šéf rehole.

Ako biskup priznal otvorene aj krízu viery. Prvú prežil v mladosti a súvisela s obrazom Boha, ktorý mal vďaka sliezskej religiozite. „Boh, ktorého som poznal vo svojom detstve, bol veľmi kategorický, chladný, náročný, a čo je horšie – museli ste mu dávať za pravdu.“

Druhú krízu prežíval krátko po vysviacke, aj keď tvrdí, že bol usilovným seminaristom, ktorý sa dobre učil, modlil a zapájal do života v seminári. „Myslel som si, že budem dobrým kňazom, keď budem veľa pracovať.“ Pomohla mu vtedy jedna karmelitánka.

Krízu mal aj v štyridsiatke, keď mu nechutila modlitba, Božie slovo ani spoveď či Eucharistia.

„Pomoc v krízach viery – hoci to môže znieť zvláštne – je vernosť, stálosť, nerobiť náhle a násilné rozhodnutia, využívať pomoc múdrych a priateľských ľudí, držať sa toho, čo je isté, najmä Božieho slova,“ prezradil.

Arcibiskup Galbas nie je zástancom ani toho, aby sa cirkevní predstavitelia vyjadrovali k politike.

„Časy slobody slova a prejavu, demokracie, ktorú sme v Poľsku roky ťažko, ale dôsledne budovali, si už nevyžadujú, aby sa biskup vyjadroval k politickým záležitostiam. Samozrejme, dôrazne povzbudzujem katolícke ženy a laických katolíkov, aby sa aktívne a odvážne zapájali do politického života.

Toto je jeden zo spôsobov laického apoštolátu, ktorý nielen môžete, ale aj by ste mali podnikať. Zavádzať normy odvodené z evanjelia a kresťanských hodnôt do rôznych aspektov verejného života,“ vravel arcibiskup a zároveň apeloval na veriacich, aby šli voliť.

Občas sa veriacim prihovára aj cez sociálne siete a krátke videá, kde pozýva na akcie v diecéze. Prihovoril sa z extrémnej krížovej cesty, keď kráčal po pláži popri rozbúrenom mori, či zo strechy arcibiskupského úradu. Zaujímavé bolo aj video, kde stál pri kontajneri a poukazoval na to, že chudobný človek nie je odpad ani špina. Reagoval tak na Deň chudobných.

V deň vymenovania za arcibiskupa vo Varšave natočil Galbas video, v ktorom hovorí, ako sa mu ťažko bude z Katovíc odchádzať a že to berie v poslušnosti.

O pár dní zverejnil ďalšie video, už z Varšavy. Rozpráva v ňom, že to bude jeho nový domov, a pozýva veriacich arcidiecézy na inauguráciu.

Vo videách používa jednoduchý zrozumiteľný jazyk a pútavú rétoriku.

Arcibiskup vkladá tiež veľkú nádej do synody. Zdôraznil však, že ak má byť synodalita pre cirkev užitočná, nemôže byť ďalším krokom k tomu, aby sa cirkev znížila a viac priblížila tomuto svetu, teda bola pre svet stráviteľnejšia. „Potom len prehĺbi krízu viery u mnohých, ktorí potrebujú viac povzniesť ako uzemniť,“ dodal.

Podľa neho cesta k obnove cirkvi vedie cez návrat k spiritualite, k mystike. „Ak chcete postaviť loď, napísal Antoine de Saint-Exupéry, nezháňajte ľudí, aby zbierali drevo a rozdeľovali práce, ale vzbudzujte v nich túžbu po šírom a nekonečnom mori.“

Uvidíme, čo teda prinesie menovanie nových biskupov v Poľsku, ale arcibiskupi Galbas a Polak či kardinál Ryś ukazujú inú tvár episkopátu, než na akú boli Poliaci zvyknutí. 

Mnohí niektorým biskupom vyčítali, že sa správajú ako aristokrati, povýšenecky a pre bežných ľudí či dokonca pre vlastných kňazov boli nedostupní. Aj keď je pre verejnosť pastorácia nových biskupov sympatická, poľskí publicisti si všímajú, že títo pastieri sú medzi staršími spolubratmi na okraji a možno často nepochopení.