Z okna fary Ruda Smotera Samé plus na cintoríne

V novembri sme zasa raz po roku prežívali dušičkový čas. Vtedy akoby cintoríny boli prepojené s rytmom prírody. Zo stromov opadáva lístie a jablká. A na cintorínoch spomíname na tých, čo dozreli na strome života a popadali až do zeme.

A my sme si nejako zvykli. Že kto sa narodí, raz aj zomrie. Tak ako sme si zvykli na rozpadávajúce sa manželstvá alebo zmluvy, ktoré sú len zdrapom papiera a v podnikaní neplatia. Tak ako sme si zvykli na pokazené oči a z drahej značky okuliarov robíme záležitosť svojho statusu.

Všimnime si, že každá ideológia zanecháva za sebou popol. Vtedy sa pália knihy a pamiatky, ako to vidíme pri vyčíňaní moslimských extrémistov. Dobre to vystihol Alessandro d’Avenia v knihe Biela ako mlieko, červená ako krv:

„Spopolniť sny. Spáliť sny, to je to tajomstvo, ako definitívne poraziť nepriateľov, aby už nenašli silu opäť vstať a začať odznovu. Nech nikdy viac nesnívajú o pekných veciach v ich mestách, o životoch iných, nech viac nesnívajú o príbehoch druhých ľudí, naplnených slobodou a láskou... Toto je tá najkrutejšia deštrukcia – ukradnúť ľuďom sny. Lágre plné spálených ľudí aj s ich snami. Nacistickí zlodeji snov. Keď nemáš sny, ukradneš ich druhým, aby ich nemali ani oni. Závisť ti spaľuje srdce a ten oheň pohltí všetko.“

Evanjeliový príbeh vzkriesenia chlapca z Naimu nás v našej zvykovosti môže vyrušiť. Je tu medzi nami niekto, kto sa so smrťou nevyrovnal, lebo nebola v jeho plánoch. Protestuje tým, že zastaví smútiace zhromaždenie a nedovolí mu ísť na cintorín, pretože vráti život synovi vdovy.

Ježiš vtedy prekazil džob pracovníkom pohrebných služieb a trochu boli na neho naštvaní. Ale ostatní ľudia sa potešili, lebo mohli zažiť Boha ako milovníka a darcu života. Zbožní židia boli na to pripravení vďaka nádhernej vízii proroka Ezechiela:

„Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: ,Syn človeka, ožijú tieto kosti?‘ Odpovedal som: ,Pane, Bože, to ty vieš.‘ Povedal mi: ,Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán.‘“ (Ez 37, 1 – 6)

Božia sila sa prejavuje Duchom, ktorý pomaličky oživuje vyschnuté kosti. Presný opak toho, čo hovorí skúsenosť bez viery. Kde sa ráta s Dychom života, tam všetko ožíva. Kto takto pozerá na kosti, ktoré ožijú, je človekom nádeje, vzácnej esencie, ktorá je hlavnou témou prichádzajúceho Jubilejného roka. A zrazu sa kríže na cintorínoch menia na znamienko plus...

Toto oživenie vidíme, keď hodnoty evanjelia netradične vstupujú do súčasnej kultúry, ako sme to videli v čiernej komédii Invalid. Povzbudenie prichádza s misionármi medzi Rómami, ktorí nastavujú dlhodobé procesy na zlepšenie ich situácie. Zdá sa, že aj projekt Godzone je plný Ducha, ktorý oživuje slovenskú a českú mládež a prináša im radosť z Boha, ako to nedávno konštatovali naši biskupi spolu s vatikánskym nunciom.

Priateľ Francesco, taliansky lekár a trvalý diakon, sa rozhodol vo vyššom veku začať navštevovať najtvrdšie väzenie, kde sa nachádzajú mafiáni. Viacerí ľudia sa čudovali. A on svojimi slovami potvrdil, koľko radosti zažíva, keď sa stretáva s vrahmi, ktorí sa vďaka jeho ohlasovaniu evanjelia menia. 

Či to tiež nie je oživovanie mŕtvych kostí?