Zo sveta pravoslávia Rumunská pravoslávna cirkev chce naďalej vlastnú jurisdikčnú štruktúru na Ukrajine

Svätý synod Rumunskej pravoslávnej cirkvi je sklamaný, že ukrajinské štátne orgány dosiaľ neuznali „Rumunskú pravoslávnu cirkev na Ukrajine“. 

Vyslovuje poľutovanie nad „nezákonným odkladom“ uznania tejto náboženskej komunity „napriek jej súladu so všetkými platnými ukrajinskými zákonmi“, uvádza sa vo vyhlásení rumunského biskupského grémia z jeho zasadnutia 25. októbra 2024.

Synod požaduje ďalšie úsilie smerom k štátnym orgánom v Rumunsku a na Ukrajine „o vyriešenie tejto oprávnenej žiadosti“.

Svätý synod Rumunskej pravoslávnej cirkvi schválil tieto snahy už na svojom zasadnutí 29. februára 2024. Rumunské biskupské grémium sa rozhodlo „požehnať, povzbudiť a podporiť iniciatívy rumunských pravoslávnych cirkevných obcí na Ukrajine, ktorých cieľom je obnoviť spoločenstvo s materskou cirkvou – Rumunským patriarchátom – ich kánonickým usporiadaním v náboženskej štruktúre s názvom Rumunská pravoslávna cirkev na Ukrajine“, uvádza sa vo vtedajšom vyhlásení Svätého synodu. 

Na západnej Ukrajine je viac ako sto rumunsky hovoriacich cirkevných obcí, z ktorých väčšina dosiaľ patrila k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Táto iniciatíva súvisí so situáciou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá do mája 2022 bola súčasťou Moskovského patriarchátu (podrobne sme o tom informovali tu). 

Vzhľadom na štátny zásah voči nej – prehliadky cirkevných priestorov, trestnoprávne vyšetrovanie jej duchovných – pre podozrenia, že podporuje ruskú propagandu alebo ruské bezpečnostné služby, sa terčom záujmu úradov stala aj eparchia v Černoviciach, kde žije väčšina rumunských veriacich na Ukrajine a rumunsky hovoriaci metropolita. Etnickí Rumuni sa sťažujú aj na ďalšie incidenty.

Približne 500-tisíc Rumunov žijúcich na Ukrajine je po Rusoch druhou najväčšou menšinou na Ukrajine. Aj oni pociťujú dôsledky ukrajinskej jazykovej a menšinovej politiky, ktorá sa v posledných rokoch stala reštriktívnejšou. Rumunská komunita na Ukrajine dúfa v zavedenie Dňa rumunského jazyka, ktorý by bol obdobou Dňa ukrajinského jazyka v Rumunsku 9. novembra.

Iniciatíva na jeho zavedenie vyšla od kultúrneho združenia Rumunov v Odeskej oblasti a bola oficiálne navrhnutá prezidentskej administratíve v Kyjeve na schválenie koncom roka 2023. Predtým sa premiéri oboch krajín na stretnutí v októbri 2023 zaviazali chrániť práva príslušných menšín v Rumunsku a na Ukrajine. Na tento účel sa má vypracovať zodpovedajúci bilaterálny právny rámec založený na „zásade rovnocennej úrovne“ právnej ochrany.

Zo sveta pravosláviaRumunský patriarchát chce vlastnú štruktúru pre svojich veriacich na Ukrajine

Ján KrupaNOEK

V októbri 2024 navštívil Rumunsko aj Viktor Jelenskij, vedúci ukrajinskej Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia. Stretol sa s rôznymi štátnymi predstaviteľmi a zástupcami Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Cieľom bolo zintenzívniť spoluprácu pri ochrane slobody svedomia, zabezpečiť ochranu práv ukrajinskej menšiny v Rumunsku a posilniť ukrajinsko-rumunské vzťahy pri ochrane náboženskej slobody a v boji proti ruskej propagande.

Odmietavý postoj autokefálnej ukrajinskej cirkvi

Svätý synod Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny sa 7. novembra na svojom zasadnutí zaoberal aj zámerom Rumunskej pravoslávnej cirkvi zriadiť vlastnú jurisdikčnú štruktúru na Ukrajine.

Ukrajinské biskupské grémium opätovne potvrdilo svoje predchádzajúce rozhodnutie a vyhlásilo, že všetky pravoslávne štruktúry v uznaných hraniciach Ukrajiny by mali pôsobiť v rámci Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny podľa kánonického poriadku a tomosu.

Vytvorenie cirkevných štruktúr bez súhlasu Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny by podľa názoru jej synodu bolo porušením kánonických noriem a spochybnením suverenity Ukrajiny.

Svätý synod zdôraznil, že Pravoslávna cirkev Ukrajiny sa v spolupráci s rumunskou cirkvou usiluje o takú podobu pastoračnej starostlivosti o pravoslávnych Rumunov na Ukrajine, aká je už zriadená pre Ukrajincov v Rumunsku.