Generácia Z v USA V kostoloch je prvýkrát viac mladých mužov ako žien. O manželstvo rastie záujem

Nedávna štúdia American Enterprise Institute (AEI) ukázala, že po prvýkrát v histórii viac mladých mužov ako žien navštevuje kostol. Rozdiel, aj keď bezprecedentný, je malý: v generácii Z je bez náboženskej príslušnosti 34 % mužov, avšak 40 % žien.

Autorov tento zvrat zaskočil a obávajú sa, že takýto trend by mohol poukazovať skôr na rastúcu maskulinizáciu cirkví – a ešte ju aj prehlbovať – než na zdravé zvyšovanie náboženskej rovnováhy medzi mužmi a ženami.

Ruth Grahamová sa v New York Times zamýšľa nad vplyvom rozdielov vo vzdelaní a v príjmoch na mužov a jej kolega Ross Douthat zvažuje účinky „mužských influencerov“ alebo „štrukturálne socioekonomické sily, ako sú deindustrializácia a stagnácia miezd mužov“, pričom ďalší, ako napríklad Ed Kilgoe, si myslia, že mladí muži bažiaci po moci hľadajú „božské potvrdenie“.

Tento obrat smerom k cirkvi môže byť nečakaný, ale v skutočnosti pramení z najprirodzenejšej túžby: túžby po manželstve a rodine. Mladí muži hľadajú pravdu a zodpovednosť a v konečnom dôsledku zmysel. V celej histórii bolo pre väčšinu ľudí hlavným zdrojom zmyslu manželstvo a deti.

V dôsledku toho sa aj generácia Z vracia k manželstvu: v časopise Newsweek sa uvádza, že 93 % mladých ľudí generácie Z sa zaujíma o manželstvo a nemá oň záujem len 7 % (v porovnaní s 21 % mileniálov, ktorí oň záujem nemali). V inej štúdii uviedol spolužitie pred manželstvom takmer dvojnásobok mileniálov oproti generácii Z.

Ak chcete nájsť zmysel, uzavrite manželstvo

Jordan Peterson svojim poslucháčom neustále pripomína túto pravdu: ak chcete nájsť zmysel, uzavrite manželstvo. Ponúka mužom príležitosť odovzdať manželke a deťom samého seba v láske a sebaobetovaní.

Manželstvo vo svojom tradičnom zmysle, keď sa muž a žena zaväzujú k vzájomnej láske s cieľom vytvoriť rodinu, môže byť úžasne príťažlivé pre muža hľadajúceho zmysel a cieľ, ktorých nedostatok v súčasnosti zamoruje našu spoločnosť. A ak ste mužom hľadajúcim si ženu, ktorá by sa chcela vydať a mať deti, najväčšiu šancu nájsť ju máte v cirkvi.

Manželstvo a deti sa v katolíckej cirkvi a v protestantských cirkvách vyzdvihujú ako základné ľudské dobrá a ako zásadný zdroj zmyslu a účelu nášho života. S manželkou a deťmi chodím do kostola a lavice tam sú preplnené mladými rodinami. Mladí muži a ženy dychtivo hľadajú niekoho, koho by si vzali, a deti sú oslavované ako dar od Boha. Toto platí vo väčšine náboženských komunít.

Panuje zhoda v tom, že Boh ustanovil manželstvo pre naše dobro, aby sme boli obrazom božskej trojjedinej lásky na zemi a splodili ďalšie nesmrteľné duše. Toto je úžasná a aj obávaná zodpovednosť, ktorá človeka napĺňa.

Žiadna cirkev sa nikdy nestane čisto mužským spoločenstvom z jednoduchého dôvodu: pretože potom by muži odišli.

Keď idú muži do kostola, nehľadajú výhradne mužské skupinky alebo skupiny orientované na mužov, hľadajú manželstvo. Chápu, že ženy sú zvyčajne viac nábožensky založené ako muži.

Ako sa poznamenáva v prieskume AEI, generácia Z sa z tohto vymyká. Vo všeobecnosti chodia ženy do kostola častejšie ako muži a berú vieru vážnejšie ako muži. Ženy v cirkevných spoločenstvách si tiež častejšie vážia manželstvo a rodinu než ich sekulárne rovesníčky.

Zdá sa, že mnohí autori obávajúci sa návratu mužov do kostolov majú strach, že ich sčasti ženie túžba po mužskej nadvláde a mizogýnia, akási odveta proti oslobodeniu žien. Domnievajú sa, že v cirkvách budú dominovať muži, keďže ženy utekajú pred „tradičnými hodnotami“, ktoré sú strašiakom ľavicových (a dokonca aj niektorých pravicových) strán.

A predsa, žiadna cirkev sa nikdy nestane čisto mužským spoločenstvom z jednoduchého dôvodu: pretože potom by muži odišli. Dokonca aj čisto mužské cirkevné skupiny, napríklad spoločenstvá mužov, detské skupiny, v ktorých sú chlapci a dievčatá oddelené, sú v prevažnej miere zamerané na vštepovanie cností, ktoré z nich robia dobrých, zodpovedných a milujúcich manželov a otcov.

Nový pohľad na Dekadentnú spoločnosťPrečo sa Ross Douthat stal optimistom, čo sa týka budúcnosti Ameriky

Jonathan Liedl

Povolaní k láske k žene a deťom

Kresťanstvo je lepšie uspôsobené na zastávanie hodnôt, ktoré chceme vidieť u oboch – u mužov aj u žien –, než väčšina iných svetonázorov.

Toto leto som sa zúčastnil na tichých katolíckych rekolekciách len pre mužov. Je to druh duchovných cvičení, ktorý by mohol zvýšiť tlak pesimistom v súvislosti s novoobjavenou religiozitou generácie Z. Veľa sme tam premýšľali o manželstve a o tom, čo znamená byť otcom a manželom. V tichu sme načúvali spytovaniu si svedomia zameraného na jednoduchú tému: sebaobetovanie.

Hlavnou cnosťou v kresťanstve je láska (1 Kor 13, 13), to znamená chcieť dobro druhého človeka. V manželstve sa muži a ženy podieľajú na Božej láske tým, že sa úplne darujú druhému človekovi. Dobro tvojho manželského partnera musí byť tvojím dobrom a dokonca musí byť pre teba dôležitejšie ako tvoje vlastné dobro. A v tejto láske nemôže nikto dominovať.

Otcovstvo by malo viesť nás mužov k pokore, a to čiastočne vďaka nespočetným podradným úlohám, ktoré musíme vykonávať trpezlivo a s láskou, ale aj preto, že naše deti nás prirodzene budú milovať a obdivovať oveľa viac, než si zaslúžime.

Svätý Ján Pavol II. v dokumente Mulieris dignitatem (O dôstojnosti žien) vysvetľuje, že pôvodným Božím zámerom bolo partnerstvo a vzájomná podriadenosť. Manžel je povolaný milovať svoju manželku úplne, obetujúc seba a až na smrť. Muži si musia ctiť svoje manželky, zaobchádzať s nimi dôstojne a s úctou a vo všetkom ich klásť na prvé miesto. A v ideálnom prípade vzídu z tejto lásky medzi manželmi deti.

Manželstvo je zamerané na rozmnožovanie a z toho potom pre muža vznikajú ďalšie zodpovednosti a výzvy. No všetky majú svoj zmysel. Otcovstvo by malo viesť nás mužov k pokore, a to čiastočne vďaka nespočetným podradným úlohám, ktoré musíme vykonávať trpezlivo a s láskou, ale aj preto, že naše deti nás prirodzene budú milovať a obdivovať oveľa viac, než si zaslúžime.

Ich prvý zážitok Božej lásky je skrze lásku svojich rodičov. Pri vedení svojich detí a ich učení cnostiam sme nenahraditeľní a láska našich detí by mala motivovať aj nás, aby sme sa stali cnostnejšími.

Príťažlivosť manželstva a otcovstva pre mužov sa nedá dostatočne oceniť. Takmer každý mladý chlapec chce byť rytierom a zabíjať drakov. Tento základný impulz sa objavuje v kresťanstve: muži sú povolaní byť vodcami, ale vodcami určitého typu. Rytieri pôvodne neboli šľachtici alebo hrdinovia, boli to v zásade banditi. Len po založení kláštora v Cluny (založený v roku 910 – pozn. prekl.) bol vo Francúzsku vypracovaný rytiersky kódex, ktorý obsahoval výzvu rytierom zosobňovať cnosť a sebaobetovanie.

Aj v dnešnej dobe môže teda kresťanstvo usmerňovať našu prirodzenú túžbu zabíjať drakov tým, že nás nasmeruje na správnych drakov. V kresťanstve sú mladí chlapci a muži povolaní k hrdinstvu hovoriť pravdu, slúžiť druhým a stelesňovať ducha sebaobetovania.

Obava z „patriarchátu“

Trend mužov generácie Z chodiť do kostola by sme mali prijať a nie sa ho báť. Toxická maskulinita, ktorej sa autori ako Douthat a Grahamová zhodne obávajú, je primárnou charakteristikou nie kresťanstva, ale novej, liberálnej ortodoxie.

Muži sa podľa ľavicovej ortodoxie vyhýbajú tradičným mužským úlohám, ako je ochrana svojich rodín, aby sa na nich nehľadelo ako na „toxických“.

Nová, ľavicová ortodoxia zbavila mužov zmyslu a následne výrazne sťažila dosahovanie cností. Muži sa obávajú byť vodcami a preberať zodpovednosť, aby patriarchát ešte viac neprehlbovali. Vyhýbajú sa tradičným mužským úlohám, ako je ochrana svojich rodín, aby sa na nich nehľadelo ako na „toxických“.

Namiesto toho nová ortodoxia ponúka sex oddelený od manželských dobier a plodenia, zredukovaný zo sviatosti na transakciu. Zánik tradičných inštitucionálnych hodnôt vedie k zániku zmyslu nahradeného voľnomyšlienkárskou bezcieľnou slobodou.

Samozrejme, muži generácie Z nie sú jediní, ktorí trpia účinkami novej ortodoxie. Mileniáli, ale aj iní zažili epidémiu opiátov, klesajúci počet sobášov, rastúci počet samovrážd, prudký nárast úzkostí a množstvo ďalších neduhov, ktoré prinajmenšom súvisia s rozpadom tradičných noriem a spoločenstiev. Generácia Z pri hľadaní spôsobu, ako prekonať krízu zmyslu, ktorá trápi starších, opätovne objavuje základné ľudské dobrá manželstva a rodiny.

Z KNÍH POSTOJAVypočujte si úryvok z knihy Dekadentná spoločnosť (podcast)

Michal Lukáč

Zodpovednosť cirkvi

Cirkvi musia robiť všetko, čo dokážu, aby tento trend pokračoval, a to tak, že budú ďalej odovzdávať bohatstvo svojich právd prenášaných prostredníctvom kresťanskej tradície už dvetisíc rokov: že zodpovednosť a obeta dávajú zmysel životu a že cnosť víťazí nad neresťou.

Cirkvi musia prijať úlohu učiť pravdu o cnostiach, čo zároveň znamená čeliť nerestiam. Muži musia tiež od svojich duchovných vodcov počuť, že stále majú dôležitú úlohu a že osobitný typ hrdinstva mužov je naďalej potrebný.

Cirkvi musia popritom zdôrazňovať tisícročia staré učenie o dôstojnosti žien. Ženy mali vždy jedinečnú úlohu v živote cirkvi. Stáli pri Ježišovi pod krížom, keď väčšina jeho učeníkov utiekla, boli tiež prvými svedkami zmŕtvychvstania a vedúcimi predstaviteľkami ranej cirkvi.

A blahoslavená Panna Mária zostáva prvou učeníčkou a veriacou v Krista, zostáva naším vzorom, keď žijeme svoju kresťanskú vieru. Cirkev ponúka najhlbší a najzásadnejší pohľad na ženy. A za týmto názorom si musí stáť, pretože požiadavka udržať mužov v cirkvi si vyžaduje aj udržanie žien – a tento názor bude tou pravdou, ktorá ich tam udrží oboch.

Slúžiť vyššiemu dobru

Cirkev sa pre mňa stala útočiskom, miestom otázok a nádejí. Miestom, kde sa pokúšam byť lepším, pričom sa pokorne podriaďujem Bohu, a miestom, kde sa učím stať milujúcejším otcom a manželom.

Mužská sila má byť podľa cirkevného ponímania kontrolovaná a zameraná na službu ostatným.

No keď som začal chodiť do kostola, bol som zmätený. Možno najmätúcejšie pre mňa bolo vidieť malých miništrantov, pričom niektorí boli vo veku môjho najstaršieho syna, ako potichu, slávnostne a vážne pomáhajú pri svätej omši. Môj syn sa na druhej strane rozvaľoval na podlahe.

No postupom času ich začal pozorovať. Videl, že starší miništranti učili tých mladších správne prejavy úcty a rešpektu, potichu im pritom pripomínajúc, aby ticho sedeli. Pri tomto mentorstve, v tejto službe som zachytil záblesk cirkevného ponímania mužnosti: sila je kontrolovaná a zameraná na službu ostatným. Chlapci počas svätej omše dostali – a našli – zmysel v službe.

A práve toto ponúka cirkev: akokoľvek bláznivé sa to môže zdať zvonka, je to práve povolanie slúžiť vyššiemu dobru, ktoré robí Cirkev a všetky cirkvi príťažlivými. A pre väčšinu z nás je celoživotným trénovaním sa v službe druhému práve manželstvo.

Cirkvi by teda mali ponúknuť pravdu – že manželstvo je základným ľudským dobrom, že otec je pre svoje deti nevyhnutný, že úlohou manžela je viesť a milovať s pokorou a sebaobetovaním sa a že všetci sme povolaní slúžiť Bohu.

Pôvodný text: Man’s Search for Marriage. Uverejnené v spolupráci s Public Discourse, preložila Daniela Richards.