Kardinál Schönborn ide do dôchodku Našiel kompromis v otázke sviatostí pre rozvedených, pápež odkladal jeho rezignáciu

„Išiel som spať ako úradujúci arcibiskup a zobudil sa ako emeritný, nezaznamenal som pri tom žiadnu veľkú stratu identity, ale s celkom veľkou vďačnosťou sa pozerám späť na túto takmer tridsaťročnú činnosť,“ povedal kardinál Christoph Schönborn 22. januára na tlačovej konferencii v reakcii na pápežovo prijatie jeho rezignácie z úradu viedenského arcibiskupa.

Viedenský kardinál Christoph Schönborn zostáva „emeritným biskupom na dosah“ a „k dispozícii všade, kde ma budú potrebovať“. Naďalej činný chce byť predovšetkým ako dušpastier.

Celých päť rokov po dosiahnutí vekovej hranice ponechal pápež František kardinála Schönborna v úrade viedenského arcibiskupa. Presne v čase jeho 80. narodenín prijal rezignáciu, ktorú viedensky arcibiskup Schönborn ponúkol riadne pred svojimi 75. narodeninami.

Už vtedy by bol rád odišiel zo zdravotných dôvodov. V roku 2019 musel podstúpiť operáciu prostaty a o čosi neskôr utrpel pľúcny infarkt následkom pľúcnej embólie.

Prečo František odkladal prijatie rezignácie?

Gudrun Sailerová, vatikánska novinárka z Rakúska, poukázala na to, že pápež František často predlžuje mnohé mandáty kardinálov a biskupov o niekoľko rokov. Zdá sa celkom zrejmé, že práve kardinála Schönborna sa nechcel vzdať. Viedenský kardinál má 45-ročnú skúsenosť s Vatikánom, a teda aj skúsenosť so svetovou cirkvou.

„Je veľká hlava ako teológ, ale predovšetkým aj ako staviteľ mostov medzi rôznymi tábormi v cirkvi. Nepreženiem, keď poviem, že kardinál Schönborn je najvýznamnejší nemecky hovoriaci kardinál. Vyniká svojou globálnou cirkevnou sieťou, zmierovacím pôsobením, nadstraníckosťou a intelektuálnym obzorom,“ myslí si Sailerová.

Kardinál Schönborn radil pápežovi Františkovi v nejednej citlivej záležitosti a preberal nepríjemné úlohy. „Niekto taký sa ponecháva vo funkcii čo najdlhšie,“ vysvetľuje Sailerová.

Ako príklad môžeme spomenúť otázku druhých manželstiev rozvedených katolíkov a ich prístupu k sviatostiam. Táto otázka sa napokon stala najťažšou témou biskupskej synody o rodine v rokoch 2015 – 16 vo Vatikáne, na ktorej sa zúčastnil aj kardinál Schönborn. Pápež si želal pastoračné riešenie. V pracovnej skupine nemecky hovoriacich členov synody sa našlo pastoračné riešenie ako kompromis.

Sedeli tam teologické špičky celkom odlišných nasmerovaní: kardinál Müller, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Koch, kardinál Marx a ďalší. Moderátorom bol kardinál Schönborn, ktorý už roky predtým vo Viedni pre týchto veriacich otvoril pastoračnú cestu k prijímaniu sviatostí.

Tento kompromis, ktorý moderoval a našiel Schönborn, sa dostal do pápežského dokumentu Amoris laetitia v jednej poznámke pod čiarou. V roku 2016 na Františkovu žiadosť kardinál Schönborn predstavil spomenutý pápežský dokument svetovej tlači. Keď sa objavili kritické otázky, pápež František neodkázal kritikov na kardinála Müllera, ale na kardinála Schönborna.

Toto je len jeden z mnohých príkladov, ktoré naznačujú, prečo pápež František chcel spolupracovať s kardinálom Schönbornom čo najdlhšie – zvlášť aj na nedávnej synode o synodalite.

Kardinál Christoph Schönborn vo Vatikáne 8. apríla 2016 predstavuje Františkovu exhortáciu Amoris laetitia. Foto: TASR/AP

Vo Vatikáne patrí Schönborn k dôverníkom pápeža Františka. On sám bol pri voľbe pápeža v rokoch 2005 a 2013 zmieňovaný ako možný kandidát. Dosiahnutím vekovej hranice 80 rokov viedenský kardinál stratil právo hlasovať v konkláve. V súčasnosti má právo voliť pápeža ešte 138 z 253 kardinálov.

Viedenský arcibiskup

Šľachtický potomok Christoph Schönborn, ktorý sa narodil 22. januára 1945 v českom mestečku Skalka pri Litoměřiciach, je známy svojou priateľskosťou, výrečnosťou a zmierlivosťou.

Od roku 1991 bol Schönborn pomocným biskupom vo Viedni. Predtým bol profesorom dogmatiky vo Fribourgu. V roku 1987 ho Ján Pavol II. vymenoval za redakčného sekretára svetového katechizmu. Túto prácu pod vedením kardinála Josepha Ratzingera, prefekta Kongregácie pre náuku viery, označil za „azda najintenzívnejšiu v mojom živote“. 

Schönborna nikdy neopustila vášeň pre poklad viery. Z jeho iniciatívy bol vydaný aj katechizmus pre mládež Youcat, ktorý patrí medzi najpredávanejšie katolícke knihy.

Dominikán Christoph Schönborn viedol najväčšiu rakúsku arcidiecézu od roku 1995. Prevzal ju uprostred škandálu sexuálneho zneužívania okolo svojho arcibiskupského predchodcu Hansa Hermanna Groëra. 

Nasledovali tvrdé roky, počas ktorých Schönborn rakúsku cirkev, ktorá bola rozdelená aj predchádzajúcimi menovaniami biskupov, viedol do pokojnejších vôd. V roku 1998 Schönborna povýšili na kardinála a ako pastier a krízový manažér pracoval na mnohých úrovniach s cieľom získať novú dôveru.

Keď v roku 2010 vyšli najavo ďalšie prípady sexuálneho zneužívania v rakúskej cirkvi, v pozícii predsedu biskupskej konferencie sa Schönborn rozhodne zasadil za komplexné objasnenie a prevenciu. Ním iniciovaný model s jasnými usmerneniami a nezávislou komisiou vzbudil medzinárodnú pozornosť, rovnako ako jeho prístup k obetiam zneužívania zo strany duchovných, napríklad v televíznom rozhovore s teologičkou Doris Wagnerovou v roku 2019.

Schönbornovo pôsobenie vo funkcii sprevádzali neprehliadnuteľné zmeny v cirkvi a spoločnosti a výzvy sekularizácie. Schönborn sa v Rakúsku posunul do centra pozornosti témami, ako sú mestské misijné iniciatívy a deň stredoeurópskych katolíkov.

Už pred rokmi hovoril o ceste ľudovej cirkvi k „cirkvi presvedčených kresťanov“. Jeho pastoračnú koncepciu charakterizuje snaha o duchovnú obnovu a presvedčenie, že kresťania by opäť mali žiť misijne.

Schönbornove týždenné duchovné a spoločensko-politické komentáre v dvoch veľkých denníkoch sú pravdepodobne najčítanejšími „kázňami“ v Rakúsku. Viedenský kardinál je silne prítomný aj na sociálnych sieťach.

Schönborn, ktorý katolíkom vždy pripomínal ich židovské korene, bol aktívny aj v kresťansko-židovskom dialógu na celosvetovej úrovni. Jeho návšteva Iránu v roku 2001 vzbudila pozornosť v dialógu s islamom.

Ordinár pre východných katolíkov v Rakúsku

Kardinál Schönborn zatiaľ zostáva ordinárom pre veriacich východných katolíckych cirkví v Rakúsku a stále je členom Dikastéria pre východné cirkvi.

Pod Schönbornovou správou sa predchádzajúci Byzantský ordinariát rozšíril a v roku 2018 sa stal Ordinariátom pre veriacich východných katolíckych cirkví v Rakúsku.

Kardinál Christoph Schönborn počas slávnostnej omše, ktorou 6. júla 2008 vyvrcholila mariánska púť v Levoči. Foto: TASR/Zuzana Svitanová

Aj Schönbornov ekumenický postoj sa vyznačoval priateľským a úctivým pristupovaním k druhým. Počas jeho pôsobenia vo funkcii arcibiskupa sa podniklo viacero priekopníckych ekumenických krokov, povedala Andrea Riedlová z predstavenstva nadácie Pro Oriente.

Ako viedenský arcibiskup bol Schönborn 30 rokov predsedom správnej rady Pro Oriente. Počas oficiálnej návštevy Pro Oriente v Rumunsku v roku 2000 bol kardinálovi Schönbornovi udelený čestný doktorát Bukureštskej univerzity za zásluhy o výskum teológie východných cirkevných otcov.

V júni 2004 uskutočnil ekumenický patriarcha Bartolomej svoju prvú oficiálnu návštevu Viedne a Grazu. V roku 2013 prijal kardinál Schönborn vo Viedni hlavu Koptskej ortodoxnej cirkvi pápeža Tawadrosa II. a vymenoval ho za protektora Pro Oriente.

Za vrchol Schönbornovho pôsobenia vo Viedni možno označiť rok 2007, keď hostil Benedikta XVI., s ktorým bol v úzkom kontakte od svojich študentských čias.

Vo Vatikáne bol kardinál Schönborn členom viacerých grémií a dlho bol členom synodálnej rady. Podieľal sa na deviatich biskupských synodách.

A prítomný bude vo Vatikáne aj v budúcnosti. Už desať rokov je členom kardinálskej komisie Vatikánskej banky. Len v polovici októbra 2024 pápež František vymenoval viedenského kardinála za predsedu dozornej rady.