Slovania a „blízke zahraničie“ Vanceovi a Rubiovi by možno prospela slovanská vízia Jána Pavla II.

Sviatok „apoštolov Slovanov“ – svätého Cyrila a Metoda – sa v liturgii slávi 14. februára, i keď v kultúre sa neslávi vôbec, lebo školáci kreslia valentínky a ich otcovia kupujú kvety. Nič zlé sa nedeje.

Keby mal tento sviatok svätých bratov oktávu, tohtoročná by sa pripomínala ako tá, keď sa slovanským krajinám stala dosť zlá vec. Celý svet si neveriacky pretieral oči, keď prezident Spojených štátov predstavil svoje myšlienky, analýzy a návrhy vo veci vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine a ktorej tretie výročie padlo na tento pondelok.

V roku 2022 sa katolíci na Ukrajine modlili za zmenu srdca ruského prezidenta Vladimira Putina. Tento rok prosia Boha o to isté pri prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Títo dvaja prezidenti vidia svet podobným spôsobom: že veľmoci vládnu nad svojím „blízkym zahraničím“. Iný pohľad mal sv. Ján Pavol Veľký, sám hrdý Slovan. Do určitej miery ho vyložil v 80. rokoch 20. storočia. Tieto protichodné pohľady dnes jasne stoja pred kresťanským svetom.

V roku 2014, keď Putin zaútočil na Ukrajinu a anektoval Krym, bol minister zahraničných vecí USA John Kerry rozrušený a mumlal, že je to „akt z 19. storočia v 21. storočí“. Musel byť potom úplne mimo, keď Putin v ruskej dume predniesol svoj krymský prejav a vrátil sa nie do 19. storočia, ale o ďalších 900 rokov skôr, na Krym, kde bolo „pokrstené knieža Vladimír“. Poznamenal, že „jeho veľký duchovný čin prijatia pravoslávia určil všeobecný základ kultúry, civilizácie a ľudských hodnôt, ktoré zjednocujú národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska“.

„Sme jeden ľud,“ pokračoval Putin. „Kyjev je matkou ruských miest. Starobylá Rus je naším spoločným zdrojom a jedni bez druhých nemôžeme žiť.“

Putin v mene týchto duchovných a bratských pút svojich bratských Slovanov napadol a zabíjal. Robí to s požehnaním ruského pravoslávneho moskovského patriarchu Kirilla, ktorý sám seba chápe ako duchovného otca Ukrajincov, ktorých zabíjajú ruské ozbrojené sily. Preto „otec a hlava“ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, kyjevský patriarcha Sviatoslav Ševčuk – ktorý je v týchto dňoch na návšteve Spojených štátov a Kanady – nazval túto vojnu „svätokrádežnou“.

Je nepravdepodobné, že by si prezident Trump niečo myslel o krste slovanských národov v 10. storočí, ale určite má názor na 19. storočie. Na rozdiel od Kerryho, ktorý odsudzoval myslenie z 19. storočia, Trump ho víta.

Vo svojom druhom inauguračnom príhovore Trump vyhlásil: „Spojené štáty budú opäť raz vnímať samy seba ako štát, ktorý sa rozrastá – ktorý… rozširuje svoje územie.“ Bol to návrat k Monroeovej doktríne a „zjavnému údelu“, pričom tieto slová vyzneli v Trumpovom podaní dosť extravagantne, keď rozprával o vydaní sa na Mars. Trump nehovoril o založení Ameriky, ale spomenul dvoch prezidentov, Williama McKinleyho (1897 – 1901) a Theodora Roosevelta (1901 – 1909). Toto obdobie Trump chváli často: „Clo je najkrajšie slovo v slovníku.“

Monroeova doktrína, vyhlásená v správe o stave Únie z roku 1823, poučila európske veľmoci, že majú chápať americký kontinent, severný i južný, ako sféru Spojených štátov. Ich koloniálne časy v zadnom dvorčeku Ameriky sa už skončili. Theodore Roosevelt vo svojej správe o stave Únie z roku 1904 poznamenal, že v určitých situáciách „môže oddanosť Monroeovej doktríne nútiť Spojené štáty… vykonávať moc medzinárodnej polície“.

Amerika si vyhradila právo zasahovať vo svojom zadnom dvorčeku a získavať nové územie, čo v časoch McKinleyho a Roosevelta aj robila. A ak majú byť na tejto pologuli kolónie – Grónsko, Panama, Guantánamo –, tak by ich mali mať Spojené štáty.

Nie je ťažké predstaviť si, že bude sympatizovať s tým, ako Putin uvažuje o ruskom „blízkom zahraničí“. Tento výraz, preklad výrazu bližneje zarubežie, získal na význame po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Rusi – medzi ktorými zastával významné miesto aj Putin – žialili nad stratou svojho „blízkeho zahraničia“.

V stĺpčeku o etymológii výrazu „blízke zahraničie“ z roku 1994 William Safire poznamenal: „Mnohí ľudia v týchto susedných krajinách, najmä Nerusi, odmietajú túto tvrdú ruskú verziu Monroeovej doktríny, ktorú niektorí moskovskí úradníci nazývajú ,sliepka, ktorá zhromažďuje svoje kuriatka‘.“

Trumpovi chýba slepačí materinský prístup, no Grónsko, Panamu a dokonca aj Kanadu vníma ako kuriatka, ktoré sa majú vrátiť do kurína. Vlastne spôsob, akým hovorí o Kanade – nie ako o samostatnom štáte, ale skôr ako o „51. štáte“ –, sa veľmi podobá na to, ako Putin hovorí o Ukrajine ako o umelom výtvore a v podstate súčasti Ruska. Trump a Putin sú presvedčení, že ich kuriatka nesmú vyletieť z kurína.

Jeden rešpektovaný kanadský politický stĺpčekár nedávno špekuloval nad tým, o čom sa asi Trump rozpráva s Putinom počas svojich dlhých rozhovorov, ešte aj predtým, ako sa vrátil do prezidentského kresla. Má podozrenie, že Putin hovorí Trumpovi: „Veľké krajiny majú svoj zadný dvorček pod kontrolou. Vlastne sú veľkými krajinami práve preto, že majú pod kontrolou svoj zadný dvorček.“ Monroeova doktrína, ktorú doplnil Theodore Roosevelt a znovuoživil Trump, pravdepodobne nachádza v Putinovej Moskve vrelé sympatie.

Práve v deň, keď si Trump vylieval zlosť na Ukrajinu, sa vo Washingtone nachádzal patriarcha Sviatoslav. Pravdepodobne dúfa, že dvaja najvyššie postavení katolíci v Trumpovej administratíve, viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, budú možno mať väčšiu úctu k hrdinstvu ukrajinských katolíkov – ktorí boli počas studenej vojny najväčšou podzemnou cirkvou na svete –, keď ich v roku 1946 Stalin zrušil a urobil z nich mučeníkov.

Vanceovi a Rubiovi by možno prospela slovanská vízia Jána Pavla II. Ten pred štyridsiatimi rokmi napísal dnes už zabudnutú encykliku Slavorum apostoli, Apoštoli Slovanov. Už predtým, v roku 1980, vyhlásil tento prvý slovanský pápež sv. Cyrila a Metoda za „spolupatrónov Európy“ popri sv. Benediktovi. Solúnski bratia boli misionármi v slovanských krajinách v 9. storočí, keď sa začali rozvíjať slovanská kultúra a slovanské národy. V roku 880 schválil pápež Ján VIII. používanie staroslovienčiny v liturgii, ktorú preložili práve Cyril a Metod. Vyhlásenie týchto bratov za patrónov Európy v roku 1980 malo pripomenúť 1100. výročie tohto historického povolenia.

„V Benátkach pred zástupcami cirkevnej kultúry, ktorí sa kŕčovito pridržiavali pomerne úzkeho chápania cirkevnej skutočnosti a boli proti tomuto ich chápaniu, sv. Cyril neohrozene bránil [jazyk ľudu],“ napísal Ján Pavol vo svojej encyklike z roku 1985. „Ako dôkaz uvádzal skutočnosť, že mnoho národov zaviedlo už v minulosti písanú a prakticky používanú liturgiu vo vlastnej reči, ako napr. ,Arméni, Peržania, Abasgovia, Gruzínci, Sugdovia, Góti, Avari, Tirsovia, Chazari, Arabi, Kopti, Sýrčania a mnoho iných‘.“

Svätý Cyril a Metod pripravili pôdu pre latinský krst Poľska (966) a grécky krst Kyjevskej Rusi (988). Tisícročie poľského kresťanstva v roku 1966 malo rozhodujúci vplyv v pastoračnej formácii Jána Pavla a ako pápež v roku 1988 vrúcne túžil ísť aj na ruské tisícročie do Moskvy. Sovieti to, samozrejme, odmietli, ale Ján Pavol cez vyslancov a oficiálne dokumenty tisíce výročie vyzdvihol, aby podporil duchovnú jednotu Ruska a Ukrajiny. A to malo zasa posilniť spoločnú duchovnú identitu celej Európy.

Ján Pavol sa modlil, aby

si celá Európa… čoraz viac uvedomovala, aká potrebná je náboženská kresťanská jednota a bratské spoločenstvo všetkých jej národov, a aby prekonaním vzájomného neporozumenia a nedôvery, ako aj ideologických sporov v spoločnom vedomí pravdy mohli slúžiť celému svetu za príklad spravodlivého a mierumilovného spolužitia vo vzájomnom rešpekte a v neporušenej slobode.

Rok po kyjevskom tisícročí padol Berlínsky múr a čoskoro sa rozletela aj celá ríša zla, vonkajšia i vnútorná. Kuriatka sa dostali von skôr, než sa do kurína vrátila líška.

Dnes sa však „neporozumenie a ideologické spory“ vrátili. Líška a medveď sú späť. Putin sa pri svojej brutálnej agresii svätokrádežne odvoláva na 10. storočie. A teraz našiel podporu v Trumpovom návrate do 19. storočia. Vízia Jána Pavla sa spoliehala na spoločné duchovné dedičstvo, že podporí mierový súlad medzi národmi. Putinovsko-trumpovská vízia chápe mier tak, že si veľmoc podrobí svojich susedov.

V nebi to Jánovi Pavlovi láme jeho slovanské srdce. Patriarcha Sviatoslav je síce dnes ako katolík na Ukrajine príslušníkom menšiny, ale je skutočným duchovným otcom slovanských národov. Ako biskup je nástupcom biblických apoštolov. V tejto chvíli je však aj nástupcom Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

P. Raymond J. de Souza je kanadský kňaz, katolícky komentátor a odborný pracovník v nadácii Cardus.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.