Dva príbehy | Pakistan a Anglicko, ortodoxnosť a islamský extrémizmus

„Hoci sa často hovorí, že z niečej smrti môže vzísť dobro, je ťažké pochopiť, čo dobré môže vzísť z tejto nezmyselnej vraždy,“ uviedol sir David Amess, britský poslanec parlamentu, ktorého 15. októbra tohto roku dobodali na smrť počas stretnutia s voličmi.

Nepísal, samozrejme, o sebe, ale o vražde inej poslankyne, Jo Coxovej, v roku 2016. Tieto slová však o to viac platia pre sira Davida, ktorý bol podľa všeobecného a mnohostranného konsenzu najlepším predstaviteľom britskej parlamentnej tradície.

Sir David, konzervatívny poslanec parlamentu od roku 1983, bol presvedčený katolík, o ktorom mnohí hovorili, že „viera pre neho znamenala všetko“. Zanechal po sebe manželku Juliu a päť detí.

„Moja katolícka viera ma posilňovala počas môjho pôsobenia v parlamente a viedla ma vo všetkých aspektoch môjho života,“ napísal sir David. „Bol som a naďalej ostávam presvedčeným zástancom ochrany zvierat a jedným z hlavných podporovateľov pro-life hnutia.“

Britská politická kultúra sa líši od tej americkej. Sir David bol príkladom zbožného katolíka, ktorý venoval svoje sily ochrane tých najzraniteľnejších – nenarodeným deťom, chudobným ľuďom, ktorí často nemajú prostriedky ani na vykúrenie svojich domovov, a zvieratám vystaveným zbytočnej krutosti.

Vražda sira Davida bola zrejme činom džihádistického extrémizmu. Podozrivý Ali Harbi Ali, naturalizovaný Brit pochádzajúci zo Somálska, bol obvinený na základe zákona o terorizme, a to nielen z vraždy. Polícia sa totiž domnieva, že v hre bol aj islamistický rozmer.

Islamistická vražda katolíckeho poslanca spája Amessov príbeh s ďalším významným náboženským príbehom v Británii – s konverziou emeritného anglikánskeho biskupa z Rochesteru Michaela Nazira-Aliho na katolícku vieru.

Nazir-Ali patril k najvýznamnejším biskupom anglikánskej cirkvi. Teraz je z neho katolícky laik, ktorého o niekoľko týždňov čaká kňazská vysviacka v Ordinariáte Panny Márie z Walsinghamu. (Kňazská vysviacka sa uskutočnila 30. októbra, pozn. prekl.) Je to „diecéza“, ktorá však nemá vlastné územie a ktorú zriadil pápež Benedikt XVI. pre anglikánskych konvertitov.

Sir David aj Dr. Nazir-Ali boli vo svojom okolí považovaní za „tradičných“ alebo „konzervatívnych“. Vo svojej kresťanskej ortodoxii tradiční skutočne boli, o tom potom, ale vďaka ich tvorivosti ich ťažko označiť za „konzervatívnych“. Boli verní učeniu cirkvi a inovatívni vo svojom prístupe.Zdieľať

Nazir-Ali sa narodil a vyrastal v Pakistane a neskôr pôsobil ako biskup v anglickom Rochesteri – bývalej diecéze, ktorú začiatkom 16. storočia viedol mučeník svätý Ján Fisher. V 90. rokoch 20. storočia sa Nazir-Ali stal jedným z teologicky najpodkutejších a verejne najpresvedčivejších hlasov anglikánskej cirkvi. Jeho verejný profil bol vzhľadom na jeho pakistansko-britskú národnosť obzvlášť pozoruhodný, najmä kvôli okolnostiam, za akých vznikala anglikánska cirkev.

V roku 2002 bol jedným z dvoch prelátov nominovaných na post arcibiskupa v Canterbury, celosvetového anglikánskeho primátu. Namiesto neho tento post získal Rowan Williams.

Nazir-Aliho obrátenie nie je samo osebe ničím výnimočným. Je už 14. biskupom anglikánskej cirkvi, ktorý za posledných 30 rokov konvertoval na katolicizmus. „Ordinariáty“ boli v skutočnosti zriadené najmä preto, že mnohí anglikánski duchovní sa chceli stať katolíkmi a zároveň naďalej vykonávať svoju pastoračnú službu ako kňazi.

Dôvody Nazir-Aliho konverzie sú tiež podobné, ako mali jeho predchodcovia. Ako sám uviedol, unavilo ho, že anglikánska cirkev „naletí na každý politický módny trend o identite a mea culpas o britskej imperiálnej minulosti“.

„Vzhľadom na svoj pôvod a svoju minulosť sa nepovažujem za konvertitu,“ hovorí bývalý pakistansko-anglikánsky kňaz a anglicko-anglikánsky biskup. „Konverzia je prechod od jedného náboženstva k druhému. Svoj príbeh vnímam skôr ako naplnenie. To, čo bolo anglikánstvu v jeho klasickej podobe bližšie, sa napĺňa v napredovaní ordinariátu.“

To je viac-menej to isté, čo povedal najznámejší americký kňaz – konvertita, otec Richard John Neuhaus, keď v roku 1990 prešiel od evanjelického ku katolíckemu vierovyznaniu. Neopúšťal nič autenticky kresťanské, bolo to iba naplnenie už dávno započatého príbehu.

Čo majú spoločné Amess a Nazir-Ali? Pred vraždou sira Davida bol najznámejším katolíckym politikom zavraždeným džihádistickými extrémistami Šahbáz Bhattí. Na tento rok akurát pripadá 10. výročie vraždy tohto pakistanského ministra pre záležitosti menšín.

Na rozdiel od sira Davida nebola Bhattího smrť neočakávaná. Bhattí, ktorému kvôli ohrozeniu života ponúkli azyl v zahraničí, zostal v Pakistane, aj keď vedel, že ho zabijú. V roku 2016 pakistanskí katolícki biskupi otvorili kauzu jeho blahorečenia ako mučeníka.

Nazir-Ali žil v islamskej kultúre už od svojho detstva stráveného v Pakistane. Poznal jej autentického ducha a korupciu, voči ktorej bola náchylná. Nazir-Aliho prítomnosť bola svetlom, ktoré prišlo do Británie z islamskej krajiny, zatiaľ čo údajný vrah Ali Harbi Ali bol súčasťou tej temnej stránky.

Amess a Bhattí boli katolícki duchovní služobníci, ktorí boli zabití pri výkone služby. Sir David a Dr. Nazir-Ali však mali spoločnú ešte ďalšiu vec, a to obranu ortodoxného kresťanského dedičstva v Anglicku, ktoré sa zdá byť neschopné patrične oceniť svoje vlastné kresťanské dedičstvo. Niekedy je táto neschopnosť najvýraznejšia v jej etablovanej cirkvi – v anglikánskej.

Sir David aj Dr. Nazir-Ali boli vo svojom okolí považovaní za „tradičných“ alebo „konzervatívnych“. Vo svojej kresťanskej ortodoxii tradiční skutočne boli, o tom potom, ale vďaka ich tvorivosti ich ťažko označiť za „konzervatívnych“. Boli verní učeniu cirkvi a inovatívni vo svojom prístupe.

Pakistan a Anglicko, ortodoxnosť a extrémizmus – to je to, čo spája dva najväčšie náboženské príbehy tohto týždňa v Anglicku.