Ficovo spolužitie s biskupmi Nahneval ho Sokol aj Lach. Vďaka Korcovi našiel spôsob, ako s cirkvou vychádzať

Boli to príznačné slová, ktoré z úst premiéra Roberta Fica zazneli presne pred rokom. 

„Tá krajnosť je tak ďaleko, že teraz ja musím uznať stabilizujúcu úlohu cirkvi na Slovensku,“ uviedol Fico s tým, že to hovorí ako „ľavičiar a birmovaný komunista“.

V kontexte kritiky progresivizmu dodal, že cirkvi teraz stačí, aby hovorila o veciach normálne, a môže výrazne prispieť k upokojeniu situácie.

Takto sa v polovici apríla 2024 na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti štvornásobný premiér rozrozprával o viacerých témach, ktoré akoby naznačovali, v čom chce kresťanom konzervatívcom v tomto volebnom období ulahodiť.

Vtedy ešte nebolo jasné, či Fico plánuje niečo konkrétne, čím si cirkvi viac pripúta, alebo je to len snaha oslabiť opozičné KDH.

O mesiac na to došlo k pokusu o atentát na jeho osobu. Katolícki biskupi zaradili do bohoslužieb po celom Slovensku aj prosbu o jeho vyliečenie. 

Prvý raz po atentáte vystúpil verejne 5. júla na oslavách Sviatku svätého Cyrila a Metoda na Devíne, kde na margo prínosu solúnskych bratov povedal, že nemusia byť všetci veriaci, aby pochopili, že základné ľudské hodnoty majú spirituálny základ. 

Sviatok svätého Cyrila a Metoda označil za významný pre všetkých Slovanov. Kresťanstvo podľa premiéra pre Slovákov nie je dogmou, ale „elementom normálnosti“.

Na devínskych oslavách Fico spomenul, že bude nevyhnutné hľadať spôsoby a politický prienik v parlamente na zmenu ústavy, aby bola ešte silnejšou hrádzou proti liberálnej ideológii.

Krokom týmto smerom má byť aktuálna snaha o ústavnú zmenu v otázke dvoch pohlaví. Pripomeňme, že Smer v roku 2014 spolu s KDH zakotvil do ústavy definíciu manželstva ako zväzku len medzi mužom a ženou.

Prvý konflikt bol s arcibiskupom Sokolom, najväčší s biskupom Lachom

Nie vždy však šéf Smeru a cirkvi nažívali v pokoji. Môže to znieť prekvapujúco, ale prvý, kto podráždil Roberta Fica, bol arcibiskup Ján Sokol. Dôvodom bola kampaň novej strany pred voľbami v roku 2002. 

Vtedajší bratislavsko-trnavský arcibiskup kritizoval známe bilbordy s holými zadkami.

V letáku, ktorý sa objavil pred voľbami v kostoloch, sa písalo, že „my, vaši pastieri, nebudeme voliť tú stranu a jej vodcov, ktorí nám z bilbordov ukazujú holé zadky“. Šéf Smeru reagoval, že ide o „nehorázne zasahovanie“ cirkvi do politiky. 

„Smer tým považuje za aktuálnu otázku odluky cirkvi od štátu. Pán Sokol by namiesto takéhoto zasahovania mohol povedať, koľko majetku získala Katolícka cirkev v reštitúciách,“ odkázala nová strana. 

Odvtedy však nasledovalo vcelku pokojné obdobie. Keď sa stal Fico v roku 2006 premiérom, arcibiskup Sokol na púti v Šaštíne veľmi žoviálne pozval čerstvého predsedu vlády sadnúť si počas slávnostného obeda za hlavný stôl s biskupmi, hoci protokolisti z úradu vlády nachystali spolu s organizátormi púte iný zasadací poriadok.  

Rozhorčenie nad kampaňou spred štyroch rokov bolo zjavne preč.

Premiér Fico a kardinál Korec počas stretnutia v Nitre 7. júla 2006. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Takisto v roku 2006 sa udial významný moment, keď Fico navštívil v Nitre kardinála Korca.

Poslanec Smeru Ján Podmanický v staršom rozhovore pre denník Postoj tvrdil, že hoci sa vzťah Roberta Fica a kardinála Korca niekedy zosmiešňoval, bol naozaj úprimný. 

„Sám som bol toho svedkom. Premiér vnímal kardinála ako veľkú osobnosť, navštevoval ho, aj s ním niektoré veci konzultoval. Keby bolo bývalo možné, aby kardinál začal s Robertom Ficom komunikovať o dvadsať rokov skôr, tak by sme možno mali najlepšieho kresťanskodemokratického premiéra v Európe,“ povedal Podmanický.

Kardinál Korec zmenil Roberta Fica

Jozef MajchrákMartin Hanus

Kým prvé volebné obdobie Smeru prešlo hladko, druhý Ficov kabinet už musel čeliť viacerým otvoreným vyjadreniam cirkvi. Práve počas tohto obdobia nastal zrejme najväčší konflikt medzi Ficom a cirkvou. 

Vznikol koncom roka 2013, keď biskupi v pastierskom liste na začiatku Adventu napísali, že košický Pochod za život mal byť výzvou, povzbudením i morálnou podporou pre našich štátnych predstaviteľov, aby sa nebáli chrániť dôstojnosť a životaschopnosť nášho národa. 

„Skutočnosť je taká, že k tejto výzve sa postavili dosť nevšímavo, čo naznačuje, že si už osvojili kultúru smrti, lebo jej aktérom naďalej dávajú veľký priestor a značnú podporu. (…) Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kultúru smrti. Opačným postojom by sme znevážili tých našich predkov, ktorí kládli svoje životy za dobro vlasti,“ napísali katolícki biskupi. 

Premiéra tieto slová rozhorčili a biskupom poslal direktívny list, v ktorom im odkázal, aby sa nestarali do jeho vecí a nedávali veriacim odporúčania k voľbám a ku kandidátom.

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, predseda vlády Robert Fico, bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, exprezident Ivan Gašparovič a podpredseda NR SR Martin Glváč na celoslovenských oslavách Sviatku svätého Cyrila a Metoda na hrade Devín v Bratislave 5. júla 2017. Foto: TASR/Martin Baumann

Druhá Ficova vláda si pamätá ešte jeden ostrejší stret s cirkvou, hoci nešlo o spoločnú aktivitu biskupov. 

V januári 2016 predseda Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve biskup Milan Lach podporil požiadavky štrajkujúcich zdravotných sestier a vyzval finančné skupiny, aby prestali považovať ľudí za zdroj ľahkého zisku.

Premiéra Fica a ministra zdravotníctva Čisláka, nominanta Smeru, zároveň biskup Lach vyzval, aby „bezodkladne začali riešiť oprávnené požiadavky slovenských sestier na ozdravenie slovenského zdravotníctva a okamžite zastavili zastrašovanie tých, ktorým jasne leží na srdci dobro pacienta a ich profesijná povinnosť a česť“.

Pre Roberta Fica, ktorý sa rád štylizoval do polohy ochrancu chudobných, to bol šok. Niečo také zo strany predstaviteľa Katolíckej cirkvi, pri ktorej si vždy potrpel na formálne dobrých vzťahoch, nečakal. 

Na Lachovu kritiku reagoval slovami o tom, že nejde o oficiálne stanovisko Katolíckej cirkvi, ale individuálne stanovisko pomocného biskupa. „Odmietam, aby Katolícka cirkev bola politickým baranidlom KDH. Ak pomocný biskup niečo chce, môže zaklopať na dvere ministerstva zdravotníctva, ale toto jeho vyhlásenie má čisto politický a predvolebný charakter,“ povedal vtedy Fico.

Kritické slová prišli od cirkvi aj po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018. Zarezonoval najmä príhovor biskupa Marka Forgáča na pohrebných obradoch v Gregorovciach, kde pochovali novinárovu snúbenicu.

„Ak sú v našej spoločnosti vodcovia, ktorí svojimi aktivitami, svojimi priateľstvami, svojimi kontaktmi, svojou činnosťou alebo aj nečinnosťou vytvárali a vytvárajú také ovzdušie, takú klímu, v ktorej sa darí rôznym formám zosobneného alebo organizovaného zla, tak títo majú nepriamu zodpovednosť za to, čo sa tu stalo,“ povedal biskup Forgáč.

Pohrebná kázeň biskupa Forgáča: Stôl preplnený bankovkami je ťažký cynizmus

Marek Forgáč

Opísané udalosti boli verejnosti známe. Nemenej zaujímavé je však aj to, čo sa dialo za oponou. 

Agenda komunikácie so štátom prináleží v Katolíckej cirkvi najmä generálnemu sekretárovi Konferencie biskupov Slovenska. Samotný predseda KBS je skôr reprezentatívna osoba, ktorá má doťahovať najdôležitejšie veci, ktoré mu už niekto predpripravil. 

Generálnym sekretárom KBS je už takmer 25 rokov (od augusta 2000) banskobystrický biskup Marián Chovanec. Keďže do Bratislavy chodí málo a na stretnutiach s ústavnými činiteľmi ho nie je vidieť, mimo cirkevných akcií je neviditeľný, je otázne, či ho vzťahy so štátom vôbec zaujímajú.

Keď Konferenciu biskupov Slovenska viedol arcibiskup Stanislav Zvolenský, ako predseda KBS sa raz za pol roka stretal so zástupcami poslaneckých klubov. Nešlo o to, že by cirkev od nich niečo bola chcela, dôležitejšie bolo udržiavanie dobrých vzťahov a komunikačných liniek. Tento ľudský kontakt poslanci oceňovali.

Pred parlamentnými voľbami v rokoch 2012 a 2016 navštevoval predseda KBS Zvolenský centrály politických strán. Zástupcov KBS prijali v centrálach takmer všetkých strán, ktoré mali šancu dostať sa do parlamentu. 

Robert Fico ich podľa našich informácií vítal s fľašou slivovice. Dzurinda zase nadšene reagoval, že toto sa mu ešte nestalo, žeby zástupcovia cirkvi prišli do centrály SDKÚ. Za stolom sedeli aj podpredsedovia strany Milan Hort a Iveta Radičová.

Fico a cirkev: Prímerie, ktoré miestami zaškrípalo 

Pavol Rábara

Pred voľbami v roku 2016 predložila KBS politickým stranám podnety s názvom Desatoro pre lepšie Slovensko.  

KBS začala počas Zvolenského éry vstupovať do politických otázok aj formálne – sledovať a pripomienkovať všetku legislatívu. V rámci Generálneho sekretariátu KBS vzniklo oddelenie legislatívy a európskych záležitostí. Keďže vznášali legislatívne pripomienky, museli ich vždy prizývať od medzirezortného pripomienkového konania. 

Z verejného života je zrejmé – a naše zdroje to potvrdzujú –, že arcibiskup Zvolenský si dával veľký pozor na mieru angažovania sa. Pôsobil otvorene a komunikatívne, no zároveň bol veľmi opatrný, málo toho povedal a nikomu nič zbytočne nesľuboval. 

Za vrchol komunikácie a vzťahu medzi Ficom a KBS možno považovať jeho príhovor na rokovaní biskupov v Marianke v júni 2017 aj za účasti apoštolského nuncia. 

Predseda KBS Stanislav Zvolenský a apoštolský nuncius Mario Giordana načúvajú slovám premiéra Fica. Foto: TASR/Michal Svítok

Kľúčové postavy: poslanci Faič, Podmanický a biskup Judák

Rokovania a stretávania na úrovni predsedu KBS a politických strán sú jedna strana mince. Kto sú však ľudia, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o neformálnu rovinu?

Keď položíte túto otázku v politickom aj cirkevnom zákulisí, ako odpoveď sa dostavia tieto mená – poslanci Smeru Ján Podmanický a Vladimír Faič a za cirkev nitriansky biskup Viliam Judák.

Prvý z nich rozpráva o Ficovi a jeho vzťahu k náboženstvu a cirkvi otvorene, čo dokazuje už spomínaný výrok o vzťahu medzi šéfom Smeru a nebohým kardinálom Korcom.

Starosta obce Stará Bystrica Podmanický obhajoval Ficov konzervativizmus naposledy na verejnej debate Spoločenstva Ladislava Hanusa o ústavných zmenách. 

Podmanický pripomenul rok 2008, keď sa sprísnil zákon o registrovaní cirkví, vďaka čomu nemáme „islam a mešity“. 

Podľa Podmanického nejde zo strany Fica o účelovosť a vymenúva, čo Smer presadil v súvislosti s cirkvami, napríklad zatvorené obchody počas niektorých cirkevných sviatkov či lex Hlinka. „Mohol by som hovoriť o ústave a mnohých ďalších veciach, čiže to nie je, že by sme sa teraz zobudili,“ vravel. 

Premiér Robert Fico a splnomocnenec vlády pre sociálny dialóg Vladimír Faič prichádzajú na rokovanie vlády v Bratislave 17. apríla 2024. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Pokiaľ ide o poslanca Faiča, je to trochu iný príbeh. Rodák z obce Tekovské Lužany z Levického okresu pôsobí rezervovane, málo sa vyjadruje pre médiá a aj pokusy denníka Postoj osloviť ho k tejto téme opakovanie nevyšli. 

V kuloároch je však 76-ročný poslanec a dlhoročný poradca premiéra považovaný za dôležitú spojku medzi Ficom a cirkvami.

„Faič mal s cirkvou úprimný vzťah, chcel pomáhať a biskupi si ho za to vážili. Vážne témy, o ktorých mal rozhodovať premiér, sa vždy najskôr konzultovali práve s ním,“ hovorí dobre informovaný zdroj z cirkevného prostredia. 

Poslanec Vladimír Faič je aktuálne aj hlavným koordinátorom platformy, ktorá má podporovať spoločenský dialóg. Prizvané boli aj cirkvi. 

Deklaráciu k rozvoju spoločenského dialógu v Slovenskej republike v mene KBS podpísal košický arcibiskup metropolita a predseda KBS Bernard Bober. Za Ekumenickú radu cirkví v Slovenskej republike zas predseda rady a generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ivan Eľko.

Spomedzi biskupov má premiér Fico podľa našich informácií blízko najmä k nitrianskemu biskupovi Judákovi, ktorý zastáva pozíciu podpredsedu KBS a niektoré kontakty mohol „zdediť“ práve po kardinálovi Korcovi.

„Keď je premiér na pracovnej ceste v Nitre a okolí, tak vždy sa spraví nejaké spoločné stretnutie,“ prezrádza ďalší zdroj, ktorý si želá zostať v anonymite.

Biskup Judák pozná aj poslanca Podmanického, ktorý študoval v nitrianskom seminári v čase, keď tam bol Judák rektorom (1996 – 2001). A podľa informácií Postoja je Judák v kontakte aj s poslancom Faičom.

Denník Postoj žiadal pred časom nitrianskeho biskupa o rozhovor na viaceré cirkevné témy, žiadosť však odmietol.

Počas cesty premiéra Fica do Ríma a Vatikánu 14. februára 2025,  ktorej súčasťou bola návšteva Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vidno na snímkach aj nitrianskeho biskupa Judáka. Foto: Úrad vlády SR

Kňaz Anton Ziolkovský bol výkonným sekretárom KBS v rokoch 2009 až 2019. Pre denník Postoj spomína, že medzi najväčšie témy tohto obdobia patrilo ústavné definovanie manželstva (prijaté v roku 2014) a príprava zmeny financovania cirkví v roku 2019. 

„Voličský elektorát je prítomný aj v cirkvi, preto sú biskupi vo verejných vyjadreniach vždy veľmi opatrní. Cirkev je ochotná vyjadrovať sa k veciam verejným, ale odmieta správať sa stranícky. Nemôžeme predsa odradiť ľudí od náboženského života len pre politické stanoviská,“ hodnotí Ziolkovský postoj cirkvi k politikom.

Podľa Ziolkovského ak chce cirkev komunikovať s politikmi, najprv sa musí vedieť k nim dostať a vytvoriť si s nimi  vzťahy. „Je to také ľudské. Nikto nemá rád, keď si na neho spomeniete len vtedy, keď niečo chcete. Aj politici sú len ľudia, ktorí majú svoje osobné problémy, a sú radi, keď v cirkvi komunikujeme s nimi na prvom mieste ako s ľuďmi, až potom ako s politikmi,“ uviedol. 

Desaťročie so ZiolkovskýmOd nenápadného úradníka po najvýraznejšiu tvár KBS

Imrich Gazda

Český historik Jaroslav Šebek nepovažuje Roberta Fica za politika, ktorý by bol v súčasnom období nejako výnimočný v tom, že využíva krízu liberalizmu a účelovo sa hlási k nejakej podobe kresťanských hodnôt. Podobne postupujú aj iní politici populistického razenia. 

„Fico pragmaticky videl, že je to príležitosť, ako osloviť aj ďalšie vrstvy slovenskej verejnosti,“ povedal Šebek pre denník Postoj.

Pracovník Historického ústavu Akademie věd ČR v Prahe pozoruje Ficovu snahu o príklon k cirkvi už v období spred desiatich rokov a zdôrazňuje rolu, ktorú v tom zohrával kardinál Korec. 

„Myslím si, že už keď Fico kandidoval na prezidenta proti Andrejovi Kiskovi, z časti cirkevných kruhov sa ozval priaznivý hlas,“ poznamenal Šebek. 

„On osobne si možno veľmi vážil kardinála Korca,“ dodal s tým, že Fico sa vyjadruje kladne aj o Gustávovi Husákovi, čo neprekáža časti cirkevných kruhov na Slovensku. Vysvetľuje si to tým, že Husáka vnímajú ako toho, ktorý sa snažil presadiť slovenskú národnú emancipáciu v cirkevnej rovine, keďže za jeho éry v roku 1977 bolo Slovensko uznané ako samostatná cirkevná provincia.

Pokiaľ ide o narábanie s kresťanskými témami, robia to aj politici v iných krajinách. Šebek pripomína, ako Andrej Babiš v prezidentských voľbách v roku 2023 využil náboženské motívy alebo podobné tendencie u rakúskych Slobodných či nemeckej AfD. 

Ďalším príkladom je Viktor Orbán v Maďarsku, ktorý je síce kalvín, ale odvoláva sa na katolícke hodnoty a symboly Maďarska, ako je svätý Štefan či svätý Imrich.

„V západných krajinách využívajú niektorí politici motívy návratu ku kresťanským hodnotám v boji proti migrácii, kým na Slovensku v boji proti opozícii, ktorá je vykresľovaná ako tá progresívna,“ hodnotí český historik.

Podľa neho by si cirkev všeobecne, nielen na Slovensku, mala na tieto tendencie dávať dobrý pozor. „Cirkev by mala zdôrazňovať predovšetkým evanjeliovú podstatu kresťanstva,“ poukazuje Šebek. 

Prezentovanie kresťanstva v podobe, ktorá úplne nezodpovedá učeniu cirkvi a neobsahuje vieru v Boha, je vlastne zredukovaním kresťanstva na ideológiu a nástroj, ako získať priazeň ľudí – napríklad tým, že sa bude vymedzovať voči liberálnym trendom.

Po ovocí ich poznáte

Ako sa správa Fico pri témach, ktoré sú dôležité z pohľadu učenia cirkvi? 

Keď sa vrátime k Ficovým slovám z parlamentného výboru pre európske záležitosti z apríla minulého roka, dostaneme veľkú porciu prísľubov. 

„Ja vám ponúkam, tak sa poďme rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi. Poďme sa rozprávať o superpotratoch. Ja s tým nemám žiadny problém,“ povedal smerom k poslancom KDH. Nevysvetlil však, čo presne myslí zákazom „superpotratov“.

Podľa Fica „progresívny svet“ potlačil hodnotové a etické otázky do oblasti, ktorá je už neakceptovateľná a je mimo reality. „Dostávame sa do obrovských extrémov,“ dodal. 

Hovoril aj o ďalších kultúrno-etických témach. Odmieta napríklad zaradenie práva na potrat do Charty základných práv Európskej únie.

Robert Fico vo Vatikáne 14. februára 2025. Foto: Úrad vlády SR

Súčasný stav týkajúci sa umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku je však podľa neho dobrý kompromis pre všetkých. No zároveň vníma iniciatívy na zlepšenie informovanosti žien pred zákrokom a hovorí, že poslanci Smeru majú v hodnotových otázkach voľné ruky. 

Pri hlasovaní o „jemnej“ pro-life novele z dielne poslankyne Anny Záborskej z októbra 2020 bol Robert Fico proti návrhu. Novele vtedy chýbal na schválenie jeden hlas. 

No a keď bol v októbri 2022 na stole návrh SaS o partnerskom spolužití (čo bol de facto návrh registrovaných partnerstiev, len s iným názvom), Robert Fico za tento návrh nehlasoval.

Džentlmenská dohoda s kardinálom

Robert Fico málokedy hovorí verejne o svojom vnímaní cirkví či náboženstva. Niečo však priblížil v závere videorozhovoru pre denník Štandard z októbra minulého roka. 

Na otázku, že po atentáte na rozdiel od Trumpa nehovorí o Bohu, pričom tisíce Slovákov aj Maďarov sa za neho modlilo, reagoval takto: 

„Ja si to vážim a rešpektujem tieto veci, nikdy som ich nepodceňoval. Pokiaľ ide o moje duchovno a názory v tejto oblasti, to si nechávam sám pre seba. O takéto veci sa nedelím, nepatrím medzi ľudí, čo sa hádžu na kolená, ani naopak, medzi ľudí, ktorí by útočili na Katolícku cirkev. 

Veľmi mi záleží na solídnych vzťahoch a taká džentlmenská dohoda, ktorú som dosiahol s kardinálom Korcom, bola v tom, že my budeme rešpektovať cirkvi, budeme pomáhať cirkvám v rámci možností, nebudeme zasahovať do záležitostí cirkví a na druhej strane očakávame, že cirkvi nebudú zasahovať do svetských záležitostí, a táto dohoda, hoci bola veľmi náročná, bola dlho dodržiavaná, bola veľmi správna. 

Pokúšam sa o to aj v týchto okamihoch, komunikácia s najvyššími predstaviteľmi Katolíckej cirkvi je na vysokej úrovni, ale znovu, ak dovolíte, toto sú veci, kde ja sa nedelím s verejnosťou.“

Keď vezmeme do úvahy, že na konci minulého roka Ficova vláda prijala novelu o finančnom prispievaní cirkvám, ktorá znamená pre cirkvi výrazné prilepšenie, a zároveň fakt, že spoločné stanoviská Katolíckej cirkvi k dianiu v krajine, najmä v porovnaní s ECAV, vykazujú známky opatrnosti a všeobjímajúcnosti, možno azda skonštatovať jedno:

Dohoda sa zjavne plní. Z oboch strán.

Na článku sa spolupodieľali aj redaktori Imrich Gazda a Juraj Brezáni.