VATIKÁNSKA SEDMA: Prvé sv. prijímanie – obsah verzus forma?

Prvé sväté prijímanie je dôležitou udalosťou v živote každého veriaceho človeka. Práve pred sto rokmi pápež Pius X. znížil vek detí, ktoré môžu pristúpiť k Eucharistii, z dvanásť až štrnásť rokov na sedem. Vnímajú dnes deti a najmä ich rodičia podstatu tejto udalosti alebo sa prvé sväté prijímania zmenili na súťaž o najkrajší prednes, dar a oblečenie?

Pius X., ktorý je označovaný aj za pápeža Eucharistie, je posledným pápežom, ktorý bol svätorečený. „Pontifikát svätého Pia X. zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách Cirkvi a bol poznačený veľkou snahou o reformu, ktorú vyjadrovalo už jeho motto Instaurare omnia in Christo - Všetko obnoviť v Kristovi,“ uviedol na jeho adresu súčasný pápež Benedikt XVI. v rámci jednej zo svojich augustových katechéz počas generálnej audiencie. „Od začiatku sa venoval reorganizácii rímskej kúrie, potom dal zreformovať Kódex kanonického práva, ktorý neskôr promulgoval jeho nástupca Benedikt XV. Zaslúžil sa tiež o reformu vyučovania a formácie budúcich kňazov, založil viacero regionálnych seminárov, ktoré dal vybaviť dobrými knižnicami a zabezpečil pre nich dobre pripravených profesorov,” vypočítal jeho mnohostranné aktivity Benedikt XVI.

Medzi rozhodnutia s najširším a najviditelnejším dopadom však patrilo zavedenie nového katechizmu a postavenie Eucharistie do centra duchovného života vydaním encykliky Quam singulari z 8. augusta 1910, v ktorej Pius X. odporúčal nielen dennú účasť na svätom prijímaní, ale ktorou zaviedol aj zníženie veku prvoprijímajúcich detí na úroveň, kedy sú schopné používať rozum a odlíšiť obyčajný chlieb od eucharistického..

Vek neprekáža

Základná otázka znie, či dieťa vo veku sedem rokov dokáže pochopiť podstatu tejto sviatosti. Takmer všetci diskutujúci na facebookovej stránke Postoy.sk sa zhodli, že nízky vek detí nie je prekážkou. „Tým deťom to neublíži, práve naopak, len ich to požehná. Pán je dobrý a veľký. Nechajte maličkých prichádzať ku mne,“ napísala naša čitateľka Lucia Lenková. Anna Peťová k tomu dodala svoju osobnú skúsenosť. „Moja neter je veľmi racionálna a trápila sa, že toto tajomstvo nevie pochopiť. Keď som sa jej po svätom prijímaní opýtala, aké mala pocity, povedala, že bola šťastná, až sa jej slzy tlačili do očí. To znamená, že zachytila Boží dotyk.“

Podobný pohľad prezentoval aj kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. “Všetci, špeciálne deti potrebujú chlieb, ktorý zostúpil z neba, pretože aj duša sa potrebuje živiť. Nestačia naše vymoženosti, veda, technika, akokoľvek sú dôležité,” uviedol vo svojom článku, ktorý vyšiel vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano presne v deň stého výročia vydania encykliky Quam singulari. Podľa kardinála sú práve deti vystavené mnohorakým ťažkostiam, častokrát sú obeťami krízy rodiny. „V takomto prostredí je pre nich ešte potrebnejšie stretnutie, priateľstvo, jednota s Ježišom, jeho prítomnosť a sila. Oni sú, vďaka ich nepoškvrnenej a otvorenej duši tými, ktorí sú, bez pochybností, lepšie disponovaní pre toto stretnutie.“ V čase, keď deti dozrievajú ešte skôr ako v minulosti, sú podľa neho úvahy o zvyšovaní veku prvoprijímajúcich bezpredmetné a treba skôr uvažovať o možnosti posúvať hranicu dole.

Deti ako vzor

Podľa viacerých z vás nie je pri prvom svätom prijímaní problém v deťoch, ale skôr v ich rodičoch. „Je tragikomické sledovať rodičov počas slávnosti, niektorí nevedia, kedy stáť, kedy kľaknúť. Nevedia toho veľa o liturgii, ktorej sa zúčastňujú. Rodičia by tiež nejakým spôsobom mali preukázať svoju pripravenosť na to, že ich dieťa ide prijať sviatosť,“ napísal náš čitateľ Radomír Kizek. Podobnú skúsenosť má aj kňaz Košickej arcidiecézy Peter Fogaš. „Tesne pred slávnosťou prvého svätého prijímania sa objaví matka, ktorá sa sťažuje, že jej syn nečíta na omši prosby. A ona veľmi chce, aby ukázal, aký má krásny prednes. Potom kritizuje výzdobu v kostole alebo katechétov. Táto žena sa pritom za celý rok v kostole neukázala a nijakým spôsobom nepomohla – ani pri spoločnom pripravovaní slávnosti, ani pri učení vlastného dieťaťa.”

„Moja neter je veľmi racionálna a trápila sa, že toto tajomstvo nevie pochopiť. Keď som sa jej po svätom prijímaní opýtala, aké mala pocity, povedala, že bola šťastná, až sa jej slzy tlačili do očí.“
Anna Peťová
Zdieľať

Peter, ktorý momentálne pôsobí ako kaplán na prešovskom sídlisku Sekčov, však poukazuje na zaujímavý paradox, kedy sú práve deti strojcami duchovnej obnovy celej rodiny. „Mnohé deti sa nadchnú a s radosťou prichádzajú na detské sväté omše i na náboženstvo. Svojou horlivosťou pritiahnu aj rodičov, ktorí si popri nich oprášia pravdy viery a po rokoch úprimne pristúpia k sviatostiam. Keď sa rodičia k príprave svojich detí postavia ako k vlastnej ,duchovnej obnove´ a keď sa usilujú o spoluprácu s katechétami a kňazmi, vtedy sa z tretieho ročníka môže stať rok požehnania pre celú rodinu.”

Pastoračná prax potvrdzuje, že príprava na prijatie Eucharistie by nemala byť zameraná len na deti, ale aj na ich rodiny. Aj preto bol na Slovensku vyvinutý pastoračno-katechetický projekt pre prvoprijímajúce deti a ich rodičov, ktorý v Katolíckych novinách (24/2010, s. 14) predstavil riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Nitre Martin Michalíček a ktorý je podrobne rozpracovaný v publikácii Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí. Projekt je postavený na šiestich stretnutiach, na ktoré prichádzajú deti so svojimi rodičmi: kňaz sa venuje rodičom a animátori deťom. „Po prvom stretnutí v októbri je v kostole na nedeľnej svätej omši liturgické otvorenie prípravy na prvé sväté prijímanie a predstavenie detí farskému spoločenstvu. Po ňom nasledujú sľuby detí, rodičov a farského spoločenstva v súvislosti s prípravou na prvé sväté prijímanie,“ píše Michalíček a dodáva, že kňaz by sa mal s rodičmi stretnúť aj po slávnosti prvého svätého prijímania, aby ich povzbudil do novej etapy duchovného života rodiny.

Slávnostné šaty alebo liturgická rovnošata?

Vo viacerých farnostiach sa postupne zavádza prax, že deti neprichádzajú v deň “D” do kostola v slávnostnom oblečení, ale v bielej tunike. V tom, ktorá z týchto alternatív je vhodnejšia, sa v diskusii rozchádzali nielen naši čitatelia, ale aj oslovení kňazi. „Zástancovia rovnakých álb argumentujú tým, že ani rodičia, ani deti sa nebudú sústreďovať na šaty, ale na to podstatné, Ježiša v Eucharistii. Argumentuje sa aj ekonomickou situáciou mnohých chudobných rodín, ktorých deti sa môžu cítiť zahanbene pred ich kamarátmi z dobre situovaných rodín. Slávnostné šaty zasa umocňujú slávnostný rozmer udalosti,” zhŕňa dôvody za a proti františkánsky kňaz Gabriel Prievalský, pričom osobne sa prikláňa k slávnostným šatám.

“Keď sa rodičia k príprave svojich detí postavia ako k vlastnej ,duchovnej obnove´ a keď sa usilujú o spoluprácu s katechétami a kňazmi, vtedy sa z tretieho ročníka môže stať rok požehnania pre celú rodinu.”
kňaz Peter Fogaš
Zdieľať

K tejto možnosti inklinuje aj verbista Milan Bubák. „Riadne oblečenie lepšie zvýrazní osobnosť mladého človeka, dá mu najavo, že má svoju dôstojnosť, ktorá sa prejavuje aj v slávnostnosti a jedinečnosti jeho oblečenia. Taktiež ho pripravuje na všetky budúce slávenia: dieťa si tak uvedomuje, že je tu niečo, čo je natoľko slávnostné, že sa treba inak obliecť.“ Diecézny kňaz Pavol Hrabovecký, ktorý momentálne absolvuje teologické štúdia vo Washingtone, sa naopak prikláňa k rovnakým tunikám. „Je to dávna anglo-americká skúsenosť školských rovnošiat, ktorými sa predchádza tomu, že deti sú smutné a sklamané z toho, že ich rodičia si nemohli dovoliť kúpiť im také šaty ako rodičia ich spolužiakov. Skrze túto ,rovnosť´ sa potom rodičia aj deti môžu viac zamerať na samotnú slávnosť a nie na veci okolo nej.”

Napriek rôznosti pohľadov nepochybne existuje zhoda na tom, že ak dieťa a jeho rodičia pochopia obsah a podstatu Eucharistie, v ktorej sa Kristus dáva všetkým bez rozdielu, nebude zohrávať rolu, v akom oblečení, ale s akým srdcom ho človek prijíma.

Imrich Gazda

Foto: jesusthrumary.blogspot.com, Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo