Veľká noc vo Vatikáne Pápež udelil požehnanie Urbi et orbi z lodžie baziliky, predtým sa krátko stretol s JD Vanceom

Pápež František udelil v nedeľu napoludnie z lodžie vatikánskej baziliky tradičné požehnanie Urbi et orbi (Mestu a svetu). 

Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov je to prvýkrát, čo sa priamo zúčastnil na verejnom obrade. 

Posolstvo prečítal namiesto pápeža ceremoniár Diego Ravelli. Požehnanie, ktoré má v latinčine tri časti, pápež skrátil len na samotné záverečné slová požehnania.

„Je to historický moment,“ komentoval pápežov krok jezuita Jozef Bartkovjak v štúdiu JOJ24. František hovoril ešte oslabeným hlasom, keďže má za sebou hospitalizáciu pre zápal pľúc.

Vedenie veľkonočných bohoslužieb delegoval 88-ročný František na kardinálov, zväčša emeritných. Vo štvrtok krátko navštívil rímsku väznicu, v sobotu podvečer sa bol pomodliť vo vatikánskej bazilike. 

Pápež František pri požehnaní Urbi et orbi v nedeľu 20. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Veľkonočné posolstvo Urbi et orbi prečítal namiesto pápeža majster liturgických slávení Svätého Otca Mons. Diego Ravelli. 

V plnom znení ho v slovenskom preklade prinesol portál Vatican News:

Kristus vstal zmŕtvych, aleluja!

Bratia a sestry, radostnú Veľkú noc!

Dnes v cirkvi konečne zaznieva aleluja. Šíri sa z úst do úst, z jedného srdca do druhého a jeho spev dojíma Boží ľud na celom svete až k slzám radosti.

Z prázdneho hrobu v Jeruzaleme sa k nám nesie nevídaná zvesť: Ježiš, Ukrižovaný, „niet ho tu, vstal z mŕtvych“ (Lk 24, 6). Nie je v hrobe – žije!

Láska premohla nenávisť. Svetlo zvíťazilo nad tmou. Pravda nad klamstvom. Odpustenie nad pomstou. Zlo síce nezmizlo z dejín, ostane prítomné až do konca, no už nemá moc nad tými, čo prijímajú milosť tohto dňa.

Sestry a bratia, zvlášť vy, ktorí trpíte a prežívate úzkosť – váš tichý nárek bol vypočutý, vaše slzy boli pozbierané, ani jedna z nich sa nestratila. V Kristovom utrpení a smrti Boh vzal na seba všetko zlo sveta a svojím nekonečným milosrdenstvom ho premohol: vytrhol diabolskú pýchu, ktorá otravuje srdce človeka a rozsieva násilie a skazu. Boží Baránok zvíťazil! Preto dnes voláme: „Vstal Pán Kristus, nádej moja!“ (Veľkonočná sekvencia)

Áno, Ježišovo zmŕtvychvstanie je základom našej nádeje: odvtedy dúfať už nie je klam. Nie. Vďaka Kristovi ukrižovanému a zmŕtvychvstalému nádej nezahanbuje! Spes non confundit! (porov. Rim 5, 5) A to nie je nejaká úniková nádej, ale náročná, nie je odcudzujúca, ale zodpovedná.

Tí, čo dúfajú v Boha, vkladajú svoje krehké ruky do jeho mocnej ruky, nechajú sa pozdvihnúť a vydávajú sa na cestu: spolu so zmŕtvychvstalým Ježišom sa stávajú pútnikmi nádeje, svedkami víťazstva lásky, odzbrojenej sily života.

Kristus vstal z mŕtvych! V tomto ohlásení sa skrýva zmysel nášho života – ten nie je určený na smrť, ale na život. Veľká noc je sviatkom života! Boh nás stvoril pre život a chce, aby ľudstvo vstalo k novému životu. Každý život je v jeho očiach vzácny – od dieťaťa v lone matky až po starého človeka či chorého, ktorých čoraz viac krajín považuje za odpad.

Koľko vôle po smrti denne vidíme v rozličných ozbrojených konfliktoch vo svete! Koľko násilia sa často odohráva aj v rodinách – voči ženám a deťom! Koľko pohŕdania cítiť voči slabým, vylúčeným, migrantom!

Dnes by som si prial, aby sme znova začali dúfať a dôverovať druhým, aj tým, čo sú nám vzdialení, ktorí pochádzajú z ďalekých krajín s odlišnými zvykmi, spôsobom života, ideami a kultúrou – lebo všetci sme Božie deti!

Chcem, aby sme znova uverili, že mier je možný. Nech sa zo Svätého hrobu – Chrámu zmŕtvychvstania, kde sa tento rok Veľká noc slávi v rovnaký deň katolíkmi aj pravoslávnymi – rozšíri svetlo pokoja po celej Svätej zemi a po celom svete. Som nablízku utrpeniu kresťanov v Palestíne a v Izraeli, rovnako ako celému izraelskému i palestínskemu ľudu. Nárast antisemitizmu, ktorý sa šíri po svete, je znepokojujúci. Zároveň myslím na obyvateľstvo a osobitne na kresťanskú komunitu v Gaze, kde strašný konflikt ďalej spôsobuje smrť a skazu a vedie k dramatickej a neľudskej humanitárnej situácii. Vyzývam všetky znepriatelené strany: zastavte paľbu, prepustite rukojemníkov a pomôžte ľuďom, ktorí hladujú a túžia po pokoji!

Modlime sa za kresťanské komunity v Libanone a Sýrii, ktoré – najmä Sýria prechádzajúca krehkým historickým obdobím – túžia po stabilite a aktívnej účasti na budúcnosti svojich národov. Celú cirkev povzbudzujem, aby so záujmom a modlitbou sprevádzala kresťanov milovaného Blízkeho východu.

Osobitne myslím aj na obyvateľov Jemenu, kde vojna spôsobila jednu z najhorších „dlhodobých“ humanitárnych kríz sveta. Všetkých pozývam hľadať riešenia prostredníctvom konštruktívneho dialógu.

Nech zmŕtvychvstalý Kristus zosiela veľkonočný dar pokoja na sužovanú Ukrajinu a povzbudí všetkých zainteresovaných pokračovať v úsilí o spravodlivý a trvalý mier.

V tento sviatočný deň myslíme aj na Južný Kaukaz a modlíme sa, aby sa čo najskôr dosiahla a naplnila definitívna mierová dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá by regiónu priniesla vytúžené zmierenie.

Nech veľkonočné svetlo inšpiruje úmysly zmierenia v krajinách západného Balkánu a posilní politických aktérov, aby zabránili zhoršovaniu napätí a kríz, a tiež partnerov v regióne, aby odmietli nebezpečné a destabilizujúce postoje.

Zmŕtvychvstalý Kristus, naša nádej, nech daruje pokoj a útechu africkým národom trpiacim násilím a konfliktmi – najmä v Konžskej demokratickej republike, Sudáne a Južnom Sudáne – a nech je oporou všetkým, ktorí trpia pre napätia v oblasti Sahelu, Afrického rohu a Veľkých jazier, ako aj kresťanom, ktorí na mnohých miestach nemôžu slobodne vyznávať svoju vieru.

Nie je možný mier tam, kde chýba náboženská sloboda alebo kde niet slobody myslenia a slova a rešpektovania názorov iných.

Nie je možný mier bez skutočného odzbrojenia. Oprávnená potreba každého národa zabezpečiť si obranu sa nesmie zvrhnúť na preteky v zbrojení. Veľkonočné svetlo nás vyzýva, aby sme búrali múry, ktoré vytvárajú rozdelenie a majú vážne politické a hospodárske dôsledky. Nabáda nás, aby sme sa starali jedni o druhých, posilňovali vzájomnú solidaritu a usilovali sa o integrálny rozvoj každého človeka.

V tomto čase nezabúdajme na pomoc pre obyvateľov Mjanmarska, ktorých sužuje dlhoročný ozbrojený konflikt a ktorí odvážne a trpezlivo čelia následkom ničivého zemetrasenia v oblasti Sagaing. Zemetrasenie si vyžiadalo tisíce obetí a spôsobilo utrpenie mnohým preživším, medzi ktorými sú mnohé siroty a starší ľudia. Modlime sa za obete a ich príbuzných a zo srdca poďakujme všetkým veľkodušným dobrovoľníkom, ktorí poskytujú pomoc. Oznámenie o prímerí viacerých strán v krajine je znakom nádeje pre celé Mjanmarsko.

Vyzývam všetkých, čo majú vo svete politickú zodpovednosť, aby nepodliehali logike strachu, ktorá vedie k uzatváraniu sa, ale aby dostupné zdroje využívali na pomoc núdznym, boj proti hladu a podporu iniciatív rozvoja. Toto sú „zbrane“ pokoja – tie, ktoré budujú budúcnosť namiesto šírenia smrti.

Nech nás nikdy neopustí princíp ľudskosti ako základ každodenného konania. Tvárou v tvár krutosti konfliktov, ktoré zasahujú bezbranných civilistov, útočia na školy a nemocnice i humanitárnych pracovníkov, si nesmieme dovoliť zabúdať, že cieľom nie sú objekty, ale ľudia s dušou a dôstojnosťou.

V tomto jubilejnom roku nech je Veľká noc aj vhodnou príležitosťou na prepustenie vojnových zajatcov a politických väzňov!

Drahí bratia a sestry,

na Veľkú noc Pána sa život a smrť stretli v podivuhodnom zápase – no Pán teraz žije naveky (porov. Veľkonočná sekvencia) a vlieva nám istotu, že aj my sme povolaní podieľať sa na živote, ktorý nepozná koniec, v ktorom už nebude počuť rachot zbraní ani ozvenu smrti. Zverme sa jemu – jedinému, ktorý môže všetko obnoviť (porov. Zjv 21, 5)!

Požehnanú Veľkú noc všetkým!

Po udelení požehnania Urbi et orbi pápež prešiel papamobilom Svätopeterským námestím, aby pozdravil prítomných veriacich. 

Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Stretnutie s viceprezidenom USA

Americký prezident JD Vance sa na Veľkokonočnú nedeľu krátko stretol s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc. Oznámil to Vatikán, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

Kolóna vozidiel s Vanceom vstúpila do Vatikánu vedľajšou bránou a zaparkovala neďaleko Fratiškovej rezidencie v čase, keď sa na Námestí svätého Petra konala veľkonočná omša. Pápež, ktorý po vážnej chorobe obmedzil svoje pracovné povinnosti, slúžením omše poveril kardinála Angela Comastriho.

Vatikán oznámil, že pápež a viceprezident USA sa stretli krátko pred 11.30 h v Dome svätej Marty, „aby si vymenili veľkonočné pozdravy“. Súkromné stretnutie trvalo len niekoľko minút.

Vance a František sa predtým dostali do sporu v otázke migrácie a plánov vlády prezidenta Donalda Trumpa hromadne vyhosťovať migrantov zo Spojených štátov. František si starostlivosť o migrantov stanovil za jednu z hlavných tém svojho pôsobenia v pápežskom úrade, napísala AP.

Vance, ktorý konvertoval na katolicizmus v roku 2019, sa v sobotu stretol s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom. Zástupca amerického prezidenta v nedeľu ukončí svoju návštevu Ríma, kde spolu s rodinou strávil veľkonočné sviatky, doplnila agentúra DPA.

Kolóna viceprezidenta USA smeruje do Vatikánu v nedeľu 20. apríla 2025. Foto: TASR/Kenny Holston/Pool Photo via AP

Pokiaľ ide o nedeľnú dopoludňajšiu bohoslužbu na Svätopeterskom námestí, po minulé roky pápež František nepredniesol homíliu, keď jej predsedal, upozornila ACI Stampa.

Tento rok omšu viedol kardinál Angelo Comastri, emeritný arcikňaz Baziliky svätého Petra. Ten prečítal pred 35-tisíc veriacimi Františkovu homíliu, ktorá akoby sa vracala na začiatok jeho pontifikátu k myšlienke vychádzajúcej cirkvi, ktorá bola stredobodom mnohých pápežových kázní. 

„Pretože Kristus vstal z mŕtvych,“ hovorí pápež, „ale treba ho hľadať, pretože už nie je v hrobe, ale zvíťazil nad smrťou.“
 

Biela sobota

Kardinál Giovanni Battista Re, ktorý je dekanom kardinálskeho kolégia, predsedal v sobotu večer veľkonočnej vigílii v mene pápeža Františka, ktorý obmedzuje svoje verejné aktivity, keďže sa naďalej zotavuje zo zápalu pľúc.

Asi dve hodiny pred začiatkom slávenia liturgie pápež krátko navštívil Baziliku svätého Petra, aby strávil nejaký čas v modlitbe a pozdravil veriacich prichádzajúcich na liturgiu veľkonočnej vigílie. V bazilike a na námestí sa zišlo vyše päťtisíc veriacich.

Pápež František vo svojej úvahe poukázal na obdobie noci, keď sa objavuje svetlo vzkriesenia a „krok za krokom osvetľuje cestu, bez hluku preniká temnotou dejín, diskrétne žiari v našich srdciach“. Tomuto svetlu, píše pápež, zodpovedá pokorná viera bez akéhokoľvek triumfalizmu.

Plné znenie pápežovej homílie priniesol Vatican News.

Homília pápeža na veľkonočnú vigíliuNemôžeme podľahnúť myšlienke, že zmŕtvychvstanie všetko vyrieši zázračným spôsobom

PostojVatican News

V Koloseu bez pápeža

Koloseum v Ríme bolo na Veľký piatok večer už tradične dejiskom krížovej cesty. Meditácie 14 zastavení pripravil pápež František, ktorý pobožnosť kvôli pokračujúcej rekonvalescencii sledoval prostredníctvom televízneho prenosu v Dome sv. Marty vo Vatikáne.

Krížovej ceste predsedal generálny vikár pre Rímsku diecézu kardinál Baldassare Reina a priamo v Koloseu sa na nej zúčastnilo asi 20 000 veriacich a pútnikov. Kríž postupne niesli zástupcovia mládeže, charity, migrantov, zdravotníkov, zdravotne postihnutých, dobrovoľníkov v rámci Jubilejného roku, pedagógov či spovedníkov. 

Mladých ľudí, ktorí prevzali kríž od kardinála Reinu, pápež vyzval, aby prevzali zodpovednosť za svoj život prekonaním sebectva a ľahostajnosti. Keď kríž niesli zástupcovia charity, pápež ponúkol na meditáciu myšlienku o pozornosti voči „maličkým“, ktorých Boh chráni, čo je často v rozpore so súčasnými pravidlami ekonomiky. 

V meditáciách pápež nabádal rozjímať aj o dôležitosti rodiny a vzťahov v nej; o nezištnej pomoci ľuďom v núdzi; o láske k blížnemu; o schopnosti rásť prekonávajúc problémy i byť pozorný ku každému človeku, dokázať odpúšťať, zmazať dlhy a zmieriť sa. Pred 12. zastavení, keď Ježiš zomiera na kríži, kríž prešiel do rúk niekoľkých migrantov – pápež ich v meditácii označil za bratov, „pred ktorými sme sa niekedy odvrátili“. 

Pápež vo svojich zamysleniach pripomínal, že Ježiš počúva vedľa seba ukrižovaného darebáka, prijíma modlitbu kajúcnika a modlí sa za svojich katov. František tiež nabádal uvedomiť si, že „žiť na zemi znamená padnúť a opäť vstať, radovať sa z každého nového začiatku.“ Zdôrazňoval, že Ježiš sa nebojí byť slabý. 

Pripomínal aj moderný svet, v ktorom je svetská logika v rozpore s Božou, pretože Ježiš „hľadá práve toho, kto je stratený“. „Obrátenie sa k Ježišovi je preto vždy zmenou kurzu, návratom domov,“ prízvukoval pápež.

Kardinál Baldassare Reina nesie kríž počas prvého zastavenia krížovej cesty. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Zástupcovia veriacich nesú kríž počas pobožnosti. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

Pútnici so sviecami zhromaždení pred Koloseom. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini

V Bazilike svätého Petra viedol liturgiu Piatka utrpenia Pána kardinál Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi. 

Kazateľ Pápežského domu páter Roberto Pasolini, OFM, vo svojej kázni pozval veriacich k plnému odovzdaniu Bohu a poukázal na to, že v dobe algoritmov a umelej inteligencie je práve kríž „najväčšou školou lásky, ktorá nevypočítava, ale sa daruje“.

Ako uvádza Vatican News, františkánsky páter prirovnal súčasný svet ku „kozmickému laboratóriu dát“, v ktorom umelé, výpočtové a prediktívne inteligencie určujú, po čom túžiť a kým byť. Naproti tomu kríž ponúka múdrosť, ktorá neráta, ale miluje: „V momente, keď sa láska rozhodne neoptimalizovať, ale darovať všetko, rodí sa skutočná sloboda: sloboda od algoritmu.“

Kardinál Claudio Gugerotti pri úvodnom úkone prostrácie. Foto: TASR/AP Photo/Alessandra Tarantino

JD Vance s rodinou. Foto: TASR/AP Photo/Alessandra Tarantino

Na veľkopiatkových obradoch vo vatikánskej bazilike sa zúčastnil aj americký viceprezident JD Vance s rodinou. 

Počas svojej návštevy Ríma sa stretne s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. V piatok po pristátí sa stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Audiencia u pápeža Františka nie je oznámená.

Zelený štvrtok: Chcem vám byť nablízku, povedal pápež 70 väzňom

Pápež František napriek rekonvalescencii po dlhej hospitalizácii ani tento rok nevynechal stretnutie s väzňami. Zvykne tak robiť každoročne na Zelený štvrtok.

Popoludní súkromne navštívil rímsku väznicu Regina Coeli, informuje ACI Stampa.

„Pápež František práve dorazil na návštevu do väznice Regina Coeli, kde ho privítala riaditeľka Claudia Clementiová a zamestnanci väznice, a vstupuje do hlavnej rotundy, kde sa uskutoční stretnutie s približne 70 väzňami,“ oznámilo o 15. hodine Tlačové stredisko Svätej stolice.

Hoci nemohol vykonať tradičné umývanie nôh, 88-ročný pápež povedal väzňom, že im chce byť stále nablízku. 

„Rád by som každý rok vo väzení robil to, čo robil Ježiš na Zelený štvrtok, umývanie nôh. Tento rok to nemôžem urobiť, ale môžem a chcem vám byť nablízku. Modlím sa za vás a za vaše rodiny,“ cituje pápeža Catholic News Agency.

Pápež sa pomodlil s väzňami a individuálne pozdravil každého prítomného, stretnutie trvalo približne 30 minút. Počas návštevy bolo vidieť, že pápež dýcha sám bez pomoci kyslíkových hadičiek.

Auto s pápežom vchádza do väznice Regina Coeli v Ríme 17. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Pápež František zdraví väzňov počas návštevy väznice Regina Coeli v Ríme 17. apríla 2025. Foto: TASR/Tlačová kancelária Svätej stolice prostredníctvom agentúry AP, HO

Pápež František sa stretáva s väzňami počas návštevy väznice Regina Coeli v Ríme na Zelený štvrtok 17. apríla 2025. Foto: TASR/Tlačová kancelária Svätej stolice prostredníctvom agentúry AP, HO

Pápež František sa stretáva s väzňami počas návštevy väznice Regina Coeli v Ríme na Zelený štvrtok 17. apríla 2025. Foto: TASR/Tlačová kancelária Svätej stolice prostredníctvom agentúry AP, HO

Vo štvrtok večer v Bazilike sv. Petra pri Oltári katedry predsedal omši na pamiatku Pánovej večere kardinál Mauro Gambetti, generálny vikár Jeho Svätosti pre mesto Vatikán. 

Po homílii umyl nohy dvanástim ľuďom, ako je zvykom na obradoch Zeleného štvrtka.

Kardinál Mauro Gambetti umýva nohy. Foto: AP Photo/Gregorio Borgia

Omša svätenia olejov

Vo štvrtok dopoludnia sa konala v Bazilike svätého Petra o Vatikáne Omša svätenia olejov, na ktorej si viac ako 1 880 kňazov, biskupov a kardinálov obnovilo kňazské sľuby.

Pápež František delegoval na predsedanie omši kardinála Domenica Calcagna, vatikánskeho úradníka na dôchodku, ktorý do roku 2018 dohliadal na správu nehnuteľností a investícií Svätej stolice, informuje Catholic News Agency.

Kardinál Calcagno prečítal homíliu napísanú pápežom, ktorý sa na omši nezúčastnil pre rekonvalescenciu po hospitalizácii pre dvojitý zápal pľúc.

„Drahí veriaci, ľud nádeje, modlite sa dnes za radosť kňazov. Nech k vám príde oslobodenie prisľúbené v Písmach a živené sviatosťami,“ napísal František, podľa ktorého je v nás mnoho strachu a obklopujú nás hrozné nespravodlivosti, no nový svet už vzišiel. 

„Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, Ježiša. On maže naše rany a utiera naše slzy. ‚Hľa, prichádza s oblakmi‘ (Zjv 1, 7). Jeho je kráľovstvo a sláva naveky. Amen.“

Celé znenie homílie pápeža Františka na Omšu svätenia olejov v slovenčine možno nájsť na Vatican News.

Omša svätenia olejov vo vatikánskej bazilike. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Kardinál Domenico Calcagno predsedá Omši svätenia olejov 17. apríla 2025. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Pápež delegoval slávenia na kardinálov

Tlačové stredisko Svätej stolice oznámilo, ktorých kardinálov pápež delegoval na predsedanie liturgickým sláveniam počas veľkonočných sviatkov.

Na Veľký piatok bude sláviť obrady Umučenia Pána kardinál Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi. Krížovú cestu v Koloseu povedie večer kardinál Baldassare Reina, generálny vikár pápeža pre Rímsku diecézu. Texty meditácií krížovej cesty pripravil pápež, dodáva ACI Stampa.

Veľkonočnej vigílii v Bazilike svätého Petra (sobotu večer) bude predsedať dekan kardinálskeho kolégia kardinál Giovanni Battista Re.

Rannú nedeľnú bohoslužbu na Svätopeterskom námestí bude namiesto pápeža viesť kardinál Angelo Comastri, emeritný generálny vikár pre Vatikán.