Biskup Jozef Haľko Pápež František mi dal ruženec so slovami, že ďakuje za Anku Kolesárovú

Rozprávali sme sa s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom o pontifikáte pápeža Františka a jeho odkaze, o tom, ako ho on vnímal, aj o ich stretnutí vo Vatikáne, kde mu dal ruženec.

Vo videorozhovore biskup poukazuje na to, že silným akcentom Františkovho pontifikátu bola periféria. Na periférii je ten, kto je mimo stredu.

„Každá evanjelizácia, apoštolát a aj pôsobenie kresťanov mali byť o tom, že pozvú do stredu ľudí, ktorí sú na okraji. Nemyslíme teraz topografický stred, ale stred Ježišovho srdca,“ poukazuje biskup Haľko. Vyzdvihol, že pápež sa stále snažil ľuďom sprostredkovať Božiu lásku.

Na otázku, ako si máme zobrať príklad z pápeža a byť blízko ľuďom na okraji či vo väzení, biskup Haľko reagoval, že aj keď nie každý má na dosah väzňov alebo chudobných na okraji spoločnosti, každý je povolaný vychádzať zo seba.

Podľa Haľka je tu konkrétny počin v konkrétnych okolnostiach, ktorý má univerzálnu výpoveď pre každého človeka. „Každý človek má na dosah niekoho, ku ktorému sa mu je ťažké priblížiť.“ Podľa neho nemusíme ísť za druhými len do väzenia ako do inštitúcie, ale aj do väzenia, kde je človek uväznený vo svojej závislosti, v predsudkoch či diagnóze.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Keď idem k niekomu vo väzení, vychádzam z väzenia vlastnej bubliny a škrupiny, pretože človek musí niečo prekročiť v sebe samom. Aj v sebe máme bránu, ktorá nám bráni prikročiť k druhému človeku. Ísť k druhému do väznice je veľkým krokom vnútornej slobody.“

Bratislavský pomocný biskup pripomenul aj výzvu pápeža pre biskupov, aby boli v krajine prorokmi. „Prorok nám ukazuje, ako to je, snaží sa viesť ľudí k Bohu a ísť sám k Bohu.“

Podľa Haľka počas tohto pontifikátu slovenskú cirkev dynamizovala aj výzva vykročiť na synodálnu cestu. „Vytvorili sa dialogické platformy, ktoré by bez toho neboli vznikli, a stretli sa ľudia, ktorí by sa bez toho neboli stretli. Toto môže byť silný impulz, niečo sa zrodilo a uskutočnilo, ale je to beh na dlhé trate a dialóg bude treba v cirkvi rozvíjať,“ poukazuje biskup na prínos synody o synodalite.

Dodáva, že pápež dal synode nejaké hranice a limity a jasne povedal, že cirkev nie je parlament ani demokratická inštitúcia, ale je veľmi dôležité, aby uprostred nej prebiehal dialóg.

Jozef Haľko dodáva, že vnútri cirkvi musia ľudia medzi sebou komunikovať, aby potom aj navonok vedeli sprostredkovať jej učenie. 

Arcibiskup BoberPápež ma inšpiroval spôsobom kázania aj tým, aby som slovo, ktoré hlásam, aj žil

Pavol Hudák

Rozprávali sme sa aj o tom, že niektoré vyjadrenia pápeža boli nie raz vytrhnuté z kontextu. Vysvetľuje, že jeho vyjadrenia treba vnímať skôr ako mozaiku.

„Pápež sa na rôzne témy vyjadril rôznym spôsobom na rôznych miestach, vytvára akoby mozaiku, ktorú vyskladáva.“ Podľa Haľka je zásadné Františkovo vyjadrenie, že všetko, čo je v katechizme, ostáva a platí.

„Vždy keď má niekto nejakú otázku, môžeme odkázať na toto, pápež to veľmi jasne povedal, že doktrína sa v žiadnom prípade nemení.“

Biskup upozornil, že pri pápežovi sme boli niekedy svedkami, že sa niečo vytrhlo z kontextu a poukazovalo sa, že to povedal takto, ale keď to kontextualizujeme, je tam pravdivostný rozmer.

Biskup Haľko si zaspomínal aj na osobné stretnutia s pápežom. Keď sa s ním ako biskupi rozprávali, vyzýval ich, že sa môžu čokoľvek opýtať. Keď sa zasa vracal z formačného kurzu pre nových biskupov, stretol sa aj s pápežom.

„Pápež mi odovzdal ruženec a povedal: Ďakujem za Anku Kolesárovú. Rozumel som to tak, že ďakoval Slovensku, že dalo svetu Anku Kolesárovú. Keď som sa vrátil na Slovensko, ruženec som posunul do Košíc, aj vzhľadom na to, čo Svätý Otec povedal, vnímal som, že patrí tam.“

Táto skúsenosť s pápežom je pre Haľka najsilnejším aj najosobnejším zážitkom s pontifikom.

U biskupa rezonuje to, že keď František nastúpil ako pontifex, v Ríme bol zvláštny fenomén veľkého nárastu spovedí.

„Prvý impakt, ktorý mal pápež na ľudí, bol, že sa kajali a išli sa vyspovedať. Potom sme videli, ako spoveď považuje za dôležitú vec, a neskrýval, ako sám prijíma sviatosť zmierenia. To bol dôležitý fakt.“

Podľa biskupa Haľka aj pohrebom, ktorého obrady zjednodušil, chcel poukázať, že pred Bohom sme si rovní. „Sme v Božom srdci a VIP sme natoľko, koľko lásky sme žili a nie koľkými peniazmi alebo prestížou sme si dokázali tu na zemi vizualizovať svoju existenciu.“

Na otázku, čo podľa neho najdôležitejšie František pre cirkev zanechal, Haľko odpovedá, že svoj príklad mariánskej úcty. „Možno vás to prekvapí, ale to, že sa pred každou svojou cestou išiel modliť pred mariánsky obraz. Je to silné posolstvo, je to jeho pravidelná aktivita. So železnou pravidelnosťou zveroval svojej Matke mnohé cesty a podujatia. Za tým je Kristovo posolstvo z kríža: Hľa, tvoja matka.“

Na pápežovi vyzdvihol aj sústredenie, s akým slúžil omšu. „Tento pontifikát treba vždy a zásadne vnímať z pozície, že chcel vždy priblížiť ľudí k Ježišovi Kristovi.“