Sedem tém konkláve 2025 Od Číny po synodu, postavenie žien aj finančné kauzy

Je známe, že takmer okamžite po smrti pápeža sa medzi kardinálmi začínajú intenzívne debaty o ďalšom smerovaní cirkvi. Najmä od pohrebu pontifika sa na stretnutiach, ktoré sa volajú generálne kongregácie, členovia kardinálskeho zboru rozprávajú o rôznych témach. 

Vatikán o tom informuje na dennej báze, samozrejme, len s nevyhnutnou formálnou stručnosťou. Takto sme sa v pondelok 5. mája popoludní dozvedeli, že kardináli diskutovali aj o profile budúceho pápeža. 

„Musí to byť osobnosť, ktorá bude prítomná, blízka, schopná pôsobiť ako most a sprievodca, aby dezorientovanému ľudstvu poznačenému krízou svetového poriadku umožnila prístup k spoločenstvu. Pastier blízky konkrétnemu životu ľudí,“ uviedlo Tlačové stredisko Svätej stolice. 

Stanovisko ďalej vymenováva, o akých výzvach sa kardináli rozprávali – boli to odovzdávanie viery, starostlivosť o stvorenie, vojna a roztrieštenosť sveta. „Silné znepokojenie bolo vyjadrené nad rozdelením v samotnej cirkvi. Nechýbali zmienky o povolaniach, rodine a výchove,“ dodáva oficiálne komuniké. 

Médiá a vatikanisti posledné dni analyzujú oblasti a témy, ktoré medzi kardinálmi rezonujú a ktoré sa javia ako určujúce – jednak pre výber nového pápeža a jednak samotné znamenajú výzvy pre zvoleného pontifika. Ktoré sú to? 

#1 Vzťahy s Čínou

Pred niekoľkými dňami sa ukázalo, že Čína po smrti pápeža Františka jednostranne vymenovala dvoch nových biskupov, ktorí sú považovaní za lojálnych vládnej strane. Niektorí tieto kroky vlády v Pekingu považujú za test pre nového pápeža, informoval Kathpress. V čase tzv. sede vacante sa nemôžu vymenovávať noví biskupi, toto právo nemajú ani kardináli.

Vatikán v roku 2018 uzavrel s komunistickou vládou v Pekingu dohodu o vymenovávaní biskupov. Nikdy nebola zverejnená. Pointou malo byť, aby sa Čínou dovtedy dosadení biskupi zbavili exkomunikácie a Svätej stolici bolo zároveň uznané právo povedať k výberu posledné slovo. 

Dohoda bola viackrát predĺžená, naposledy minulý rok na jeseň na ďalšie štyri roky. Čínska vláda napriek tomu vymenovala v posledných rokoch niektorých biskupov bez súhlasu Vatikánu. 

Pre dohodu čelil pápež František a jeho aparát na Štátnom sekretariáte kritike, najostrejšie od emeritného biskupa Hongkongu kardinála Josepha Zena. 

#2 Synodálny proces

V roku 2021 sa začal proces pod ťažko znejúcim názvom synoda o synodalite. Projekt pápeža Františka sa mal uzavrieť na jeseň 2024 a výsledkom je viacero odporúčaní pre miestne cirkvi. 

Za kľúčové možno považovať to, že najpálčivejšie otázky dal František odsunúť z hlavného „diskusného stola“, vytvoril pre ne študijné skupiny, ktoré sa mali témam ďalej venovať. Medzi takto odsunutými témami je napríklad otázka diakonátu žien. 

Neistý bol osud najcitlivejších tém už počas Františkovho pontifikátu a je v rukách nového pápeža, či najväčšiu vnútrocirkevnú diskusiu od čias Druhého vatikánskeho koncilu nechá „vyšumieť“ alebo jej vdýchne ešte intenzívnejšiu energiu. 

#3 Postavenie žien

Pápež František často zdôrazňoval úlohu a miesto žien v cirkvi a nezostal len pri slovách. Ku koncu pontifikátu urobil dve významné rozhodnutia. 

Na čelo Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vymenoval začiatkom januára rehoľnú sestru Simonu Brambillovú z rehole misionárok z Consolaty. Išlo o prvú ženu na čele takéhoto vysokého vatikánskeho úradu, ktoré viedli doteraz kardináli. 

Čo hovoria kardináli pred konkláveKonzervatívny papabile z Afriky chváli Františkove reformy, Müller vystríha pred zvolením heretika

Pavol Rábara

V polovici februára vymenoval rehoľníčku Raffaellu Petriniovú za novú predsedníčku Governatorátu Mestského štátu Vatikán. Znovu – predstavuje to historický krok, keďže bola prvou ženou na tejto vysokej pozícii.

Smrťou pápeža končia všetci vatikánski funkcionári vrátane spomínaných rehoľných sestier. Aj rozhodnutie nového pápeža, či „vráti“ na tieto pozície ženy alebo ich prenechá kardinálom či arcibiskupom, napovie veľa o jeho pohľade na tento druh Františkovho dedičstva.

#4 Rozvedení a homosexuálne osoby

Azda najväčšie polemiky vyvolali kroky pápeža Františka, ktoré súviseli s dokumentmi Amoris laetitia a Fiducia supplicans. 

V prvom prípade vzbudila vášne možnosť pristupovania k sviatostiam pre rozvedených a znovuzosobášených, v druhom ide o neliturgické požehnávanie párov v tzv. iregulárnych situáciách, teda rozvedených a znovuzosobášených a aj párov osôb rovnakého pohlavia.

K Fiducii supplicans o požehnávaní párov sa postavili kriticky, odmietavo či rezervovane viaceré miestne cirkvi. Najvýraznejší bol odpor v Afrike, pre ktorú dohodol výnimku z uplatňovania tohto dokumentu kardinál Fridolin Ambongo. 

V súvislosti s touto oblasťou sa treba zmieniť aj o tendenciách v cirkvi v Nemecku, kde sa veľká časť episkopátu domáha radikálnejších zmien a išla v niektorých krokoch na hranu sporu so Svätou stolicou. 

Hoci si od nástupcu Františka mnohí iste sľubujú korekciu v otázkach, ktoré priniesli Amoris laetitia a Fiducia supplicans, môžeme sa dočkať aj opaku, teda hlbšieho rozpracovania týchto tém.

#5 Ekumenizmus a medzináboženský dialóg 

Viacerí pozorovatelia zdôrazňujú v súvislosti s novou hlavou Katolíckej cirkvi potrebu pokračovať v dialógu s inými náboženstvami.

Za pontifikátu pápeža Františka sa rozvíjali dobré vzťahy s pravoslávnym svetom, predovšetkým s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom. Ten sa tento týždeň vyjadril, že chce s novým pápežom pokračovať v snahe o spoločný dátum Veľkej noci. Bartolomej pripomenul, že ho s pápežom Františkom spájala túžba dospieť k spoločnému dátumu Veľkej noci pre všetkých kresťanov. 

Pre vojnu na Ukrajine sa skomplikovali vzťahy medzi Vatikánom a moskovským patriarchom Kirillom, komunikačné kanály sa však úplne neuzavreli. František sa s hlavou ruského pravoslávia stretol raz – v roku 2016 na letisku na Kube. Či sa to podarí aj novému pápežovi, uvidíme.

#6 Finančné problémy

Vlani zaznamenala Svätá stolica deficit vo výške 83 miliónov eur a vzhľadom na sekularizáciu sa očakáva, že príjmy cirkvi v budúcnosti poklesnú. František síce siahol na niektoré výhody rímskych kardinálov a zamestnancov Vatikánu, no napriek tomu si cirkevný aparát v Ríme vyžaduje veľkú finančnú reformu, písali sme v nedávnom texte. 

Nová úloha pre nového pápežaUpratať vatikánske financie chceli František aj Benedikt, uspeje tretí pokus?

Christian Heitmann

Pred nástupcom Františka stojí úloha, ktorej sa pokúšali zhostiť aj jeho predchodcovia. 

Symbolom ekonomických problémov Vatikánu je kauza finančných machinácií a nevydarený biznis v Londýne, kde figuruje kardinál Angelo Becciu. V septembri by sa mal konať odvolací súd, pričom prvostupňový rozsudok z decembra 2023 posiela talianskeho preláta, ktorý pôsobil ako najvyšší vatikánsky úradník, na päť a pol roka do väzenia.

Týždenník L’Espresso, s ktorým sa Becciu neúspešne súdil, pripomína, že ak sa rozsudok voči kardinálovi potvrdí, nový pontifex môže udeliť Becciuovi milosť, ako to urobil Benedikt XVI. pri odsúdení Paola Gabrieleho – hlavnej postavy škandálu Vatileaks. No ak Angela Becciua oslobodia, bude pápež čeliť výzve, či a ako ho rehabilitovať.

#7 Sexuálne škandály

Pápež František urobil v oblasti boja proti zneužívaniu v cirkvi nepochybne kus práce, jeho motu proprio Vos estis lux mundi (Vy ste svetlo sveta) bolo krokom vpred a zaviedlo ďalšie pravidlá na predchádzanie týmto prípadom.

No napriek tomu zaznievajú výhrady, že cirkevné procesy sú stále málo transparentné v porovnaní s civilnými konaniami. Obeť a jej právnici nemajú napríklad možnosť nahliadať do vyšetrovacích spisov, nad ktorými drží kontrolu diecézny biskup. 

Tak ako v prípade finančných ťažkostí Sväte stolice je ich viditeľným znakom prípad Becciua, v oblasti sexuálneho zneužívania svietila posledné roky kauza známeho umelca Marka Rupnika. 

Na základe udelenia výnimky pápežom Františkom sa s Rupnikom začal kánonický proces na Dikastériu pre náuku viery. Keďže malo ísť o zneužívanie dospelých osôb, vzťahovala sa na kauzu premlčacia lehota, tú však František prelomil a dal Rupnikov prípad prešetriť.

Údajné obete, ktoré tvrdia, že ich bývalý jezuita sexuálne a psychicky zneužíval, sa však sťažujú na pomalosť procesu. 

Výsledok vyšetrovania autora známych mozaík môže byť aj mementom pre ďalšie snahy ukázať svetu, že cirkev to myslí v tejto téme vážne.

Kardinál John Dew odchádza z Vatikánu v pondelok 5. mája 2025 po účasti na generálnej kongregácii kardinálov. Foto: TASR/AP Photo/Francisco Seco

Jednota ako krycí manéver? 

Pohľady na to, čo je kľúčové smerom ku konkláve, sa líšia v závislosti od názorov protagonistov. 

Vatikánsky reportér denníka The New York Times Jason Horowitz priniesol reportáž o tom, ako sa medzi kardinálmi hovorí o potrebe jednoty, no kým jedni to môžu chápať ako snahu o spomalenie reformných tendencií, iní uprednostňujú výzvu na rozmanitosť.

„Niektorí progresívne naladení ľudia v cirkvi sa obávajú, že desiatky nových kardinálov, ktorých František vybral po celom svete, budú menej zbehlí vo vatikánskom jazyku a môžu sa dať zlákať sladko znejúcou jednotou,“ konštatuje NY Times. 

Noviny citujú kanadského kardinála s českými koreňmi Michaela Czerného, podľa ktorého znie síce jednota dobre, ale „znamená to spätný chod“. 

Jedným z kardinálov, ktorí takto zdôrazňujú hľadanie jednoty v rozdelenej cirkvi, je nemecký kardinál Gerhard Müller, hlasný kritik pápeža Františka. Ten nedávno apeloval na kardinálov, aby nezvolili heretika.

O istom preklenutí dvoch pólov písal aj šéfredaktor týždenníka L’Espresso Emilio Carelli. V editoriáli vydania z 3. mája skonštatoval, že napätie medzi tradičnosťou a modernitou sa prejavuje v mnohých aspektoch od slávenia sviatostí cez postoj k otázkam o rozvedených a homosexuálnych pároch až po inklúziu žien a mladých do diecéznych cirkevných procesov. 

„Nový pápež bude mať úlohu nájsť rovnováhu medzi rešpektom k tradícii a nevyhnutnosťou modernizovať cirkev, aby pokračovala v zapájaní nových generácií veriacich,“ nazdáva sa Carelli.

Týždenník L’Espresso v hlavnom texte k voľbe pápeža uvádza, že by bolo príliš zjednodušujúce hovoriť o rozdelení kardinálov na konzervatívcov a progresívnych. „Mnohí sa dožadujú príchodu pápeža, ktorý bude kompromisom v tom zmysle, že bude pokračovať vo Františkových témach, ale umierneným spôsobom,“ napísal taliansky magazín.

Čo nás fascinuje na pápežstveDo pápeža vkladajú svoje nádeje aj neveriaci. S jeho neomylnosťou je to ináč, ako si myslíme

Imrich Gazda

Vatikanista agentúry ACI Stampa Andrea Gagliarducci si myslí, že toto konkláve bude odlišné ako v roku 2013.

Pred dvanástimi rokmi kardináli podľa neho reagovali na šok – odstúpenie Benedikta XVI. Pozreli sa na bezprostredné príčiny a usúdili, že jeden z problémov spočíva v inštitucionálnych otázkach. Vybrali preto „pápeža z konca sveta“, aby otriasol inštitúciou a položil základy reformy. Podľa Gagliarducciho to mala byť „riadená panika“ na štyri roky, aby sa potom všetko vrátilo späť do poriadku v zmysle organizácie.

Pápež František však počas dvanástich rokov zanechal rozhodujúcu stopu.

„Kardináli už nejaký čas diskutujú o potrebe dať inštitucionálny poriadok reformám a rôznym procesom, ktoré sa začali. Reforma kúrie ešte zďaleka nie je definitívna a vyžaduje si úpravy. Poriadok Vatikánskeho mestského štátu sa v posledných rokoch niekoľkokrát menil a je potrebné ho zosúladiť,“ sumarizuje vatikanista výzvy pre nového pontifika.

Kardináli budú podľa neho preto hľadať niekoho umierneného profilu, kto nezavrhne dobré veci, ale bude napredovať smerom k istej normalizácii.

„Konkláve nám teraz ukáže, či budú mať kardináli odvahu uskutočniť túto inštitucionálnu kontrarevolúciu. Neznamená to, že urobia krok späť. Znamená to upevniť inštitúciu cirkvi a potom sa pohnúť vpred inými smermi a metódami,“ uzavrel Gagliarducci.