Gavenda a Augustinič o Levovi XIV. Táto voľba nebol kompromis. Nový pápež môže dotiahnuť procesy, ktoré začal František
Rozhovor s kňazom Mariánom Gavendom a právnikom Igorom Augustiničom o výzvach pre pápeža Leva XIV. aj o tom, čo znamenalo rýchle konkláve.
Vypočuť článok
Gavenda a Augustinič o Levovi XIV. / Táto voľba nebol kompromis. Nový pápež môže dotiahnuť procesy, ktoré začal František
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňaza Vyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor
Na Slovensko príde populizátor teológie tela Môžu ju žiť aj slobodní. Úplne nás môže naplniť len večné manželstvo, tvrdí Christopher West
Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)
Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo Frankfurte Cirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať
Prípad sexuálneho zneužívania v cirkvi Keď sa to začalo, bol mladým rehoľníkom, ona mala pätnásť. Hlavu hore, ideme ďalej, napísal jej po znásilnení
Prípad sexuálneho zneužívania v cirkvi Keď sa to začalo, bol mladým rehoľníkom, ona mala pätnásť. Hlavu hore, ideme ďalej, napísal jej po znásilnení
Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo Frankfurte Cirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať
Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňaza Vyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor
Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)
Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzity Podozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu
Na Slovensko príde populizátor teológie tela Môžu ju žiť aj slobodní. Úplne nás môže naplniť len večné manželstvo, tvrdí Christopher West
Prekvapil vás biely dym už na druhý deň konkláve po necelých 24 hodinách?
Marián Gavenda: Ja som si bol taký istý, že biely dym ešte nebude, že som šiel domov, keďže som tam od Vianoc nebol. Pri Piešťanoch ma prekvapil telefonát z televízie, že dokedy viem byť v štúdiu. Otočil som sa teda naspäť a pridal som rýchlosť, ale až tak, že som sa bál, že mi nevystačí benzín po Bratislavu, tak som musel ubrať plyn. To bol čas premýšľať a uvažovať. Prekvapila ma rýchlosť a prekvapilo ma aj meno.
Igor Augustinič: Povedal som si, že biely dym príde najskôr až v ďalšom volebnom kole, čiže piatom. Áno, bol som prekvapený pozitívne. Napriek všetkému, čo sa mediálne hovorilo, že kardinálske kolégium je príliš veľké a veľmi rozmanité, že kardináli sa nepoznajú, došlo k zhode pomerne skoro.
Vykladám si to tak, že to bolo pod vplyvom Ducha Svätého, neboli tam len ľudské faktory. Keď si odmyslíme konkláve, ktoré zvolilo Pia XII., tak to bola jedna z najkratších volieb od začiatku 20. storočia až doteraz.
Benedikt XVI. bol tiež zvolený za štyri kolá. Dym vyšiel vtedy možno o čosi skôr, keďže volilo menej kardinálov.
Igor Augustinič: Technicky rýchlejšie vtedy absolvovali procesy. Ale máte pravdu, Benedikt XVI. bol zvolený vo štvrtom kole a rovnako aj Ján Pavol I.
Keď ste počuli meno Prevost, prekvapilo vás to?
Marián Gavenda: Počul som to meno už v atmosfére štúdia v televízii. Hľadali sme o ňom hneď aspoň základné údaje na mobile. Tým, že sa mi toto meno len obtrelo o uši, bol som na všetko zvedavý. Prvé výpovede v televízii sme skladali len z náznakov, akoby sa to všetko postupne vynáralo z hmly.
Uvedomil som si, že táto voľba nebol kompromis. Ten sa obyčajne robí, keď sa nevedia kardináli dlho priblížiť ku konsenzu. Keď vo štvrtom kole zvolia pápeža dve tretiny kardinálov, tak to naozaj hovorí o prekvapivej jednote v línii, ktorú od neho očakávali.
Nový pápež nie je neriadená strela v tom zmysle, že by to bol neznámy kardinál, o ktorom by ostatní nevedeli, čo môžu od neho na poste pápeža čakať. Ako prefekt dikastéria sa mohol dostatočne prejaviť.
Videli sme aj obraz, ako kardináli vyšli na priečelie baziliky, stáli v oknách a na balkónoch. Kardináli sa usmievali, evokovalo to jednotu. Ako ste to vnímali?
Marián Gavenda: Predchádzajúce konkláve sa skončili večer, bola už tma. Preto aj keby tam kardináli stáli, kamera by ich asi nenasvietila.
Ale bolo to ozaj také fandenie. Samozrejme, každý, komu hrozilo, že bude pápež, a obišlo ho to, bol vďačný. Relatívnosť tipovačiek som si uvedomil počas svätej omše v Sixtínskej kaplnke v piatok. V televízii bol záber na viacero protežovaných kardinálov. Príliš stavať na niekoho je zbytočné.
Foto: Postoj/Andrej Lojan
Ani vám váš tip nevyšiel.
Marián Gavenda: Mal som za favorita kardinála Pizzaballu. Tým, že som ho poznal, tak som pri ňom spozornel a uvedomil si, že na mnohé požiadavky by dával nádej a odpovede.
Igor Augustinič: Kardinál Pizzaballa patrí k mladším, tak ktovie, čo bude do budúcna.
Marián Gavenda: Tým som sa aj ja utešil. (Smiech.)
Meno Prevost vás teda prekvapilo?
Igor Augustinič: Prekvapilo, nečakal som ho, ale veľmi som sa nezaoberal nejakými tipovačkami. Pôvodne som si myslel, že ak došlo k voľbe tak rýchlo, asi to bude kardinál Parolin ako priamy pokračovateľ a pravá ruka pápeža Františka.
Odvtedy, ako som potom v tom strese v televízii o ňom zbieral informácie – komentovali sme to spolu s Mariánom Gavendom —, a aj v priebehu dnešného dňa stále viac dospievam k presvedčeniu, že tohto pápeža si Božia prozreteľnosť pripravovala niekoľko desaťročí vopred.
Prečo?
Igor Augustinič: Jeho životopis je neskutočné rozmanitý a prirodzené skutočnosti z jeho životopisu akoby boli mostom k pápežstvu.
Pochádza zo Severnej Ameriky, teda z bohatšej časti pologule. Keď sa pozrieme na rodičov, matka má španielske korene a otec zasa francúzske a talianske. Už tam je otvorenosť voči multikultúre.
Podstatnú časť aktívneho kňazského života pôsobil v Peru na južnej pologuli, čo je úplne iné sociálne a možno aj mentálne prostredie.
Urobím teraz parafrázu. Tak ako bol Ján Pavol II. lietajúci pápež, tak na základe informácií, ktoré máme, sa zdá, že páter Prevost bol lietajúci generálny predstavený augustiniánov. Rehoľa je v 50 krajinách a zdá sa, že on chodil aktívne po všetkých komunitách, aby ich povzbudzoval.
Ďalšia dôležitá vec pre pápeža je, že má aj rímsku stopu, študoval v Ríme kánonické právo, čo mňa ako právnika, samozrejme, teší. Pôsobil v Ríme posledné roky na zásadnom dikastériu, ktoré sa zaoberá výberom biskupov pre celý svet. Má prirodzene veľmi dobré predpoklady, aby tento úrad prevzal.
Vyzerá, že má pastoračné skúsenosti, zároveň pôsobil aj v kúrii. Pán Gavenda, súhlasíte?
Marián Gavenda: Principiálne áno. Ešte by som dodal pár postrehov. Za socializmu sme brali Západ ako ten skazený, kde viera je zriedená a my sme tí mučeníci. Keď som potom emigroval do Talianska a videl som aj nejaké nemecké farnosti, zistil som, že aj tam sú aktívne farnosti a oddaní kňazi, od ktorých sa máme čo učiť.
A to je veľmi dobré, aj v prípade Ameriky. Severná Amerika zazerá na Južnú Ameriku asi tak, ako sme my kedysi pozerali na Sovietsky zväz a opačne.
Nový pápež videl v USA aj krízy a mínusy, s ktorými sa musel boriť. Ale videl, že aj tam sú živé farnosti.
Na dotiahnutie zmien – čo bude mať, zdá sa, pápež Lev XIV. vo svojej náplni – je výhoda, že bol aj v kúrii.
Práca v štruktúrach kúrie znamená, že každý kardinál je členom viacerých dikastérií. Čiže sa zúčastňuje na ich zasadaniach. Mal tak šancu preniknúť aj do tejto siete.
Možno na revolučné zmeny je lepšie, keď príde niekto, kto toto prostredie nepozná. Ale na dotiahnutie zmien – čo bude mať, zdá sa, pápež Lev XIV. vo svojej náplni —, je to výhoda.
Nie dať spiatočku voči Františkovi, ale určité veci dať do každodenného života cirkvi.
Vidím tam paralelu ako medzi Jánom XXIII. a Pavlom VI. Jeden bez druhého by neboli a ani koncil by nebol. A teraz vidím niečo podobné, aj vizuálne trocha. (Smiech.)
Vnímam, podobne ako u Pavla VI., zakorenenie v štruktúre a veľmi duchovného človeka.
Už pred konkláve sme hovorili, že František mnohé reformy rozbehol, ale treba im dať trošku aj právnu formu, usporiadať to. Nový pápež je aj právnik. Vidíte aj v tomto nádej?
Igor Augustinič: Myslím, že Marián Gavenda vystihol podstatu. Pápež František bol spontánnejší a živelnejší. Ale zas ako právnik musím povedať, že reformy pápeža Františka, hoci tam je dobrý duch, nie sú dotiahnuté.
Možno nový pápež chce ideovo pokračovať v tom, čo naštartoval pápež František, na druhej strane bude mať predpoklady, aby veci dotiahol dokonca a usporiadal ich. Aby niektoré veci neboli protirečivé.
Igor Augustinič. Foto: Postoj/Adam Rábara
Od pápeža sú veľké očakávania. Niektorí čakajú, že vyrokuje mier vo svete, že urobí niekde poriadky s biskupmi. V jednej televízii hosť hovoril, že azda vyrieši kauzu Bezák, iní očakávajú reformy kúrie. Očakáva sa, že bude cestovať, bude milý k ľuďom, bude skvelý právnik a rétor.
Po zvolení mal príhovor, ktorý si napísal, bolo to tiež niečo nové, predtým sa pápeži po voľbe prihovorili len krátko a spontánne. V piatok mal prvú homíliu, ktorá tiež niečo naznačila. Čo čítate z jeho prvých príhovorov?
Marián Gavenda: Zameranie na Krista, ktorý je základom. Naznačili sme to hneď po voľbe v prvých komentároch, že to, čo verejnosť a médiá považujú za priority, ako sú sexuálne škandály a ďalšie veci, je dôležité, ale sú to až druhoradé veci.
To všetko sú dôsledky straty vzťahu ku Kristovi, straty prežívania sily milosti. A keď sa toto nevyrieši, tak sa ďalej neposunieme, hoci by sa zdokonalilo nahlasovanie.
Vidíme, že umelé delenie: cirkev otvorená svetu, ergo liberálna, neraz znamená nie otvorenie sa svetu, ale skákanie za topiacim sa bez toho, aby sme sa niečoho držali.
Refrén prvej pápežovej homílie bol: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Pápež tam dal tri kategórie. Cézareu Filipovu, moderné mesto, symbol moci a blahobytu, ktoré Ježiša odmieta. Potom zástup učeníkov, ktorý je s ním aj ho počúva, ale berie ho ako výnimočného človeka, a keď príde kríž, tak od neho uteká. A potom sú tí najvernejší.
Ale pápež povedal, že my sme poslaní ku všetkým. A nieže si tu vytvoríme skupinku, budeme si žiť a namýšľať, že sme dokonalí. My sme však k týmto ľuďom poslaní. Treba hlásať Ježiša Krista ako jediného spasiteľa. To tam odznelo.
Bolo vidno z príhovorov, že bol misionár...
Marián Gavenda: To je jasne cítiť a vidieť, že má skúsenosť zo živých cirkví. V Európe, kde sme už aj prestarnutí, je určitá aj kultúrna unavenosť, kým v Južnej Amerike je určitá dynamika, ktorú zakúšal, a vidieť z neho radosť a optimizmus.
Myslím si, že v tom, nakoľko jeho vplyv prinesie ovocie, to je stále na pôsobení Ducha Svätého.
Pápež je dôležitý, ale je potrebné, aby sa našli aj ďalšie osobnosti, ktoré to budú rozdúchavať a animovať zdola. To sa nedá naplánovať. Vidíme to aj v pastoračnej praxi. Niekedy do akcie vrazíte veľa síl a energie a za veľa to nestojí, príde pár ľudí. Inokedy zasa akcia, od ktorej veľa nečakáte, osloví mnohých.
Igor, vás niečo na príhovore pápeža oslovilo?
Igor Augustinič: Spomínali ste, čo všetko očakávame od pápeža. Mňa oslovila téma pokoja. Pápež, keď sa prvýkrát prihovoril ľuďom, hovoril o pokoji, ktorý je neozbrojený a odzbrojujúci, pokorný a vytrvalý.
Tieto slová predniesol v deň, keď si svet pripomínal 80. výročie konca druhej svetovej vojny. Želám pápežovi, aby jeho slová dokázali zapôsobiť tak, aby aj pokoja bolo viac.
Kardináli zvolili nového pápeža, prijal voľbu, zvolil si meno. Cirkevné dokumenty jasne hovoria, že od tejto chvíle sa stáva pápež pápežom a môže plne vykonávať pápežský úrad. Všimol som si však, že pri prvej omši nemal pálium a bude mať ešte aj inauguračnú omšu. Čo všetko na neho ešte čaká?
Igor Augustinič: Z formálnych krokov to bude inauguračná omša. Pre krátkosť času to však nebude ešte túto nedeľu, hoci by to bol krásny symbol.
Pápež František odišiel do večnosti na Veľkonočný pondelok. Na Nedeľu Dobrého pastiera sa už môžeme tešiť, že cirkev má pápeža a ten starý odišiel bezprostredne po sviatku večného života.
Na inauguračnej omši prebehnú dva slávnostné úkony. Pápežovi bude odovzdané pálium, čo je symbol pastierskej moci, symbolizuje ovečku. Nosia to metropolitní arcibiskupi, a teda aj pápež. Pálium mu bude slávnostne odovzdané spolu s rybárskym prsteňom, ktorý je symbolom pápežskej moci. Ale je to skôr symbolické, plnú pápežskú moc bez obmedzení má Svätý Otec Lev XIV. už od svojho zvolenia.
Druhý formálny krok bude slávnostné prevzatie vlastnenia Lateránskej baziliky. Je to podľa mňa hrozný termín. Znamená to, že pápež bude prvýkrát vo svojej katedrále slávnostne slúžiť omšu ako rímsky biskup. V presbytériu je katedra, na ktorej sedáva len pápež. Pracovný program pápeža sa začína bezprostredne zapĺňať.
Marián Gavenda: K páliu by som dodal jednu kuriozitku. Vlnené pálium býva podľa pradávnej tradície položené na hrobe sv. Petra. Kedysi to dokonca vraj aj vážili, či nasiaklo svätosťou. A kým nie, museli sa modliť a postiť a tie látky tam nechať.
Je to zdokumentované, aj keď sa môžeme nad tým pousmiať. Ale je tam symbolika, že pálium je položené pápežovi na plecia rovno od hrobu sv. Petra. Symbolizuje to aj ťarchu zodpovednosti položenú na plecia, ako to zdôrazňoval Ján Pavol II. aj Benedikt XVI., keď udeľovali páliá arcibiskupom. Aj pre nového pápeža to bude znamenať prevzatie Petrovho poslania, pastierskej zodpovednosti a kríža, ktorý na seba berie.
Igor Augustinič: Samotný obrad inauguračnej omše sa začína tým, že pápež sa ešte ide pomodliť k hrobu sv. Petra a odtiaľ slávnostne vychádza aj s diakonmi, ktorí nesú pálium a rybársky prsteň z hrobu sv. Petra.
Pán Gavenda, mňa zaujalo, že pápež má prvú audienciu pre novinárov. Ako to môžeme čítať?
Marián Gavenda: Prekvapil tým už Ján Pavol II. A prekvapil aj tým, že nebolo treba dopredu zadávať otázky. Už vtedy sa mohli novinári pýtať voľne a pápež im odpovedal v ich jazykoch. Pre novinára je dôležité, ak mu odpovie pápež v jeho jazyku, na francúzsku otázku francúzsky, na nemeckú v nemčine.
Na margo médií sa ešte ako kardinál vyjadril aj pápež Lev XIV. Povedal, že médiá majú veľkú moc priniesť a konať veľa dobra a treba sa pri ich rýchlosti veľmi zastaviť, stíšiť a rozmýšľať, čo povieme.
Cez médiá sme sledovali posledné dni pontifikátu pápeža Františka, veľkonočné sviatky, jeho odchod, pohreb, konkláve.
Scitlivenie pre dianie v cirkvi, aj keď niektoré médiá majú všeličo na rováši, v tomto smere ponúkli veľmi cennú službu. Akokoľvek, je to aj cesta misijného pôsobenia, to najširšie zasievanie.
Na margo médií sa ešte ako kardinál vyjadril aj pápež Lev XIV. Povedal, že médiá majú veľkú moc priniesť a konať veľa dobra a treba sa pri ich rýchlosti veľmi zastaviť, stíšiť a rozmýšľať, čo povieme.
To je presne to, že pápež František vo svojej otvorenosti nepredvídal, že ho môžu aj nastrihnúť, že médiá môžu otočiť a posunúť význam toho, čo povie. Bol srdečný a otvorený, kým terajší pápež hovorí, že treba sa zamyslieť a dobre zvážiť, čo povieme. Sme zvedaví, ako bude vyzerať jeho tlačovka.
Ján Pavol II. mal teda tiež prvú audienciu pre novinárov?
Marián Gavenda: Áno, bolo to stretnutie s novinármi v Aule Pavla VI.
Aké sú najväčšie výzvy pred pápežom Levom XIV.? Spomenuli sme, že možno reformy pápeža Františka bude treba právne dotiahnuť. Čo ďalšie vidíte ako najväčšie výzvy v nasledujúcich mesiacoch, keď sa pápež trocha usadí a zorientuje?
Igor Augustinič: Dobre ste to povedali, ja by som mu doprial čas na usadenie sa. Deň po voľbe po omši v Sixtínskej kaplnke vyšla správa, že potvrdzuje v úrade všetkých predstaviteľov rímskej kúrie a všetkých, ktorí z práva stratili svoj úrad smrťou starého pápeža, pretože si chce nechať dostatočný čas na rozmyslenie pre prípad, že by sa rozhodol vystavať svoj hlavný tím inak.
Áno, tá správa hovorila, že to chce premodliť a premeditovať.
Igor Augustinič: Dajme mu čas, myslím si, že to si zaslúži ako najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi. Potom z výziev, ktoré mi napadajú – Svätý Otec František mu zanechal dedičstvo synodálneho procesu. Aj na základe vyjadrení ešte kardinála Prevosta predpokladám, že pôjde plne v línii pápeža Františka. Myslím si, že aj on vidí cirkev ako synodálnu v zmysle, že kráčame spolu. Nie, že hlasujeme a donekonečna diskutujeme, ale že kráčame spolu bez ohľadu na to, kde sa nachádzame.
Čiže synodálny proces a jeho dotiahnutie bude niečo, čo cirkev očakáva.
Spomínali sme, že očakávania od pápeža sú rôzne. Ale napadá mi tu ešte paralela s tým, čo hovoril kardinál Duka, keď dával rozhovor Postoju. Spomínal, že na prípravných kongregáciach pred voľbou pápeža Františka vystúpil starý, ostrieľaný, skúsený slovenský kardinál Tomko a povedal pánom kardinálom, že to, čo vy očakávate od nového pápeža, by ani svätí pápeži neboli schopní naplniť. Sústreďte sa na dve-tri podstatné veci a takto uvažujte.
Myslím si, že aj nový pápež potrebuje veci premodliť a priestor sa nejako zamyslieť, čo budú jeho priority, aby svoj úrad plnil tak, ako má.
Aký vplyv môže na pápeža mať to, že je rehoľník a augustinián?
Marián Gavenda: K synodalite nepovedal nič nové. Synodalita, ako ju chápal pápež František, bola podávaná skreslene – že teraz musia mať viac priestoru laici. Ale aj rozhodovať. Iste, na postoch, kde sa niečo rozhoduje, trebárs ekonomika. Ale pápež František hovoril, že treba počúvať, aj čo ľudí tlačí a aj ako by to riešili, ale dávať im odpoveď zjavenia a tradície.
Predsa je to augustinián, ktorému je blízka tradícia a patristika. V piatok už na to nadväzoval, keď hovoril, že z bohatstva tradície treba odpovedať na potreby súčasného človeka.
To, že je rehoľník, znamená, že mal komunitu, v ktorej je vždy bezprostrednosť života. V komunite, aj keď je niekto predstavený, sú si vlastne rovní, sú to spolubratia, ktorí takto vnímajú aj generálneho predstaveného. Aj ako kardinál zdôrazňoval, že biskup sa nesmie izolovať do nejakého súkromia alebo ľudského kruhu.
Kládol dôraz na rehoľnú poslušnosť, ktorá sa prejavuje odovzdanosťou Bohu, byť mu k dispozícii. To je ešte osobitná formácia na výkon každej služby – kňazskej, biskupskej aj pápežskej.
Igor Augustinič: Sám som zvedavý, kde bude bývať nový pápež. Môj tip je, že sa vráti do Apoštolského paláca. Nehodnotím to ani ako dobré a ani ako zlé.
Pre život cirkvi a výkon pápežského úradu to je nepodstatné. O pápežovi je známe, že aj keď žil v rehoľnej komunite ako predstavený, ráno venoval čas najmä súkromnej modlitbe a rád mal spoločné raňajky. Ktovie, možno sa nám vráti zvyk, ktorý sme videli za Jána Pavla II., že si už k raňajkám a ku skorej rannej omši pozýval hostí.
Marián Gavenda: Uvidíme, to sú všetko naše predpoklady opierajúce sa o to, čo zatiaľ o novom pápežovi vieme. Možno keď sa k tomuto rozhovoru vrátime o rok v archíve, aj sa budeme nad sebou usmievať. A možno si povieme, že sme čosi triafali aj dobre.
Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
