Rehoľník, policajt, pastier S čím prichádza nový biskup pre uniformovaných i tých vo väzniciach

Prvé biskupské menovanie pre Slovensko v tomto roku prišlo necelé tri týždne od zvolenia nového pápeža. 

Je teda zrejmé, že výber nového vojenského ordinára sa uskutočnil za pontifikátu pápeža Františka a jeho meno „prešlo rukami“ vtedajšieho prefekta Dikastéria pre biskupov kardinála Roberta Francisa Prevosta. 

Čo možno poznamenať k osobe kapucínskeho rehoľníka Pavla Šajgalíka, ktorý na jeseň preberie diecézu pre silové zložky?

Je to druhý rehoľník po sebe, ktorý sa stane na Slovensku biskupom – naposledy bol menovaný mních Jonáš Maxim, ktorého Vatikán stiahol do vedenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku z kláštora na Ukrajine. 

Mimochodom, na ordinariáte momentálne pôsobí deväť rehoľníkov.

Brat Pavol Šajgalík má 60 rokov a je teda starší ako poslední dvaja menovaní biskupi (Jonáš Maxim mal 48 rokov, František Trstenský 50 rokov).

Podobne ako súčasný prešovský arcibiskup, aj kapucín Šajgalík prichádza z pôsobenia v zahraničí, keďže posledných šesť rokov viedol katolícku misiu vo švajčiarskom Zürichu. 

V ordinariáte pôsobil 15 rokov (2004 – 2019) a prešiel si tam viacerými pozíciami – od kaplána Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave cez post duchovného pre policajné prezídium, službu v Nemocnici sv. Michala až po funkciu policajného dekana regiónu Bratislava.

Pred vstupom do ordinariátu bol v rámci kapucínskej rehole predstaveným bratislavského kláštora, neskôr sekretárom a ekonómom provincie a tiež radcom provinciálneho ministra.

Vymenovaný ordinár tak v sebe spája pastoračnú skúsenosť s dlhoročnou prácou v ordinariáte, taktiež mal riadiace a administratívne úlohy. Posledné roky strávené v zahraničí môžu byť zase prínosom do vedenia ordinariátu, ktorý vybudoval a doteraz riadil biskup František Rábek.

Pre veľkú časť katolíckej komunity na Slovensku môže byť meno Pavla Šajgalíka novým, keďže posledných vyše dvadsať rokov bol v cudzine, respektíve predtým v práci policajného duchovného.

Podľa informácií denníka Postoj sa však v prostredí ordinariátu o kapucínovi Šajgalíkovi hovorilo ako o možnom nástupcovi biskupa Rábeka. Ten po dosiahnutí vekovej hranice 75 rokov podal v súlade s kánonickým právom pápežovi demisiu vo februári 2024.

Prvé biskupské vymenovanie Levom XIV. pre SlovenskoFrantiška Rábeka vystrieda na čele vojenského ordinariátu kapucín Pavol Šajgalík

TK KBSPostoj

Podobne ako v prípade oznámenia mena nového spišského biskupa Františka Trstenského začiatkom septembra 2023, aj teraz sa ohlásenie menovania konalo verejne v katedrále ordinariátu v Bratislave-Krasňanoch.

Tento spôsob má isté čaro. Okrem rozmeru spoločenstva, ktoré je vtiahnuté do tohto aktu oznámenia, napríklad aj v tom, že keď človek vchádza do chrámu a vo dverách stojí vysoký kapucín, možno dačo vytušiť.

Vymenovaný biskup Šajgalík sa prítomným v katedrále krátko prihovoril, pričom si dal očividne záležať, aby oslovil ako prvých kňazov ordinariátu. Sám zdôraznil, že porušuje zaužívané zvyklosti a nezačína oslovením prítomných biskupov.

Druhý signál bolo možné zachytiť v jeho slovách, ktoré adresoval všetkým, pre ktorých funguje ordinariát. „Chcem byť v službe každému jednému z vás, nie z kancelárie, ale najbližšie, ako to bude možné,“ zdôraznil.

Po skončení programu v katedrále pôsobil pred novinármi trochu nervózne, ale v reči bol spontánny. Po otázke o vízii bez váhania spomenul rozbehnutý synodálny proces.

Dôrazom na kňazov a snahu byť medzi ľuďmi akcentuje Šajgalík tie isté priority, o akých v súvislosti s úlohou biskupov hovorieval aj kardinál prefekt Prevost. Biskup ako pastier, nie manažér.

Vojenský ordinariát nebýva u nás spájaný s veľkým mediálnym záujmom. Špecifická cirkevná štruktúra má svoje pravidlá, na Slovensku ešte jedinečné tým, že sa pod ordinariát podarilo začleniť duchovnú službu až pre štyri rezorty (obrany, vnútra, spravodlivosti a financií). 

Na čele stojí biskup, ktorý je riadnym členom Konferencie biskupov Slovenska.

Apoštolská konštitúcia Jána Pavla II. o vojenskom ordinariáte z roku 1986 hovorí, že ordinár býva spravidla oslobodený od iných úloh (Spirituali militum curae, II § 3). No v realite vidíme, že to môže byť aj inak, biskup Rábek je predsedom Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska.

V Spojených štátoch amerických je vojenský ordinár arcibiskup Timothy Broglio dokonca predsedom biskupskej konferencie. 

Možno preto predpokladať, že nový ordinár Pavol Šajgalík dostane časom v rámci biskupskej konferencie na starosti nejakú agendu.

Tou hlavnou však bude duchovná starostlivosť o vybrané zložky v našej spoločnosti, pričom najmä väzenské prostredie možno charakterizovať ako misijné územie. Nie nadarmo pápež František navštevoval väznice, tak ako to urobil aj pár dní pred svojou smrťou, na Zelený štvrtok.

Periférie ako armáda, polícia či ústavy na výkon väzby a trestu si vyžadujú misionársky prístup. Pripomína to aj spomínaná konštitúcia Spirituali militum curae:

Pretože všetci veriaci musia spolupracovať na výstavbe Kristovho Tela, ordinár a jeho presbytérium sa majú starať o to, aby veriaci laici ordinariátu ako jednotlivo, tak aj spoločne uskutočňovali svoju úlohu ako apoštolskú a zároveň misionársky pôsobili medzi iným vojenským personálom, s ktorým žijú. (IX)

V tejto chvíli sa javí, že nový biskup Šajgalík má na tieto úlohy všetky predpoklady. Od nuncia Girasoliho dostal solideo a od pápeža Leva XIV. dôveru. Treba mu držať palce a v prípade veriacich ho aj sprevádzať modlitbou.