Headliner BHD Zac Crippen Kresťania na internete musia znovu ovládnuť pojem „tvorca obsahu“

Zac Crippen je členom vedúceho tímu katolíckej aplikácie Hallow, najpopulárnejšej aplikácie na modlitbu na svete, kde má na starosti vývoj a zahraničný rozvoj. Je absolventom Oxfordskej univerzity a desať rokov slúžil v americkom letectve. Crippen je praktizujúci byzantský katolík. Žije so svojou manželkou a piatimi deťmi v meste South Bend v štáte Illinois v USA.

Hovorili sme o samotnej aplikácii a výzvach, ktorým katolíci, ktorí sú aktívni online, v súčasnosti čelia, najmä pokiaľ ide o generatívnu umelú inteligenciu. Hovorili sme aj o problémoch s európskym trhom, oživení záujmu o náboženstvo medzi mladými generáciami a o Crippenovej láske k byzantskému obradu.

Rozhovor vznikol pri príležitosti Bratislavských Hanusových dní 2025, na ktorých bol jedným z hlavných rečníkov.

Anglická verzia rozhovoru je dostupná na tomto odkaze.

Hallow je obľúbená aplikácia na katolícke modlitby. Na Slovensku však nie je všeobecne veľmi známa. Preto by som bol rád, keby ste našim čitateľom poskytli krátke predstavenie toho, čo je to Hallow a ako ho môžu využiť.

Som členom vedenia spoločnosti Hallow, ale nie som jedným z jej spoluzakladateľov. V spoločnosti Hallow pracujem približne štyri roky, ale samotná aplikácia má už šesť rokov.

Založili ju v roku 2018 traja priatelia, ktorí študovali na Univerzite Notre Dame v Spojených štátoch a znovu našli svoju katolícku vieru. A potom im napadlo, že by mali pomôcť ju nájsť alebo obnoviť aj zvyšku sveta.

A tak rozbehli Hallow. Hallow je aplikácia na modlitbu a meditáciu, ktorá je vlastne vedúcou aplikáciou na modlitbu a meditáciu na svete. A čo je pre nás veľmi dôležité, je úplne katolícka. Všetko v aplikácii je v súlade s katolíckym učením.

Hallow sme starostlivo navrhli tak, aby pomohol uviesť ľudí do života modlitby a aby bol vhodným nástrojom pre ľudí, ktorí sa modlia každý deň svojho života, ale aj pre ľudí, ktorí sa nemodlili nikdy.

Jeho cieľom je predstaviť ľuďom 2 000 rokov starú kresťanskú tradíciu kontemplatívnej modlitby a meditácie spôsobom, ktorý je ľahko prístupný a užitočný pre ľudí v modernom živote plnom rozptýlenia a iných výziev.

Tieto rušivé vplyvy nie sú výlučne katolíckym problémom, ale problémom takmer každého používateľa sociálnych médií a moderných technológií. Máte nejakú spätnú väzbu od nekatolíkov o tom, ako im s tým vaša aplikácia pomohla?

Áno – podľa našich odhadov je približne 30 až 40 percent našich používateľov nekatolíkov. Toto číslo je kombináciou nekresťanov a protestantských kresťanov. Takže aplikácia sa jednoznačne teší veľkému záujmu ľudí, ktorí nie sú katolíci.

Aplikáciu sme navrhli tak, aby bola autenticky katolícka a nič v nej nebolo v rozpore s cirkevným učením. To je naše pevné presvedčenie. Ale povedal by som, že záujem a spätná väzba od nekatolíkov sú prevažne pozitívne.

Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí si stiahnu aplikáciu, a keď uvidia, že je v nej ruženec, mylne si pomyslia: „To nie je pre mňa, pretože je to modloslužba.“ Ale na druhej strane sa nám ozývajú ľudia, ktorí prvýkrát v živote zažili bohatstvo katolíckej modlitby a vďaka stretnutiu s ňou vstúpili do Katolíckej cirkvi. To sú moje najobľúbenejšie príbehy.

Ste osobou zodpovednou za expanziu spoločnosti Hallow na medzinárodné trhy. Ako to funguje? Prispôsobujete obsah konkrétnym trhom?

Určite áno. Ľudia sú rôzni. Všetci sme ľudské bytosti stvorené jedinečným spôsobom na Boží obraz a každý z nás nesie jeho odtlačky určitým jedinečným spôsobom. Aj naše kultúry, národné identity a jazyky nesú Božie odtlačky.

Keď expandujeme na jednotlivé trhy, je pre nás veľmi dôležité, aby sme to robili s rešpektom a úctou k existujúcej kultúre daného trhu a k spôsobom, ktorými sa tam cirkev vyjadruje. Snažíme sa nájsť ľudí, ktorí už v týchto krajinách pôsobia v plodnom apoštoláte, a spolupracovať s nimi. Hovoríme: „Sme v tejto kultúre noví. Ale vieme, že prosperujete. Ako môžeme posilniť to, čo robíte?“

Keď expandujeme do týchto krajín alebo jazykov, zamestnávame aj ľudí z týchto krajín, aby sme mali v teréne tých, ktorí poznajú skúsenosti katolíkov a nekatolíkov na jednotlivých miestach a rozumejú im. Potom môžeme obsah navrhnúť tak, aby zodpovedal potrebám ľudí v každej konkrétnej oblasti.

Zac Crippen. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Takže ak sa v budúcnosti rozšírite aj na Slovensko, môžeme očakávať nejakú spoluprácu medzi aplikáciou Hallow a našimi gréckokatolíckymi kňazmi alebo niečo podobné?

Áno, taký je plán. Máme veľkú túžbu úzko spolupracovať s kňazmi a rehoľnými sestrami, keď ideme na akýkoľvek nový trh, pretože chceme byť služobníkmi cirkvi, nechceme cirkev nahrádzať.

Takže na takom mieste, ako je Slovensko, ktoré má bohatú tradíciu katolicizmu nielen latinského, ale aj byzantského obradu, bude pre nás veľmi dôležité mať v aplikácii latinských a byzantských kňazov, ktorí môžu pomôcť viesť pútnikov každej tradície k vzťahu s Bohom.

Pred niekoľkými mesiacmi napísal váš generálny riaditeľ na X o tom, ako bojujete s nadmernou reguláciou európskeho trhu. V čom konkrétne spočíval problém? A ako ste na tom s jeho riešením?

Stále sa snažíme prísť na koreň toho, prečo sa to stalo. Pred niekoľkými mesiacmi spoločnosť Meta zaviedla všeobecný súbor pravidiel proti všetkým náboženským, finančným a fitnes aplikáciám, ktoré výrazne obmedzovali typy reklamy, ktoré tieto aplikácie mohli na platformách spoločnosti Meta inzerovať. Na ostatné typy aplikácií sa to vôbec nevzťahovalo.

A keďže sme považovaní za náboženskú aplikáciu, Meta na nás uplatnila rovnaké obmedzenie. Takže to podstatne mení našu schopnosť používať nástroje spoločnosti Meta na získavanie zákazníkov a obmedzuje našu schopnosť získavať nových zákazníkov v Európe. Pracujeme na tom, aby sme to vyriešili, na vytváraní iných stratégií a prístupov, ale určite to bude výzva.

Možno preto, že financie, životný štýl a náboženská príslušnosť sú citlivé údaje, takže podľa zákona Európskej únie o digitálnych službách by to mohol byť problém, však?

Pravdepodobne to bol ten problém, hoci pokiaľ vieme, Meta to neurobila v reakcii na žiadnu konkrétnu legislatívu. Zaujímavé je, že Meta toto pravidlo zaviedla aj bez toho, aby zohľadnila zásady ochrany osobných údajov samotných týchto aplikácií. Takže v skutočnosti nejde o rozhodnutie týkajúce sa našich postupov pri spracúvaní údajov.

V spoločnosti Hallow máme veľmi prísne postupy na ochranu údajov a veľmi prísne zásady ochrany osobných údajov, aby sme chránili údaje našich používateľov, tie nezbierame ani nepredávame. Spoločnosť Meta však toto obmedzenie urobila bez ohľadu na akékoľvek naše zásady v tejto oblasti. Uplatnili ho na nás jednoducho preto, že sme náboženská aplikácia.

Viera v mobileNáboženské aplikácie pritiahli investície za viac ako 175 miliónov dolárov

Postoj

Ako ste včera ukázali na svojej prednáške na Bratislavských Hanusových dňoch, ste nielen obchodník, ale aj mysliteľ vo vzťahu k aplikácii a jej poslaniu. Preto by som vám rád položil aj niekoľko filozofickejších otázok. Prvá sa týka samotného pojmu tvorca obsahu. Pred niekoľkými týždňami katolícky apologéta Trent Horn zverejnil video, v ktorom vyzval na zrušenie tohto termínu, pretože ho považuje za dehumanizujúci. Tvrdí, že ľudia, ktorí vytvárajú katolícky obsah online, by sa mali považovať za umelcov, a nie za akési dystopické stroje na pumpovanie obsahu. Zaujímal by ma váš názor na túto tému.

Trenta mám veľmi rád a v podstate s ním súhlasím. Nesúhlasím s ním konkrétne v odmietaní pojmu tvorca obsahu. Včera večer som hovoril o tom, že musíme znovu získať titul tvorca obsahu, pretože sa z neho stalo niečo, čo je hrozné. Zapredal sa algoritmickému relativizmu, naháňaniu kliknutí a vyvolávaniu hnevu. A tak keď ľudia teraz povedia: „Som tvorca obsahu“, všetci máme v hlave predstavu: „Aha, robíš lacné videá na YouTube kvôli kliknutiam.“

Ale to nie je to, čo by malo znamenať byť tvorcom. Mali by sme si znovu osvojiť slovo tvorca, pretože Boh je tvorca. Na to by sme mali byť hrdí. Sme stvorení na Boží obraz, každý z nás je povolaný byť tvorcom, ale to neznamená, že budeme tvoriť lacné videá na YouTube, čo vlastne Trent kritizoval.

Okrem toho je tu ešte jeden problém, s ktorým sa katolíci, ktorí sa snažia vstúpiť do sveta sociálnych médií, často stretávajú. Ako nájsť rovnováhu medzi tým, aby ste na jednej strane poznali trendy, vedeli, ako efektívne využívať sociálne médiá, ako upútať pozornosť a podobne, a na druhej strane nepovažovali popularitu a úspech na sociálnych médiách za konečný cieľ? Podľa rady svätého Josemaríu Escrivá by sme mali byť svetskí, ale nie svetácki. Čo vám ako človeku, ktorého možno považovať za katolíckeho tvorcu obsahu, pomáha nájsť túto rovnováhu?

Ak hrám podľa algoritmu spôsobom, ktorý ohrozuje moju umeleckú integritu, je to zlé. Ale podľa algoritmu môžem hrať aj spôsobom, ktorý moju umeleckú integritu neohrozuje, a práve to by som mal robiť.

Môžem vám uviesť príklad. Predstavte si, že robíte premyslený podcast. A viete, že spôsob, ako optimalizovať veľkosť jeho publika, je mať radšej 30-minútovú epizódu podcastu ako dlhšiu. Ale povedzme, že sa venujete téme, o ktorej si myslíte, že sa nedá dostatočne spracovať za 30 minút – že na to potrebujete aspoň hodinu. Môžete vytvoriť hodinový podcast. Ale ďalšou alternatívou by bolo urobiť hodinový podcast rozdelený na dve časti.

Takže neohrozujete integritu produktu, neznižujete jeho hodnotu, nevynechávate veci, ktoré chcete povedať, ale rozdeľujete ho do dvojdielneho podcastu, pretože viete, že je pravdepodobnejšie, že sa objaví vo feedoch ľudí. To nie je umelecký kompromis. Je to pragmatické obozretné rozhodnutie založené na tom, čo viete o algoritme a o tom, ako algoritmus servíruje ľuďom obsah.

Na druhej strane, čo iné je ešte populárne? No hnevajúci sa ľudia, však? A tak by som mohol nahrať rozhovor, v ktorom by som sa nahneval na človeka, s ktorým nesúhlasím, a začali by sme sa hádať a kričať na seba. A to by bol príklad kompromisu riadeného algoritmom, ku ktorému by sme sa nemali znížiť.

Zac Crippen. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Prejdime k ďalšej veľkej téme a tou je umelá inteligencia, konkrétne generatívna umelá inteligencia a veľké jazykové modely. V jednej z najväčších katolíckych mediálnych spoločností v USA došlo ku kontroverzii, keď použili akýsi avatar s umelou inteligenciou a nazvali ho otec Justin, z čoho vyplývalo, že je to kňaz. Dá sa povedať, že to vyvolalo pobúrenie na katolíckych sociálnych sieťach. Neskôr sa ospravedlnili a zmenili to. Implementovať umelú inteligenciu do produktu je trochu citlivé, najmä ak je náboženského charakteru. Ako ste ochotní ju používať a ako ju implementujete do svojho produktu bez toho, aby ste ohrozili svoju integritu?

V súčasnosti máme v produkte jednu implementáciu umelej inteligencie, ktorá sa nazýva Magisterium AI. Nie je to produkt, ktorý vyvinula spoločnosť Hallow, ale prispôsobili sme ho. V skutočnosti ho vyvinul tím technológov, ktorí žijú v Ríme a ktorí úzko spolupracovali s Vatikánom v otázkach týkajúcich sa AI. V aplikácii ho prezentujeme jednoducho ako vyhľadávací nástroj.

Príklad, ktorý ste práve uviedli, keď katolícka spoločnosť vytvorila chatbota s avatarom kňaza, je problematický z viacerých dôvodov, ale v prvom rade preto, že predstavuje umelú inteligenciu ako osobu: „Toto je otec Justin a môžete sa s ním rozprávať o svojich problémoch.“

Technológia, ktorú používame, je nastavená výlučne ako vyhľadávací nástroj. Dokonca aj spôsob, akým ju prezentujeme v aplikácii a opisujeme v dokumentácii, spôsob, akým je prezentované používateľské rozhranie – všetko je to jednoducho nástroj na vyhľadávanie.

A to je, myslím si, v skutočnosti skvelé využitie veľkých jazykových modelov, pretože to je v podstate to, čím sú. Vždy keď veľké jazykové modely imitujú človeka a my sa rozprávame s ChatGPT, ako keby sme sa rozprávali s priateľom, vo všetkom, čo robia, vlastne iba dávajú pekný obal tomu, čo je v podstate len veľmi pokročilý vyhľadávač. Práve to je veľký jazykový model.

Takže Magisterium AI sa nevydáva za kňaza. Pomáha pri vyhľadávaní. A to je vlastne dobré využitie tejto technológie. Môžete sa napríklad spýtať: „Čo si pápež Lev XIII. myslel o modernizme?“ Môžete to zadať do Googlu a zobrazia sa vám nejaké výsledky vyhľadávania, ktoré si môžete rozkliknúť a prečítať. Túto otázku môžete zadať aj do nástroja Magisterium AI a ten veľmi rýchlo prehľadá všetky vatikánske dokumenty, všetky pápežské encykliky, ktoré boli kedy vydané, a presne vám povie, čo si podľa týchto dokumentov pápež Lev XIII. myslel o modernizme.

Je to teda dobrá implementácia umelej inteligencie, na ktorú sme hrdí a za ktorou si stojíme, a naši používatelia ju naozaj využívajú a majú z nej veľkú hodnotu. Pokiaľ ide o ďalšie implementácie AI, nie som pripravený o tom teraz hovoriť, ale v Hallow sa veľa rozprávame, ako môžeme byť lídrom v otázkach AI a premýšľať dôkladnejšie ako ktorákoľvek svetská korporácia o tom, ako zachovať dôstojnosť ľudských bytostí, ľudskej práce a spravodlivé prostredie pre všetkých. A aby sme nikdy nestratili zo zreteľa skutočnosť, že ľudia sú jedinečne stvorení na Boží obraz.

Prvým problémom, ktorý často napadne niekomu, kto sa snaží uvažovať o negatívnych účinkoch používania umelej inteligencie, je strata pracovných miest. Ale práve teraz, keď hovoríte o AI a o tom, že je problematické predstaviť AI ako osobu, s ktorou sa môžete rozprávať, sa mi zdá, že za tým vidíte nejaké hlbšie problémy, nielen tie, ktoré súvisia s prácou.

Presne tak. Jednou z otázok je, či to neznižuje dôstojnosť ľudskej práce. Berieme niekomu jeho dobrú prácu? A pod dobrou prácou mám na mysli takú, ktorá má vnútornú hodnotu, pretože uznávame, že tento človek má jedinečné schopnosti ako pracovník, ako rozumná bytosť.

Je tu však aj hlbšia otázka, a to či sa tým vytláčajú ľudské vzťahy. Len ľudia môžu mať vzťahy s ľuďmi. Môžete povedať, že máte vzťah so svojím psom, ale nie je to vzťah s bytosťou s rozumnou dušou tak, ako je vzťah človeka s človekom.

Čím viac rozvíjame umelú inteligenciu na pracovisku a čím viac obliekame tieto veľké jazykové modely do podoby osobností, tým viac riskujeme, že skutočné vzťahy nahradíme týmito umelými konštrukciami.

A posledná otázka – najhlbšia zo všetkých – znie: ničí alebo degraduje to môj vzťah s Bohom? Mimochodom, toto nie je otázka týkajúca sa len umelej inteligencie, ale aj technológií vo všeobecnosti. Používame technológiu na odhaľovanie pravdy o vesmíre a svojom mieste v ňom alebo ju staviame do pozície nášho pána?

To s tými vzťahmi je ako vo filme Her z roku 2013...

... čo je, mimochodom, obľúbený film Sama Altmana, zakladateľa Open AI.

To je desivé, najmä ak vezmeme do úvahy štatistiky o tom, ako veľmi generácia Z používa veľké jazykové modely z terapeutických dôvodov alebo pri rozhodovaní o živote.

Presne o takomto type rizika hovorím.

Tlmočník Pavol ŠvedaUmelá inteligencia nás nenahradí. Skôr hrozí, že ľudia začnú hovoriť ako počítače

Jakub Lipták

Keď už hovoríme o generácii Z, včera ste spomenuli oživenie niečoho, čo ste nazvali metafyzická zvedavosť. Váš produkt je prítomný na internete, čo je v podstate agora generácie Z. Aké príznaky tejto zvedavosti pozorujete? Čo vidíte v dnešnej generácii, čo môže byť prekvapujúce?

Možno by sme sa pred príznakmi mohli porozprávať o hnacích silách tejto zvedavosti. Myslím si, že takýchto hnacích síl je veľa, ale vo všeobecnosti je generácia Z prvou skutočnou digitálnou generáciou. Telefón iPhone bol vydaný, keď boli deťmi, takže títo ľudia vyrastali takmer doslova s iPhonmi v rukách.

A preto si myslím, že si uvedomujú prirodzené obmedzenia digitálneho média. A uvedomujú si, že tieto obmedzenia a život v digitálnom prostredí nás nepripravujú na zmysluplný život.

Ako každý človek, aj príslušníci generácie Z túžia po zmysluplnosti života. Hľadajú odpoveď na otázku: „Načo som tu, dokelu?“ A myslím si, že práve preto majú túto metafyzickú zvedavosť, pretože chcú ísť hlbšie, než im to umožňujú obrazovky.

Čo sa týka príznakov, dochádza k opätovnému nárastu návštevnosti kostolov. Viac ľudí z generácie Z chodí do kostola, viac ľudí z generácie Z sa považuje za nábožensky aktívnych, aspoň v Spojených štátoch. Viac ľudí z generácie Z sa na internete vyjadruje k tomu, čomu veria, a konkrétne k viere v Boha.

Uvidíme, ako sa tento efekt prejaví v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov. Dúfajme, že bude veľmi silný a že to nebude len akýsi záblesk. Dúfajme, že uvidíme návrat k uznávaniu rodiny ako prvotnej organizačnej jednotky spoločnosti, že uvidíme ďalší nárast návštevnosti kostolov, že uvidíme skutočný návrat k evanjelizácii. Prvé náznaky sú však dobré.

Nielen v USA. Ak sa pozriete na štatistiky napríklad z Francúzska, tam sa dvíhajú počty krstov dospelých. A v Anglicku je už v generácii Z viac praktizujúcich katolíkov ako anglikánov.

Naozaj? To je určite niečo.

Na záver by som vám chcel položiť osobnú otázku. Včera ma prekvapilo, že ste byzantský katolík, čo zvyčajne nie je prvá vec, ktorú máme tendenciu spájať si s katolíkmi v Spojených štátoch. Ako ste sa zoznámili s katolicizmom byzantského obradu?

V Spojených štátoch je pomerne veľa byzantských katolíkov. Som členom Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá sa v Amerike nazýva aj Byzantská cirkev. V skutočnosti je jedným z predchádzajúcich eparchov mojej eparchie, Parmskej eparchie, biskup Milan Lach, Slovák.

Moja cesta do Rusínskej cirkvi viedla cez latinský obrad. Na katolicizmus som konvertoval z protestantizmu. Katolíkom som sa stal v roku 2015. Presuňme sa teraz o niekoľko rokov dopredu. S rodinou sme žili v oblasti Chicaga a mali sme prístup do nádhernej byzantskej farnosti v Homer Glen v štáte Illinois. Tam sme sa na byzantskej liturgii zúčastnili vôbec prvýkrát a okamžite sme si ju zamilovali.

Začali sme tam chodiť veľmi pravidelne a boli sme ohromení bohatstvom byzantskej teológie a jazykom božskej liturgie. Zapôsobila na nás myšlienka theosis, dôraz, ktorý byzantská cirkev kladie na zbožštenie.

A veľmi sme túžili, aby naše deti prijímali sviatosti. Takže kombinácia týchto faktorov nás viedla k tomu, aby sme požiadali o prechod z latinského obradu na byzantský. Žiadosť o prestup nám bola schválená asi rok po jej podaní. A tak teraz všetky moje deti prijímajú sviatosti a pre našu rodinu je to veľké požehnanie.