Pápež pri vysvätení Krempaského zo Spiša Pán nehľadá dokonalých kňazov, ale pokorné srdcia. Nedajte sa očariť pochybnými modelmi úspechu

Pápež Lev XIV. v piatok v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne predsedal omši spojenej s vysviackou 32 kňazov z 23 štátov, medzi ktorými bol aj 26-ročný Rastislav Krempaský zo Spišskej diecézy. Informoval o tom spravodajský web Vatican News, píše TASR.

V príhovore k novovysväteným kňazom pápež povedal, že by mali byť budovateľmi jednoty a mieru pre svet a že by sa nemali dať očariť „pochybnými modelmi úspechu a prestíže“.

Táto omša bola súčasťou týždňa vyhradeného v rámci Jubilejného roka pre duchovenstvo. Vnútri baziliky sa nachádzalo 5500 osôb a pred ňou ďalších tritisíc.

Pápež im pri tejto príležitosti v piatok – vo Svetový deň modlitieb za posvätenie kňazov – adresoval posolstvo, v ktorom zopakoval svoju výzvu na zjednotenie polarizovanej Katolíckej cirkvi a vyzval kňazov, aby konali v spoločenstve so svojimi predstavenými a boli vzorom zmierenia vo svete plnom konfliktov a rozdielov.

„Vo svete poznačenom rastúcim napätím, dokonca aj v rodinách a cirkevných spoločenstvách, sú kňazi povolaní podporovať zmierenie a posilňovať spoločenstvo,“ povedal Lev. Dodal, že kňazi by sa nemali báť vlastných slabostí. „Pán nehľadá dokonalých kňazov, ale pokorné srdcia, ktoré sú otvorené obráteniu a pripravené milovať druhých tak, ako nás on sám (Ježiš) miloval,“ uviedol pápež.

Homília Svätého Otca Leva XIV.

Dnes na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v Deň modlitieb za posvätenie kňazov s radosťou slávime túto Eucharistiu pri príležitosti Jubilea kňazov.

Preto sa predovšetkým obraciam na vás, drahí bratia kňazi, ktorí ste prišli k hrobu apoštola Petra, aby ste prekročili svätú bránu a opätovne ponorili svoje krstné i kňazské rúcha do Srdca Spasiteľa. Pre niektorých z vás má tento úkon výnimočný význam – koná sa v jedinečný deň vášho života: v deň kňazskej vysviacky.

Hovoriť o Kristovom Srdci v tomto kontexte znamená hovoriť o celom tajomstve Pánovho vtelenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktoré nám bolo osobitne zverené, aby sme ho sprítomňovali vo svete. Preto sa – vo svetle liturgických čítaní, ktoré sme počuli – spoločne zamyslime nad tým, ako môžeme prispieť k dielu spásy.

V prvom čítaní prorok Ezechiel hovorí o Bohu ako o pastierovi, ktorý prechádza svoje stádo, počíta svoje ovce jednu po druhej: hľadá stratené, ošetruje zranené, posilňuje slabé a choré (Ez 34, 11 – 16). Takto nám v čase veľkých a hrozivých konfliktov pripomína, že láska Pána, ktorou sa máme dať objať a pretvoriť, je univerzálna – a že v jeho očiach, a tým ani v našich, niet miesta pre rozdelenie ani nenávisť akéhokoľvek druhu.

V druhom čítaní (porov. Rim 5, 5 – 11) nám svätý Pavol pripomína, že Boh nás zmieril, „keď sme boli ešte bezmocní“ (v. 6) a „hriešnici“ (v. 8), a pozýva nás odovzdať sa premieňajúcemu pôsobeniu jeho Ducha, ktorý prebýva v nás na každodennej ceste obrátenia. Naša nádej sa zakladá na uvedomovaní si, že nás Pán nikdy neopúšťa: vždy nás sprevádza. My však sme povolaní spolupracovať s ním – predovšetkým tým, že postavíme do centra svojho života Eucharistiu, „prameň a vrchol celého kresťanského života“ (Druhý vatikánsky koncil, Lumen gentium, 11); ďalej „plodným prijímaním sviatostí, najmä častou sviatosťou zmierenia“ (Presbyterorum ordinis, 18); a napokon modlitbou, rozjímaním nad Božím slovom a praktizovaním lásky, aby sa naše srdce čoraz viac pripodobňovalo srdcu „Otca milosrdenstva“ (tamže).

To nás vedie k evanjeliu, ktoré sme počuli (porov. Lk 15, 3 – 7), kde sa hovorí o radosti Boha – a každého pastiera, ktorý miluje podľa jeho Srdca – z návratu jednej stratenej ovce do ovčinca. Je to pozvanie žiť pastoračnú lásku s veľkodušným srdcom Otca, pestovať v sebe jeho túžbu: aby sa nikto nestratil (porov. Jn 6, 39), ale aby všetci – aj skrze nás – spoznali Krista a mali v ňom večný život (porov. Jn 6, 40). Je to pozvanie byť hlboko zjednotení s Ježišom (porov. Presbyterorum ordinis, 14), byť semienkom svornosti uprostred bratov, niesť na pleciach strateného, darovať odpustenie tým, čo pochybili, hľadať tých, čo sa vzdialili alebo boli vylúčení, uzdravovať tých, čo trpia na tele či na duši – v tom veľkom kolobehu lásky, ktorý prýšti z prebodnutého boku Ukrižovaného, objíma všetkých ľudí a napĺňa svet. Pápež František o tom napísal: „Z rany Kristovho boku naďalej vyviera ten prameň, ktorý sa nikdy nevyčerpá, ktorý nepominie a ktorý sa vždy znova ponúka tým, čo chcú milovať. Jedine jeho láska umožní vznik nového ľudstva“ (Dilexit nos, 219).

Kňazská služba je službou posväcovania a zmierenia pre jednotu Kristovho Tela (Lumen gentium, 7). Preto Druhý vatikánsky koncil vyzýva kňazov, aby „vynakladali všetko úsilie na privádzanie všetkých k jednote v láske“ (Presbyterorum ordinis, 9), aby harmonizovali rozdielnosti tak, „aby sa nik necítil ako cudzí“ (tamže). A odporúča im, aby boli zjednotení s biskupom a medzi sebou navzájom (tamže, 7 – 8). Čím väčšia bude medzi nami jednota, tým viac budeme schopní privádzať aj ostatných do ovčinca Dobrého pastiera, aby sme ako bratia žili v jednom dome Otca.

Svätý Augustín vo svojej homílii pri príležitosti výročia svojej kňazskej vysviacky hovorí o radostnom ovocí spoločenstva, ktoré spája veriacich, kňazov a biskupov a ktoré má svoj koreň v tom, že sa cítime všetci vykúpení a zachránení tou istou milosťou a tým istým milosrdenstvom. V tejto súvislosti vyslovil slávnu vetu: „Pre vás som biskupom, s vami som kresťanom“ (Sermo 340, 1).

Na slávnostnej svätej omši na začiatku svojho pontifikátu som pred Božím ľudom vyjadril veľkú túžbu: „Cirkev zjednotená, znak jednoty a spoločenstva, ktorá sa stáva kvasom pre zmierený svet“ (18. mája 2025). Dnes sa o túto túžbu znova delím s vami všetkými: zmierení, zjednotení a pretvorení láskou, ktorá hojne vyviera z Kristovho Srdca, kráčajme spolu v jeho šľapajach – pokorní a rozhodní, pevní vo viere a otvorení všetkým v láske – a prinášajme svetu pokoj Zmŕtvychvstalého s tou slobodou, ktorá pramení z vedomia, že sme milovaní, vyvolení a poslaní Otcom.

A teraz sa pred záverom obraciam na vás, drahí ordinandi, ktorí sa čoskoro vkladaním rúk biskupa a novým zoslaním Ducha Svätého stanete kňazmi. Poviem vám niekoľko jednoduchých slov, ktoré považujem za podstatné pre vašu budúcnosť i pre budúcnosť duší, ktoré vám budú zverené. Milujte Boha i bratov, buďte veľkodušní, horliví v slávení sviatostí, v modlitbe – osobitne pri adorácii – i v službe. Buďte nablízku svojmu stádu, venujte svoj čas a energiu všetkým bez výnimiek a bez šetrenia sa – ako nás učí prebodnutý bok Ukrižovaného a príklad svätých. Nezabúdajte, že Cirkev vo svojej dejinnej púti mala – a má aj dnes – nádherné príklady kňazskej svätosti: už od prvých kresťanských obcí rodila a pozná medzi svojimi kňazmi mučeníkov, neúnavných apoštolov, misionárov i hrdinov lásky. Čerpajte z tohto bohatstva: zaujímajte sa o ich príbehy, študujte ich životy a diela, napodobňujte ich čnosti, dajte sa zapáliť ich horlivosťou, často a vytrvalo ich vzývajte o príhovor! Náš svet nám až príliš často ponúka pochybné a neopodstatnené modely úspechu a prestíže – nedajte sa nimi očariť! Všímajte si skôr pevný príklad a ovocie apoštolátu – často skrytého a pokorného – tých, ktorí vo viere a oddanosti slúžili Pánovi a bratom. Ich pamiatku zachovajte svojou vernosťou.

Napokon sa všetci zverme materinskej ochrane blahoslavenej Panny Márie, Matky kňazov a Matky nádeje: nech nás sprevádza a posilňuje na ceste, aby sme každý deň mohli čoraz viac pripodobniť svoje srdce Srdcu Krista, najvyššieho a večného Pastiera.