Transakčná daň a cirkvi Štát si berie stovky eur aj z nedeľných zbierok v kostole pre pápeža alebo charitu

Z peňazí, ktoré veriaci v kostoloch darujú v zbierke na charitu, dobročinné diela Svätého Otca, katolícke masmédiá, kňazský seminár či pre prenasledovaných kresťanov, si vďaka transakčnej dani odhryzne stovky eur aj štát.

Farnosti platia transakčnú daň z každého prevodu, ktorý urobia. Čiže keď pošlú výnos zbierky zo svojho účtu biskupskému úradu, zaplatia daň 0,4 percenta z transakčnej sumy, maximálne 40 eur. 

Mnohí kňazi považujú za nespravodlivé, že štát si ukrojí aj z peňazí, ktoré veriaci venujú na charitatívne zbierky, misie alebo pápežovi.

Štát si vyberie daň za každú zbierku

Dekan a farár v Bardejove Marek Kreheľ pre Svet kresťanstva vyčíslil, že v apríli farnosť zaplatila dokopy transakčnú daň vyše 70 eur. Viac ako polovicu z toho zaplatili za odoslanie zbierok. 

„Bola zbierka na pomoc prenasledovaným kresťanom, kde sme zaplatili transakčnú daň 14 eur a vyše 15 eur sme zaplatili za odoslanie zbierky od Božieho hrobu,“ vyčísľuje Kreheľ.

Farár v Senici Milan Puškar vypočítava, že farnosť zaplatila pri zbierke na charitu daň skoro 15 eur, pri inej zbierke zasa desať eur. „Je to fakt trápne a smutné, že zbierky, ktoré majú často charitatívny charakter, sú zdanené. To je z morálneho hľadiska okrádanie chudobných a tých, ktorým sú určené,“ konštatuje Puškar.

Ani bardejovský dekan Marek Kreheľ nepovažuje túto daň za férovú. „Úmysel darcu treba zachovať, ľudia tieto peniaze dávajú, aby podporili konkrétny cieľ, a tá suma napokon nejde na konkrétny cieľ celá,“ zamýšľa sa Kreheľ.

„Je to štátny zákon, štát má právo tieto veci regulovať. Otázne je, či je tento zákon spravodlivý a férový,“ dodáva. 

Ako príklad uvádza zbierku na charitu, ktorej výnos bol vo farnosti sv. Egídia v Bardejove vo výške 3 463 eur. Farnosť za odoslanie zbierky zaplatila daň 13 eur a 85 centov.

Kňazi poukazujú na to, že veriaci sú zvlášť citliví a štedrí, keď je vyhlásená zbierka na charitatívne účely. Farár Puškar má túto skúsenosť zo Senice aj z Petržalky, kde predtým pôsobil. 

Transakčná daň a cirkviFarnosti zaplatia za každý prevod vrátane odoslania výnosov zo zbierok, náklady sa im zvýšia o stovky eur

Pavol Hudák

Uplynulú nedeľu farnosti na Slovensku zverejňovali, koľko sa v predchádzajúcu nedeľu vyzbieralo na dobročinné diela Svätého Otca (tzv. Halier sv. Petra).

Napríklad farnosť Námestovo vyzbierala 2 620 eur, čo znamená, že na transakčnej dani zaplatí 10 eur a 48 centov. Vo farnosti Blumentál v Bratislave sa zasa vyzbieralo 3 895 eur, čiže farnosť zaplatí daň 15 eur a 58 centov. Daň zaplatia aj menšie farnosti, kde bol výťažok zo zbierky malý. Za sto eur, ktoré farnosť odošle, si štát zoberie transakčnú daň 40 centov.

Na celom území Slovenska je asi 1 500 rímskokatolíckych farností. Ak by každá z nich zaplatila na transakčnej dani „iba“ desať eur, štát z každej zbierky, ktoré farnosti odošlú, získa vyše 15-tisíc eur. 

Týchto zbierok je do roka niekoľko – na charitu, seminár, dobročinné diela Svätého Otca, misie, pomoc prenasledovaným kresťanom, katolícke masmédiá či pomoc kresťanom v Svätej zemi. Takisto diecézy majú ešte ďalšie svoje zbierky, ako napríklad poslednú nedeľu Spišská diecéza – na opravu pútnického areálu v Levoči na Mariánskej hore.

Finančné zbierky, ktoré sú vyhlásené v kostoloch, prebiehajú tak, že peniaze, ktoré ľudia vhodia do pokladničky, sa prerátajú a zväčša farár alebo správca farnosti ich odnesie do banky a vloží na účet farnosti.

Následne sumu prevedie na účet biskupského úradu aj s variabilným symbolom pre danú zbierku. Keď diecéza peniaze zhromaždí, odošle ich ďalej príjemcovi alebo príjemcom zbierky.

Aby toho nebolo málo, transakčnú daň opäť zaplatia aj diecézy. 

Štát získa na zbierkach desiatky tisíc

Farnosti okrem toho platia aj ďalšie poplatky v bankách. Hoci existujú dohody medzi diecézami a bankami, napríklad že raz za mesiac zoberie banka farnosti mince bezplatne alebo má zľavy na vklady. Keď je zbierok viac alebo je kňaz nútený vkladať peniaze častejšie, nie vždy sa týmto bankovým poplatkom dá vyhnúť.

Na priebežné náklady na transakčnú daň aj na to, koľko zaplatia na zbierkach, sme sa pýtali aj niektorých diecéz, tie však na otázky neodpovedali. 

Paradoxom je aj to, že napríklad charita je od transakčnej dane oslobodená, ale ak sa veriaci rozhodnú vyzbierať a poslať už svoje zdanené peniaze charite cez zbierku v kostole, tieto peniaze sú zdanené. „Tam vidím nezmyselnosť a v podstate nemorálnosť,“ konštatuje senický farár Puškar.

Cirkev po pandémiiObavy z prázdnejších kostolov sa nenaplnili. Ľudia sú štedrejší, hovoria farári aj niektoré zbierky

Pavol Rábara

Denník Postoj začiatkom roka od diecéz zisťoval, aké majú výťažky zo zbierok. Z oslovených diecéz zaslala údaje Spišská diecéza, ktorá má 179 farností.

Vlani diecéza pri zbierkach od Božieho hrobu, na dobročinné diela Svätého Otca, masmédiá a na pomoc prenasledovaným kresťanom vyzbierala dokopy vyše 462-tisíc eur. Ak by takéto sumy veriaci darovali aj tento rok, len na týchto štyroch zbierkach zaplatia farnosti Spišskej diecézy na transakčnej dani vyše 1 800 eur.

Farár Puškar vysvetľuje, že ako štatutár farnosti musí všetky zbierky vložiť na účet a tak poslať. Nemôže to urobiť napríklad cez súkromný účet, aby sa vyhol dani.

„Ako kňaz nemôžem dať na súkromný účet peniaze, ktoré nie sú moje. To sa nemôže, musíme mať transparentné účtovníctvo,“ dodal. Farár zodpovedá aj za správu materiálnych dobier a ekonomických záležitostí pred biskupom a pre biskupstvo robí ročný výkaz, kde jedna časť sú aj účelové zbierky, kde sa uvádza, koľko sa vyzbieralo a koľko bolo poslané a musí to byť kompatibilné s výpisom z účtu.

Transakčnú daň v minulosti kritizovala aj Konferencia biskupov Slovenska. Katolícka cirkev podľa hovorkyne KBS Kataríny Jančišinovej vníma platenie tejto dane ako veľkú záťaž.

„V mnohých prípadoch ide o peniaze, ktoré sú určené na verejnoprospešné či charitatívne účely (napríklad zbierky), a odvádzaním transakčnej dane sa znižuje možnosť prispievať tam, kde je to najviac potrebné. Biskupské úrady musia odvádzať daň z každého pohybu na účte, dokonca aj pri peniazoch, ktoré sú určené cirkevným školám, čo považujeme za diskriminačné,“ uviedla.

KBS verí, že po starostlivom uvážení budú nakoniec cirkevné subjekty od transakčnej dane oslobodené. O to sa na júnovej schôdzi parlamentu neúspešne pokúšali poslanci Kresťanskej únie. Návrh zákona poslanci Národnej rady neposunuli ani do druhého čítania.