Transakčná daň a cirkvi Farnosti zaplatia za každý prevod vrátane odoslania výnosov zo zbierok, náklady sa im zvýšia o stovky eur

Novú daň, ktorá je posledné dni témou, musia platiť aj diecézy, farnosti, cirkevné zbory a dištrikty.

Katolícka cirkev predpokladá, že na transakčnej dani zaplatí štátu okolo 1,3 milióna eur ročne. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktorá je druhá najväčšia cirkev u nás, podľa mediálnej tajomníčky Jany Nunvářovej dohaduje náklady na daň 25- až 30-tisíc eur pre ústredie cirkvi. Dištrikty odvedú približne päťtisíc eur a cirkevné zbory zhruba 50-tisíc.

Tieto čísla zatiaľ predstavujú len odhady na základe výpočtov, presné čísla budú cirkvi vedieť po roku. No prvé eurá za transakčnú daň si už štát začal sťahovať aj od diecéz a farností. Len za prvé dni už zaplatili stovky eur.

Stovky eur len za odoslanie výplaty kňazom

Farnosti, cirkevné zbory, diecézy a dištrikty platia daň za každú bankovú transakciu, ktorú vykonajú. Jednoducho povedané, keď si z bankového účtu pošlú niekam peniaze, štát si zo sumy stiahne 0,4 percenta, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Výnimku tvoria transakcie, ktoré smerujú do sociálnej alebo zdravotnej poisťovne či finančnej správy.

Cirkvi tak platia, keď posielajú duchovným výplaty, preposielajú výťažky zo zbierok alebo keď platia energie a ďalšie služby.

Napríklad Nitrianska diecéza, ktorá má štyristo kňazov, im posiela každý mesiac mzdu v priemernej výške tisíc eur. „Pri uplatnení transakčnej dane to znamená 1 600 eur len za toto poukázanie miezd,“ hovorí diecézny hovorca Tibor Ujlacký.

Riaditeľ biskupského úradu Banskobystrickej diecézy Martin Dado vysvetľuje, že každá z ich 155 farností je pri spravovaní majetku svojprávna, preto relevantné údaje budú mať vyčíslené až na konci roka. Odhaduje, že pôjde o desiatky tisíc eur, ktoré farnosti zaplatia na transakčnej dani.

Samotné biskupstvo daň zaplatí z vlastných podnikateľských zdrojov, ktoré však nie sú podľa Dada nekonečné.

Ako poukázal kňaz Dado, diecéze a farnostiam nerobí vrásky na čele len transakčná daň, ale aj ďalšie dane a poplatky, ktoré narástli.

„Značne naše finančné možnosti ovplyvní zvýšená DPH, daň z nehnuteľností a ostatné poplatky, ktoré narástli skokovo. Niektoré obce zdvihli dane o viac ako tristo percent. Kumulatív týchto konsolidačných opatrení na nás a na našich partnerov je alarmujúci, u niektorých partnerov už na hranici zmysluplného podnikania,“ uviedol.

V Levoči zaplatia za rok navyše tisícku

Transakčnú daň už pociťujú aj farnosti, ktoré žijú najmä z darov veriacich a zo zbierok. Na náklady farností sa skladajú veriaci, ktorí v nich žijú.

Farnosti môžu urobiť mesačne desiatky bankových transakcií, ktoré zahŕňajú poplatky za energie, vodné a stočné, splátky pôžičiek, platby za rôzne opravy a služby, účty za telefón, internet. Farnosti platia poplatky nielen za farskú budovu, ale aj za kostoly, prípadne za ďalšie pastoračné priestory.

„Včera som uhrádzal faktúry za energie, a to nie všetky, na transakčnej dani som zaplatil 6,25 eura,“ poskytuje malý príklad pre Svet kresťanstva farár v Senici Milan Puškár. Hovorí, že keď každý mesiac zaplatí len všetky faktúry, za rok odvedie na transakčnej dani 75 eur.

Existujú však farnosti, ktoré na dani zaplatia navyše stovky eur. Príkladom je Levoča. Farár a dekan Peter Majcher hovorí, že mesačne platia približne dvadsať faktúr za energie, telefóny, vodné a stočné, poistenie a iné pravidelne sa opakujúce platby. Pri bežnom fungovaní farnosti odhaduje, že mesačne zaplatia na tejto dani 30 eur, čo je za rok 360 eur.

Náklady za daň im však zvýši rekonštrukcia Pútnického domu na Mariánskej hore, ktorá taktiež patrí pod levočskú farnosť.

Problémom nie je úhrada za zrealizované práce, keďže zákon určuje maximálnu výšku transakčnej dane pri jednotlivých platbách. Problémom je to, že farnosti bol bankovou inštitúciou poskytnutý úver, ktorý spláca v mesačných splátkach. Farnosť využila aj možnosť financovania pri kúpe investičného majetku formou lízingu, čo sú pre ňu mesačne ďalšie odchádzajúce platby navyše,“ dodáva levočský farár.

Preto sa mesačný náklad farnosti na transakčnú daň zvýši o ďalších 57 eur. Levočská farnosť tak za transakčnú daň zaplatí dokopy za rok vyše tisíc eur. A to už nie sú žiadne drobné.

„Hneď ako uhradíme z účtu nejakú platbu, bude nám transakčná daň stiahnutá, teda okrem malých výnimiek,“ vraví zborový dozorca Ján Šimko.

Podobnú sumu na transakčnej dani podľa priebežných výpočtov zaplatí aj evanjelický cirkevný zbor v Žiline.

„Všetky naše príjmy pochádzajú z darov alebo dotácií. Väčšina príjmov nám už v dnešnej dobe prichádza na bankový účet. Hneď ako uhradíme z účtu nejakú platbu, bude nám transakčná daň stiahnutá, teda okrem malých výnimiek, ako napríklad úhrady do sociálnej či zdravotných poisťovní,“ vysvetľuje zborový dozorca Ján Šimko.

Transakčná daň je výdaj navyše aj pre farnosti, ktoré ju nemajú takú vysokú. Farár v Rimavskej Sobote Rastislav Polák za prvých desať aprílových dní zaplatil na dani 14,43 eur.

„Určite je to pre farnosť záťaž. Nie je toho veľa, ale keď sa všetko dá dokopy, tak je to dosť. U nás je ešte zlé to, že máme farskú predajňu, a tak každá faktúra za nákup tovaru je zrazená,“ dodáva dekan Polák.

Dozorca ECAV v Žiline Ján Šimko si myslí, že cirkevné zbory, ktoré sú závislé od darov a príspevkov a nevykonávajú podnikateľskú činnosť, teda ani nevytvárajú si zisk, by mali byť od tejto dane oslobodené. 

„Naše výdavky sú v prevažnej miere smerované na prevádzkovanie našich budov – platby za vykurovanie, elektrickú energiu, vodné a stočné, opravy, údržba a obstaranie majetku a taktiež na rôzne misijné aktivity, ktoré majú charakter všeobecne prospešných aktivít, vzdelávania alebo organizovania a sprostredkovania dobrovoľníckej činnosti,“ dôvodil.

Štát si vezme daň aj za odoslanie zbierky

Absurdné je podľa oslovených respondentov aj to, že transakčnú daň platia farnosti, keď prepošlú napríklad zbierku na charitu alebo na misie na účet diecézy. A transakčnú daň zaplatí aj diecéza, keď peniaze potom prepošle napríklad charite.

V praxi je to väčšinou tak, že ak je v kostoloch nedeľná zbierka, tak farnosti vyzbierané peniaze z tzv. zvončeka vložia na účet a odošlú na biskupský úrad. Aj z tejto transakcie však zaplatia daň.

„A keďže zbierky, najmä charitatívne, sú dosť vysoké, aj táto daň bude veľká. Aj v tomto vidím nemorálnosť tejto dane, keďže ide o charitatívnu aktivitu. Sú to zbierky na charitu, misie, Svätomartinská zbierka, zbierka pre prenasledovaných kresťanov a utečencov, pomoc Ukrajine a podobne. Podľa mňa je to krádež voči chudobným a potrebným,“ myslí si senický farár Milan Puškár.

Kňazi však upozorňujú, že daň sa neplatí, ak veriaci pošlú na účet farnosti peňažný milodar. Daň platí až farnosť alebo cirkevný zbor, ak za tieto peniaze čokoľvek zaplatí alebo sa ich rozhodne vybrať kartou z bankomatu, aby sa niečo uhradilo.

Dekan Peter Majcher poukazuje na to, že príjmy farností sú väčšinou milodary od veriacich a z kostolných zbierok, ktoré sú podľa zákona oslobodené od dane z príjmov, ale nelogické podľa neho je, že nie sú oslobodené od transakčnej dane.

„Ako problém sa javí aj skutočnosť, že v konečnom dôsledku sa transakčná daň sťahuje z milodarov, ktoré sú už raz zdanené príslušnou daňou, keď ich veriaci – darca získa väčšinou zo zamestnania či z podnikateľskej činnosti. Následne ich daruje cirkevnej inštitúcii, tá s nimi naloží na účel, na ktorý je zo zákona zriadená, a v tom okamihu nastane ďalšie zdanenie tzv. transakčnou daňou,“ vraví.

Podľa levočského dekana vo farnosti splácajú aj úver a lízing vlastne veriaci svojimi milodarmi. „Výška úveru a lízingu sa v prípade, že transakčnú daň budeme platiť aj naďalej, navýši o niekoľko tisíc eur, čo v konečnom dôsledku uhradí farnosť z milodarov veriacich z už raz zdanených príjmov,“ uzatvára Majcher.

Finančný príspevok štátu pre cirkviPoslanci schválili novelu, príspevok sa bude upravovať podľa rastu minimálnej mzdy

TASRPavol Rábara

Mediálna tajomníčka ECAV Jana Nuvářová pripomína, že v dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý zaviedol transakčnú daň, bolo uvedené, aby sa týkala podnikateľských subjektov, a nie subjektov, ktoré neboli založené za účelom podnikania.

„Dnes, bohužiaľ, platí, že všetky farnosti, zbory, biskupstvá, senioráty a pod. sú daňovníkmi na účely dane z finančných transakcií a budú touto daňou zaťažené,“ povedala Nuvářová. 

Katolícka cirkev podľa hovorkyne KBS Kataríny Jančišinovej vníma platenie tejto dane ako veľkú záťaž.

„V mnohých prípadoch ide o peniaze, ktoré sú určené pre verejno-prospešné či charitatívne účely (napríklad zbierky), a odvádzaním transakčnej dane sa znižuje možnosť prispievať tam, kde je to najviac potrebné. Biskupské úrady musia odvádzať daň z každého pohybu na účte, dokonca aj pri peniazoch, ktoré sú určené cirkevným školám, čo považujeme za diskriminačné,“ odpísala.

KBS verí, že po starostlivom uvážení budú nakoniec cirkevné subjekty od transakčnej dane oslobodené. 

Nie všetky cirkevné inštitúcie však transakčnú daň platia. Výnimku majú účelové zariadenia cirkvi, kam patria aj rehole. Daň neplatí ani charita či evanjelická diakonia, Konferencia biskupov Slovenska a výnimku majú aj cirkevné školy, rovnako aj štátne.

Parlament na návrh vlády minulý rok zmenil spôsob finančného prispievania cirkvám, ktoré dostali od štátu tento rok o 4,6 milióna eur viac, ako by dostali podľa starého zákona. Štát takto cirkvám kompenzoval rastúce náklady na mzdy a pravidlá valorizácie príspevku naviazal na rast minimálnej mzdy.

No teraz si časť týchto peňazí vezme štát od cirkví späť cez transakčnú daň. Len katolíci a evanjelici podľa prvotných prepočtov zaplatia na transakčnej dani vyše 1,4 milióna eur. Ďalšiu časť peňazí do rozpočtu vrátia cirkvi cez vyššiu DPH a ďalšie zvýšené poplatky.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová na stretnutí s predstaviteľmi cirkví vo februári prisľúbila cirkvám kompenzáciu za transakčnú daň. Ministerka vtedy potvrdila, že rezort kultúry bude poskytovať cirkvám informačnú podporu a spolupracovať s ministerstvom financií pri hľadaní možných riešení na zmiernenie dôsledkov tejto legislatívnej zmeny na cirkevné organizácie.