Tri správy z poľskej cirkvi Tuskove sťažnosti na biskupov, otázniky nad povolaniami a vraždiaci kňaz

Tuskove sťažnosti na biskupov, otázniky nad povolaniami a vraždiaci kňaz
Pútnické miesto Jasná Hora v Čenstochovej počas západu slnka. Foto: TASR/AP/Michal Dyjuk
Vyjadrenia dvoch emeritných biskupov podľa Varšavy poškodzujú poľsko-nemecké vzťahy a prihrávajú nacionalistickým skupinám. Sťažuje sa preto až vo Vatikáne.
7 minút čítania 7 min
Vypočuť článok
Tri správy z poľskej cirkvi / Tuskove sťažnosti na biskupov, otázniky nad povolaniami a vraždiaci kňaz
0:00
0:00
0:00 0:00
Imrich Gazda
Imrich Gazda
Venuje sa náboženským témam, najmä aktuálnemu dianiu v kresťanských cirkvách. Vyštudoval dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. V minulosti pôsobil na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Ďalšie autorove články:

Kňaz Ján Buc Neraz balansujem na hrane

Za Dominikom Dukom Nemuseli ste s ním súhlasiť, no nemohli ste ho prehliadať

Duchovné spektrum Noví lídri na čele cirkví: žena u anglikánov, černoch u amerických luteránov a ďalší deväťdesiatnik u mormónov

Vláda Donalda Tuska poslala do Vatikánu formálnu sťažnosť na dvojicu poľských biskupov. Dôvodom sú ich vyjadrenia o migrácii, ktoré podľa Varšavy poškodzujú vzájomné poľsko-nemecké vzťahy a, naopak, prihrávajú nacionalistickým skupinám.

Diplomatickú nótu doručil veľvyslanec Poľskej republiky pri Svätej stolici ešte v polovici júla do rúk vedúceho protokolu Štátneho sekretariátu Svätej stolice. 

„Vzťahy medzi poľskou cirkvou a štátom sa dostali na najnižšiu úroveň za posledné roky,“ konštatuje portál The Pillar

Výhrady vlády sa týkajú dvoch emeritných biskupov: 84-ročného Antoniho Długosza a 79-ročného Wiesława Meringa.

Obaja na pútnickom mieste Jasná Hora v Čenstochovej kritizovali rozhodnutie nemeckej vlády sprísniť migračnú politiku a na hraniciach vystavovať stopku všetkým migrantom bez platných dokladov. V dôsledku toho bolo množstvo migrantov vrátených aj do samotného Poľska, odkiaľ sa pokúšali dostať ďalej na západ. 

„Dnes sa chceme modliť za obrancov našich hraníc, za tých, ktorí nosia uniformy pohraničnej stráže, vojakov, policajtov, colníkov a ďalších, ale aj za dobrovoľníkov z Hnutia na ochranu hraníc, ktorí nezištne organizujú hliadky,“ vyhlásil biskup Antoni Długosz s priamym odkazom na hnutie založené kontroverzným Robertom Bąkiewiczom.

„Toto je reakcia poľských poslancov a vlastencov, ktorých znepokojuje situácia na západnej hranici, kde nemecká polícia hádže nelegálnych migrantov na našu stranu ako predmety,“ dodal emeritný pomocný biskup Čenstochovskej arcidiecézy.

V podobnom duchu sa vyjadril aj emeritný biskup diecézy Włocławek Wiesław Mering, pričom citoval poľského básnika Wacława Potockého, ktorý v 17. storočí napísal, že Nemec nikdy nebude bratom Poliaka. „História strašným spôsobom potvrdila pravdivosť tohto výroku,“ dodal biskup Mering s tajuplným odkazom na vládu „ľudí, ktorí sa označujú za Nemcov“.

Mnohí v tom čítali narážku na premiéra Donalda Tuska, ktorý má z matkinej strany nemecké korene.

Tuskov minister zahraničných vecí Radosław Sikorski v reakcii na to vyhlásil, že pokiaľ chce biskup robiť politiku, nech sa vyzlečie z rúcha a kandiduje za opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS). Ale ak nie, tak nech nezneužíva miesto drahé celému poľskému národu a neporušuje konkordát medzi Poľskou republikou a Svätou stolicou.

Portál The Pillar pripomenul, že k aktuálnej „prestrelke“ dochádza v čase klesajúcej podpory Tuskovej vlády a prehry kandidáta podporovaného Občianskou platformou (PO) v prezidentských voľbách.

K stretu medzi vládou a biskupskou konferenciou došlo v uplynulých mesiacoch aj pre plány liberalizovať interrupčnú legislatívu a znížiť rozsah náboženskej výchovy v štátnych školách na jednu hodinu týždenne.

S problémami sa však borí aj samotná cirkev. Počet Poliakov, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi, klesol medzi rokmi 2011 – 2021 z 88 na 71 percent. Podobne klesla aj pravidelná účasť na bohoslužbách (zo 47 na 28 percent) či počet seminaristov (z 828 na 356).

Najvyšší počet kňazských vysviacok v Európe

Napriek spomenutým klesajúcim tendenciám má náš severný sused stále najvyšší počet novokňazov v Európe. Tento rok ich podľa informácií agentúry CNA bolo vysvätených 206.

„Na rozdiel od väčšiny Európy, kde počet novokňazov klesol pod úroveň prirodzenej obmeny – čo vedie diecézy k tomu, že sa čoraz viac spoliehajú na kňazov z Afriky a Ázie –, Poľsko je naďalej lídrom v počte vysviacok, čo dokazuje pevnosť jeho katolíckej identity a náboženského života,“ konštatuje CNA.

Dodáva však, že aj Poľsko musí, rovnako ako ostatné európske krajiny, čeliť tlaku sekularizácie, kríze tradičnej rodiny a klesajúcej pôrodnosti.

Tieto výzvy si uvedomuje aj biskup Andrzej Przybylski, ktorý v rámci Poľskej biskupskej konferencie zodpovedá za pastoráciu nových povolaní. Za dôležitejšie ako smútiť za najplodnejšími rokmi považuje vytváranie takého prostredia, v ktorom mladí ľudia budú môcť pocítiť volanie do duchovného stavu.

„Chceme sprevádzať povolania. Veríme, že Boh si povoláva ľudí tak, ako chce, koho chce, a v súlade so svojimi plánmi. No my chceme vytvárať kultúru povolania, aby sme povzbudili čo najviac mladých ľudí k objaveniu svojho povolania,“ dodal biskup Przybylski.

Varšavskou arcidiecézou otriasla brutálna vražda

Jeden kňazský príbeh sledovala poľská verejnosť aj počas uplynulých dní – no presne opačný, o akom by chcela počuť.

Koncom júla bol v obci Lasopole južne od Varšavy brutálne zavraždený 68-ročný Anatol Cz. Páchateľ ho udrel sekerou do hlavy, polial horľavou tekutinou a zapálil. Polícia vzápätí vypátrala, že za vraždou stojí 60-ročný farár v obci Przypki Mirosław M., ktorý sa ku skutku hneď priznal.

Čo sa vlastne stalo? Mirosław M. mal s Anatolom Cz. podpísať darovaciu zmluvu, v rámci ktorej „kňaz sľúbil mužovi doživotnú starostlivosť výmenou za nehnuteľnosť. Konflikt vyvolal spor o to, kam bude muž presťahovaný“, sumarizuje v online magazíne Our Sunday Visitor poľská novinárka Katarzyna Szalajko.

Kňazovi, ktorý bol zadržaný protiteroristickou jednotkou, keďže ako poľovník má v legálnej držbe viaceré strelné zbrane, hrozí v prípade odsúdenia 15 rokov väzenia až doživotie.

Varšavský arcibiskup metropolita Adrian Galbas prisľúbil plnú súčinnosť cirkvi s orgánmi činnými v trestnom konaní a zároveň zaslal do Vatikánu žiadosť o prepustenie kňaza z klerického stavu. Tento cirkevný trest v prípade vraždy stanovuje Kódex kánonického práva (kán. 1397).

Vo vyhlásení arcibiskup zároveň uviedol, že z toho, čo sa stalo, je zdrvený. „Ako biskup Varšavskej arcidiecézy cítim morálnu zodpovednosť za všetko, čo sa v tejto cirkvi deje – za dobré aj zlé. Aj za tento strašný zločin. Ospravedlňujem sa vám,“ vyhlásil arcibiskup a vyzval na pokánie a modlitby za dušu zomrelého aj za jeho najbližších.

„Krv zavraždeného brata volá k Bohu. Prosme Boha o odpustenie – a prosme o odpustenie aj ľudí. Ja sám o to prosím,“ dodal v emotívnom vyhlásení arcibiskup Galbas.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Cirkev vo svete Poľsko
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť