Úpadok katolíckej praxe | Ekonomická štúdia spája pokles návštevnosti omší s implementáciou Druhého vatikánskeho koncilu

Traja známi ekonómovia – Robert J. Barro (Harvard), Edgard Dewitte (Oxford) a Laurence Iannaccone (Chapman University) – uverejnili v rešpektovanej inštitúcii National Bureau of Economic Research (NBER) štúdiu, v rámci ktorej sa venujú aj dosahu implementácie Druhého vatikánskeho koncilu na praktizovanie katolicizmu.

Širšou oblasťou záujmu štúdie boli dlhodobé trendy v návštevnosti bohoslužieb v 66 krajinách (z toho polovica leží na globálnom Juhu), no výskumníci si všimli, že pokles bol výraznejší v katolíckych krajinách, a to najmä v období po Druhom vatikánskom koncile.

Vedci pritom ako príčinu tohto javu označili práve implementáciu Druhého vatikánskeho koncilu a odmietli teóriu, že išlo o širší spoločenský trend.

Viedla ich k tomu skutočnosť, že pred koncilom podobný trend nebolo badať, že sa začal okamžite v období po koncile a že sa v iných denomináciách nevyskytol.

„V porovnaní s inými krajinami zaznamenali katolícke krajiny ihneď po Druhom vatikánskom koncile stabilný pokles mesačnej účasti dospelých na náboženských obradoch,“ uvádza sa v správe. „Tento efekt je štatisticky významný.“

Konkrétne ide od šesťdesiatych rokov minulého storočia až po desiate roky 21. storočia o štyri percentuálne body vyšší prepad za jedno desaťročie ako u protestantov. Dovedna ide o 20 percent výraznejší úpadok ako v iných denomináciách.

Autoritou cirkvi otriasla debata o antikoncepcii

Komentár katolíckeho publicistu Phila Lawlera na portáli Catholic Culture uvádza, že silnou stránkou štúdie je jej empirická rigoróznosť a takisto skutočnosť, že jej autori nie sú zapojení do vnútrocirkevných sporov a cirkev po Druhom vatikánskom koncile skúmajú ako nezaujatí vedci.

Štúdia podľa Lawlera presvedčivo dokazuje, že k poklesu praktizovania katolíckej viery viedla implementácia Druhého vatikánskeho koncilu, ale jej slabou stránkou je časť, kde sa tento pokles pokúša vysvetliť.

Výskumníci tvrdia, že po koncile nastal v cirkvi doktrinálny chaos, ktorý otriasol imidžom cirkvi ako pevnej a neochvejnej ochrankyne doktríny. Lawler však tvrdí, že sa pri tejto interpretácii výskumníci príliš opierajú o prácu kňaza a sociológa Andrewa Greeleho, ktorý v skutočnosti tvrdil, že za otrasmi bola najmä diskusia okolo encykliky Humanae vitae.

Tento dokument vyšiel v roku 1968 a zamietol závery študijnej skupiny, ktorá po konci Druhého vatikánskeho koncilu pápežovi odporúčala, aby cirkev povolila umelú antikoncepciu. Išlo o prvú encykliku v 20. storočí, proti ktorej sa zodvihol otvorený disent v časti laikov. Svoj odpor vtedy vyjadrilo aj viacero prominentných liberálnych teológov na Západe.

Päťdesiat rokov po: kto mal pravdu – svet alebo pápež?

Ján Dolný

Vo svojej knihe Katolícka revolúcia (2004) Greeley síce ako relevantné faktory označuje aj širší pokoncilový ekumenizmus, liturgické slávenie v miestom jazyku či voľnejšiu disciplínu, čiže zmeny spojené s koncilom, ale práve vnútrocirkevné diskusie o antikoncepcii podľa neho narušili cirkevnú autoritu „viac ako čokoľvek iné“.

Ak stratíte značku, stratíte zákazníkov

Priestor na vyjadrenie vo veci novej štúdie ponúkla relevantným respondentom aj katolícka tlačová agentúra CNA.

Harvardská ekonómka Rachel McClearyová, manželka ekonóma Barroa, ktorý sa podieľal na štúdii pre NBER, takisto realizuje výskum o cirkvi a tvrdí, že za poklesom účasti na bohoslužbách môže byť pocit veriacich, že sa cirkev v období implementácie koncilu sekularizovala.

Ekonomickým pohľadom sa na náboženský kult dá pozerať ako na klubový statok, ktorý v prípade straty svojej diferenciácie stratí časť „zákazníkov“. „Strácate svoju značku,“ uviedla ekonómka McClearyová.

„Ľudia chcú niečo, čo je iné, čo napĺňa ich duchovné potreby,“ tvrdí ekonómka. Ak sa po koncile stal opak a ľudia nadobudli pocit, že sa cirkev prispôsobila svetu, je logickým dôsledkom, že svoje náboženstvo začali praktizovať v menšej miere.

Rozlišujme medzi koncilom a jeho implementáciou

Otec Paul Sullins, výskumník v Ruth Institute, pre CNA tvrdí, že musíme rozlíšiť medzi samotným Druhým vatikánskym koncilom a jeho závermi a spôsobom, akým bol implementovaný.

Niektorí cirkevní predstavitelia totiž v danom období konali v súlade s niečím, čo oni sami považovali za „duch Druhého vatikánskeho koncilu“, hoci išlo o prístup, ktorý v skutočnosti Druhý vatikánsky koncil neodporúčal.

CNA ako príklad uvádza takmer úplné vytlačenie latinčiny zo slávenia novej omše, čo však samotný koncil nevyžadoval. V skutočnosti povolil používanie miestnych jazykov, no v konštitúcii Sacrosanctum concilium vyzval na zachovanie latinčiny či užívania gregoriánskeho chorálu počas slávenia liturgie.

Na dôsledné rozlišovanie medzi skutočnými závermi koncilu a jeho implementáciou vyzval aj katolícky apologéta Tom Nash pôsobiaci v apoštoláte Catholic Answers.

Hoci cirkev od čias koncilu o nekatolíckych veriacich nehovorí ako o „heretikoch“ a používa skôr výraz „oddelení bratia“, Nash tvrdí, že koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium potvrdil cirkevné učenie o nenahraditeľnej role pápežského úradu.

Ako riešenie klesajúcej účasti na omšiach Nash navrhol zvýšenie povedomia o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii, napríklad rozšírením možnosti adorácie, odporúčaním prijímania pokľačiačky či používaním patén. Rozšíriť by sa podľa Nasha mala aj dostupnosť sviatosti zmierenia.