Ad: Svätorečenie mileniála vyvolalo aj polemiky... Reakcia na článok o svätom Carlovi Acutisovi

Článok o svätorečení Carla Acutisa bol postavený takmer výhradne na informáciách prebratých z britského The Economist, ktorý dopĺňali niektoré agentúry Zenit. Chýbajú v ňom však niektoré podstatné informácie, za aké môžeme v tomto prípade považovať tie, ktoré boli zhromaždené počas procesu postulátorom kauzy.

Proces blahorečenia a svätorečenia je v rámci Katolíckej cirkvi mimoriadne zdĺhavý, náročný a nekompromisný proces. Jeho súčasťou je skúmanie nielen toho, čo sa o kandidátovi na blahorečenie a svätorečenie hovorí, ale dopodrobna sa skúma aj celý kontext jeho života vrátane všetkého, čo sa podarilo zachovať.

Skúmajú sa teda pozitívne i negatívne svedectvá. V tomto prípade teda nemôže ísť a ani nejde o túžbu jednotlivca, ako sa daný článok snaží tvrdiť. Nejde teda o to, či si Carlova mama želala alebo neželala blahorečenie svojho syna. Počas samotného procesu sú zhromažďované pod prísahou svedectvá veľkého počtu ľudí, ktorí daného kandidáta poznali alebo s ním prišli do styku.

Postulátor kauzy Nicola Gori ako príklad uviedol, že boli napríklad hĺbkovo preskúmané všetky počítače, ktoré Carlo vo svojom živote používal. A to i spätne v čase: teda nielen to, čo sa našlo v počítačoch uložené, ale i to, čomu hovoríme „digitálna stopa“. Ani v jedinom prípade sa nenašlo nič, čo by mohlo byť považované za nemorálne, čo sa týka obsahu alebo vyhľadávania. 

Článok navodzuje tvrdenie, že proces bol manipulovaný, prípadne povrchný. Nič také v prípadoch blahorečenia a svätorečenia nie je možné. Dokazovanie faktov a skúmanie potrebných zázrakov sú mimoriadne rigorózne a aj pri najmenších pochybnostiach sa proces spomalí alebo dokonca zastaví. 

Carlo AcutisSvätorečenie mileniála vyvolalo aj polemiky, niektorí spolužiaci nevedeli, že je veriaci. Cirkev si za tým stojí

Pavol Hudák

Veľmi silným svedectvom pre Carlovo svätorečenie bol aj fakt, že denne navštevoval svätú omšu a v tichosti adoroval pred Eucharistiou. Jeho výstava a internetové stránky venované eucharistickým zázrakom nie sú prejavom stredovekej zbožnosti, ako sa v článku tvrdí, ale prejavom jeho živej viery. Carlo zhromaždil nielen historické záznamy o jednotlivých zázrakoch, ale aj stanoviská cirkvi a výsledky vedeckého skúmania, ak sa také uskutočnilo. 

Carlo žil z Eucharistie a dôsledkom tejto viery bol aj jeho život pomoci núdznym. Sú známe mnohé prípady, keď pomáhal sociálne núdznym a bezdomovcom.

Jeho viera a nenútený spôsob jej odovzdávania prispeli aj k obráteniu jedného z jeho najbližších, Rajesha Mohuru, ktorý vypomáhal u nich v domácnosti, z hinduizmu na kresťanstvo.

Ďalším dôležitým argumentom je návrat k viere svojich rodičov. Neboli to rodičia, ktorí by Carla boli viedli k hlbokému duchovnému životu, ale naopak, bol to on, ktorý ich priviedol späť k aktívnemu prežívaniu viery. Okamih prvého svätého prijímania znamenal pre Carla zásadný zlom v jeho živote. Preto hovorieval, že Eucharistia je diaľnicou do neba.

Dôležitým svedectvom v procese boli aj výpovede lekárov, ktorí sa o Carla v posledných dňoch života starali v nemocnici. Svedectvo Carla v utrpení, ktoré prežíval, ako aj jeho schopnosť prijať ho a obetovať za iných sú významným svedectvom svätosti.

Nezabúdajme, že toto všetko sa dialo vo veku, keď si mladý človek zväčša len tvorí svoje postoje k životu, prípadne rebeluje. Carlo bol v tomto veku príkladom pre dospelých.

Novinárska práca je zodpovedným prístupom k vyhľadávaniu, ale aj overovaniu si informácií. Inak sa dostáva do pozície spochybňovania a devalvácie.

Pre objektivitu musím uviesť, že Carlovu mamu poznám. Mal som možnosť s ňou niekoľkokrát komunikovať. Nie každému musí sedieť jej typická južanská mentalita a spôsob komunikácie. Ale tvrdenia o tom, že ona je pôvodcom myšlienky Carlovho svätorečenia, sa nezakladajú na pravde. Strom poznať po ovocí. A to je v prípade mnohých mladých ľudí, ktorí sa nechali inšpirovať Carlovým životom, zrejmé. 

Jozef Kováčik
kňaz, prekladateľ knihy Carla Acutisa Eucharistické zázraky vo svete