Carlo Acutis Svätorečenie mileniála vyvolalo aj polemiky, niektorí spolužiaci nevedeli, že je veriaci. Cirkev si za tým stojí

Katolícka cirkev vyhlási v nedeľu talianskeho mladíka Carla Acutisa za svätého. Pre mnohých katolíkov ide o vzácnu a povzbudivú udalosť, okolo procesu sa však objavili aj polemiky a nesúhlasné stanoviská.

Rozsiahly kritický reportážny text priniesol napríklad britský The Economist. Autor článku John Phipps opisuje návštevu Assisi, kde sa stretol so spolužiakmi a s mamou Carla Acutisa.

Text naznačuje, že hnacím motorom kultu okolo Carla bola jeho matka. Keď jej syn v októbri 2006 zomrel na leukémiu, začala hovoriť v kostoloch a na konferenciách po celom svete o Carlovej bezstarostnej a otvorenej viere. Angažovala novinárov, aby o ňom písali knihy, najala dizajnérov a umelcov, aby vytvorili obrazy, plagáty a modlitebné kartičky s jeho podobou. Takto sa sa podľa britského magazínu snažila otvoriť možnosť jeho kanonizácie.

John Phipps opisuje, ako sa v Turíne stretol s 97-ročnou Wandou Gawronskou, neterou Piera Giorgia Frassatiho, ktorý bude svätorečený spolu s Carlom Acutistom.

„Prečo vás zaujíma Acutis?“ spýtala sa Phippsa Gawronska. „Nie je na ňom nič zaujímavé,“ povedala redaktorovi.

Phipps hovoril aj s najlepším priateľom Carla, ktorý novinárovi tvrdil, že ho nepoznal ako nejakého zbožného chlapca. „V skutočnosti som ani nevedel, že Carlo bol nábožný.“

Ďalší Carlov kamarát z detstva Frederico Oldani, ktorý v Miláne pracuje pre leteckú spoločnosť, rozpovedal redaktorovi, že keď mal jedenásť rokov, začal navštevovať školu, kde sa spriatelil s Carlom, s ktorým mal spoločnú vášeň pre rýchle autá.

Opisuje, ako rodina žila v obrovskom dome, ktorý bol bezchybne čistý a vzdušný, a mali tam aj personál, ktorý sa staral o domácnosť.

Patril k nemu aj domovník Rajesh Mohur, ktorý bol Carlovi ako strýko. Oldani trávil ako chlapec v dome Acutisovcov veľa času, hral s Carlom videohry a pozeral filmy.

Hovorí, že Carlo bol známy svojou láskou ku komédii. Každý týždeň bola v televízii talianska stand-up šou, ktorú si nenechal ujsť. Najviac sa mu páčil typ humoru, ktorý nachádzal v seriáli Simpsonovci: sebakritický, absurdný.

Foto: carloacutis.com

Carlov priateľ si zaspomínal aj na to, ako nový svätec napaľoval DVD s obľúbenými dielmi a že to bol chlapec, s ktorým sa dalo zasmiať.

Iný Carlov kamarát Michele del Vecchio povedal britským novinám, že Carlo Acutis „nebol niekto, kto by vnucoval svoje záujmy iným ľuďom“. Del Vecchio povedal, že on a Carlo spolu strihali vtipné videá s jeho domácimi miláčikmi.

Keď boli na strednej škole, chlapci si požičiavali drsné komédie a chodili ich pozerať ku Carlovi. Oldani a del Vecchio taktiež rozpovedali, ako pozerali komédiu, kde sa hrdina náhodou stane pápežom. Podľa nich sa zdalo, že Carlo sa tým netrápil.

Kamaráti si však pamätajú, ako pri jednej debate v škole vyhlásil, že predmanželský sex je zlý. A keď ho spolužiaci s touto témou začali provokovať, Carlo bol v tom taký úzkostlivý, že to nechali tak.

Jeho kamarát Oldani tvrdí, že Carlo nikdy nehovoril o Ježišovi, aj keď vedel, že jeho rodičia boli veriaci. Carla vnímal ako kultúrneho kresťana a nemal poňatia, že jeho viera je horlivá. Britský časopis cituje aj ďalšieho Carlovho kamaráta, ktorý z budúceho svätca takisto nemal pocit, že je veriaci.

Oldani však vedel, že Carlo vytvára internetovú stránku, ktorá mala katalogizovať zázraky, no vnímal to len ako jeho prejav vášne pre programovanie. „Hoci si ani jeden z priateľov zo školy, s ktorými som hovoril, nespomínal, že by bol býval Carlo verejne zbožný, pamätali si ho ako neobyčajne láskavého,“ píše britský novinár.

Ďalší Carlov spolužiak, ktorý bol v triede jediný nepokrstený, si spomína, že všetci v triede okrem Acutisa si z neho uťahovali, že nie je Božím dieťaťom, no Carlo ho nikdy neevanjelizoval. Aj keď išiel Acutis na inú strednú školu ako del Vecchio a Oldani, chlapci sa raz za týždeň stretávali. Jeho priatelia sa až na pohrebe Acutisa dozvedeli, že sa angažoval vo farnosti.

Carlovi kamaráti ostali v kontakte s jeho mamou, ktorá raz počas stretnutia na jeho počesť oznámila, že pracuje na Carlovom blahorečení, a jeho kamarátov sa pýtala, či by svedčili v tomto procese. Hoci ani jeden nebol veriaci, súhlasili, keďže to považovali za prejav lojality voči zosnulému kamarátovi.

Oldani neskôr založil facebookovú skupinu s názvom Priatelia Carla. Spočiatku tam boli iba ľudia, ktorí Carla poznali zo školy. Neskôr sa pridali ďalší, ktorí zjavne neboli priateľmi zo školy: všetci vyzerali, že pochádzajú z Južnej Ameriky, a začali uverejňovať sentimentálny náboženský obsah. Nakoniec spravovanie skupiny prenechal inému človekovi. Nechcel čítať o kamarátovi veci, ktoré ho vykresľovali ináč, ako ho poznal.

Televíziu nepozeral, tvrdí Carlova matka

Novinár spomína aj na rozhovor s Carlovou matkou Antoniou, o ktorý žiadal niekoľkokrát.

The Economist opisuje, ako hovorila o svojej ceste k viere. Keď Carlo nemal ešte ani štyri roky, zomrel jej otec. Carlo dva mesiace po smrti dedka tvrdil, že sa mu starý otec zjavil a povedal, že je v očistci a potrebuje ich modlitby.

Carlova matka sa veľmi zľakla predstavy, že otec trpí, a cestovala do Bologne za známym kňazom, ktorý vedel čítať vo svedomí hriechy skôr, ako ich vyznala v spovedi. Ten jej potom povedal, že otec je už v nebi. 

Keď sa novinár Carlovej matky opýtal na Simpsonovcov, len kývla rukou, že Carlo nemal čas pozerať televíziu. Matka redaktorovi rozprávala, ako sa vďaka nemu jeho priatelia viac priblížili k viere, ako sa hodiny modlil a sedel pred svätostánkom.

Foto: carloacutis.com

Keď ju novinár konfrontoval s tým, že Carlovi priatelia nevedeli, že bol veriaci, tak výraz jej tváre stuhol. Potom Antonia zatelefonovala dvom ľuďom a požiadala ich, aby novinárovi povedali o jeho viere.

Svätorečenie Carla Acutisa kladú niektorí aj do súvislosti s problémami v cirkvi, ktoré spôsobili napríklad sexuálne škandály. Podľa tohto názoru cirkev potrebuje za každú cenu pozitívny príklad mladého muža, ktorý zlepší jej obraz medzi mladými.

Kampaň proti svätorečeniu

Na text magazínu The Economist reagovala agentúra Zenit. Tá píše, že v Taliansku vznikla kampaň proti kanonizácii Carla Acutisa. Podľa agentúry kampaň spustil v marci práve spomínaný text z The Economist, „ktorý nie je nejako zvlášť naklonený Katolíckej cirkvi“.

Kontroverzie však zrejme začal taliansky liberálny teológ Andrea Grillo, ktorý je riadnym profesorom na Pápežskom liturgickom inštitúte sv. Anzelma v Ríme. Ten tvrdí, že Carlo mal na Eucharistiu skreslený pohľad, a obvinil tých, ktorí mladému mužovi sprostredkovali hodnotu Eucharistie týmto spôsobom.

„Mali by sme sa možno dostať do bodu, keď povieme, že ho uznávame ako svätca ‚napriek jeho skreslenej fixácii na eucharistické zázraky‘,“ tvrdí profesor. Problém sa podľa neho netýka Acutisa, ale falošných učiteľov, ktorý ho obklopovali a ktorí teraz chcú svoju zlú teológiu na neho premietnuť.

Andrea Grillo kritizuje, že prostredníctvom 15-ročného chlapca, ktorý opakuje stereotypy z 19. storočia, sa vyzdvihuje spiritualita a pojmy sviatosti a modlitby, ktoré sú zastarané dvesto rokov.

Zbožnosť Acutisa podľa neho vyplýva z fixácie na konsekráciu (premenenie) chápanú autonómne voči iným častiam omše – liturgii slova, eucharistickej modlitbe, ako aj voči obradu prijímania.

Profesor kritizuje aj Carlov výrok, že ruženec je najkratšia cesta do neba. Poukazuje na to, že život je skutočne krásny len vtedy, keď začneme milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Grillo argumentuje aj proti ďalším tvrdeniam samotného Vatikánu, na základe ktorých bude Carlo vyhlásený za svätého.

Foto: carloacutis.com

Zenit konštatuje, že proces blahorečenia a svätorečenia mnohé médiá po celom svete nepochopili. Tento proces pripomína súdny proces a všetky námietky proti svätorečeniu kandidáta sa pred prijatím rozhodnutia posudzujú.

Ďalšou námietkou proti Carlovi je, že pochádza z bohatej rodiny, jeho starý otec bol milionár. Kritici pripomínajú Ježišove slová, že bohatí ťažko vojdú do Božieho kráľovstva. No Ježiš a ani kresťanstvo neučia, že všetci bohatí sú predurčení na zatratenie v pekle.

Zenit reaguje aj na kritiku, že Carlo nebol v pätnástich rokoch zrelý na dosiahnutie svätosti. Tento argument skresľuje zrelosť tínedžerov. V niektorých krajinách sú mladí v Carlovom veku súdení za trestné činy ako dospelí.

Ak teda spoločnosť uzná ich zodpovednosť ako páchateľov trestných činov, mala by rovnako uznať aj ich zásluhy za cnostné a sväté skutky. V dnešnom svete nie je 15-ročný len dieťa, tvrdí Zenit.

Podľa portálu vyznával Acutis tradičnú formu katolicizmu a bol presvedčeným zástancom toho, že v Eucharistii je skutočný Ježiš. Dnes už ani mnohí katolíci neprijímajú túto doktrínu, ale považujú ju len za symbol.

„V konečnom dôsledku je to Acutisova neochvejná viera v transsubstanciáciu a zázraky, ktorá trápi progresívnych katolíkov a sekulárnych humanistov,“ píše Zenit.

Predstava, že mladý muž z významnej rodiny a počítačovo nadaný človek by sa mohol držať týchto „stredovekých“ doktrín, je mnohými považovaná za neprijateľnú. V procese kanonizácie sa stavajú proti „primitívnemu“ alebo „reakčnému“ náboženstvu.

Noví svätciZranená achilovka aj vážny pád z bicykla. Aké boli zázraky na príhovor Acutisa a Frassatiho?

Pavol Hudák

Portál Religion News Service priznáva aj to, že Carlovi spolužiaci sotva vedeli, že je veriaci.

Jeho rodina, priatelia a učitelia ho opisujú ako mnoho iných detí, ako niekoho, kto sa vždy chcel zasmiať, zlyhával v matematike, ale dievčatá ho vyhľadávali a mal rád videohry a filmy. Opisujú ho ako dobrého človeka, ktorý pomáhal a snažil sa byť láskavý. Niektorí opisujú aj jeho oddanosť Eucharistii, každodenné návštevy kostola a nesmelú, no rozhodnú obhajobu svojej katolíckej viery.

Práve Acutis je dôkazom toho, že v Katolíckej cirkvi sa môže stať svätým ktokoľvek, poukazuje portál.

V niektorých ohľadoch nebol Acutis priemerným 15-ročným chlapcom. Narodil sa v Londýne 3. mája 1991 do veľmi bohatej rodiny a užíval si privilegovaný život. Jeho otec Andrea Acutis viedol významnú taliansku poisťovňu Vittoria Assicurazioni a jeho matka Antonia Salzano pochádzala z takmer aristokratickej rodiny s väzbami na vydavateľský priemysel.

Svoj krátky život strávil v Miláne, kde sa oňho starali opatrovateľky a navštevoval súkromné katolícke školy. Privilégiá si užíval normálnym spôsobom, nesprával sa snobsky a nestaval si okolo seba ani žiadne múry.

Portál cituje jeho priateľa Oldaniho, s ktorým sa rozprával aj The Economist, že Carlo si svoju náboženskú stránku vyhradzoval na súkromné chvíle alebo na život vo farnosti a tam, kde to bolo vhodné.

Jeho učiteľ náboženstva priznáva, že Carlova viera na mnohých nezapôsobila a mnohí ani nevedeli, že je katolík. Spolužiak Zappa opísal Acutisa ako „vždy usmiateho“ a ochotného pomáhať druhým. 

Foto: carloacutis.com

Acutis bol jediný vo svojej triede, kto prejavil záujem o duchovné diskusné skupiny a počas triednej debaty obhajoval katolícke učenie o potratoch.

Učiteľ priznáva, že keď sa dozvedel, že jeho študent sa stane svätcom, prekvapilo ho to a povedal si, že rovnakých svätcov je veľa.

Podľa správ od tých, ktorí ho poznali, sa Acutis dobrovoľne prihlásil na pomoc chudobným a marginalizovaným ľuďom a bol aktívny vo farnosti.

Možno jedným z najvýnimočnejších príkladov Acutisovej pozornosti voči druhým bola jeho neustála pomoc mladému spolužiakovi Andreovi Pobbiatimu, ktorý bol v škole trochu vyvrheľom a doma mal problémy. Pobbiati bol v roku 2014 vo veku 22 rokov dobodaný na smrť vo svojom prívese.

Farár z Acutisovej farnosti zasa napísal o jeho oddanosti Eucharistii a o tom, že každý deň prichádzal na modlitbu a adoráciu. Jeho učiteľ náboženstva však priznáva, že pre niektorých, ktorí Carla poznali, je jeho myšlienka svätorečenia mätúca a niektorí spolužiaci to ani nepochopili.

„Ich spôsob reakcie je taký, že povedia: nie, Carlo bol jedným z nás a my si ho chceme pamätať ako jedného z nás, nie ako nejakého svätca, ktorého uctievajú pri oltári.“ Mnohých však prekvapila aj rýchlosť, akou bol tento chlapec svätorečený. 

Je prvý svätec, ktorého možno radiť ku generácii mileniálov.

Acutisovi sa pripisujú v procese blahorečenia a svätorečenia dva zázraky. Pri blahorečení zázračné uzdravenie brazílskeho dieťaťa trpiaceho ochorením pankreasu v roku 2013 a náhle uzdravenie kostarickej ženy, ktorá utrpela poranenie hlavy v roku 2022. 

Životopis Carla Acutisa

Carlo Acutis sa narodil v Londýne rodičom Andreovi Acutisovi a Antonii Salzano. Jeho rodičia pracovali v hlavnom meste Spojeného kráľovstva, ale krátko po Carlovom narodení sa presťahovali do Milána. Carlo sa rád modlieval ruženec, týždenne sa spovedal a pred každou sv. omšou sa modlil pred svätostánkom. Vedelo sa o ňom, že má veľký záujem o počítače.

Školské roky prežil v Miláne pod vedením jezuitov v Inštitúte Leva XIII. Ako vzor mu slúžili sv. František z Assisi, sv. František a Hyacinta, sv. Dominik Savio, sv. Alojz Gonzaga, sv. Tarzícius a sv. Bernadeta Soubirousová.

Krátky života Carla ukončila leukémia v nemocnici San Gerardo v Monze 12. októbra 2006. Bol to obyčajný chalan – taký ako všetci okolo neho. Študoval v poslednom ročníku milánskeho Lýcea Leva XIII. spravovaného jezuitmi. Mal priateľov, zbožňoval počítače, programoval na vysokej úrovni, vytváral webové stránky a denne sa venoval strihu videa. 

Moderný život a Carlova aktuálnosť sa spojili s jeho hlbokým eucharistickým životom a mariánskou úctou. „Zvesť o jeho svätosti sa tajomným spôsobom rýchlo rozšírila do celého sveta,“ vyjadril sa Mons. Ennio Apeciti, zodpovedný za Úrad pre kauzy svätých Milánskej arcidiecézy. „V jeho živote sa udialo niečo veľké, pred čím sa sám skláňam.“

Carlo bol taký zanietený pre informatiku, že jeho priatelia, ba dokonca i dospelí inžinieri ho považovali za génia. Jeho záujmovou oblasťou nebolo len programovanie, ale aj strih filmu, tvorba webových stránok, správa rôznych malých novinových webov, dobrovoľná pomoc núdznym či aktivity s deťmi alebo so staršími. Sám hovorieval, že naším kompasom má byť Božie slovo, ku ktorému sa máme neustále vracať. Ale na to, aby sme dosiahli takú vysokú métu, akou je nebo, potrebujeme aj špeciálne prostriedky – sviatosti a modlitbu. 

Carlo spravil Eucharistiu centrom svojho života. Nazýval ju „diaľnicou do neba“. Ešte pred smrťou obetoval svoje utrpenie za pápeža a celú cirkev. Už krátko po jeho smrti sa začali ozývať hlasy za jeho blahorečenie. Proces blahorečenia sa začal 13. mája 2013, čím získal titul služobník Boží. Mnohí si ho zapamätali preto, lebo dokumentoval eucharistické zázraky z celého sveta a publikoval ich na webovej stránke, ktorú sám vytvoril v mesiacoch pred smrťou.

(Zdroj: zivotopisysvatych.sk, krátené)