Noví svätci Zranená achilovka aj vážny pád z bicykla. Aké boli zázraky na príhovor Acutisa a Frassatiho?

Budúci rok bude pápež František svätorečiť dvoch talianskych mladíkov – Piera Giorgia Frassatiho a Carla Acutisa. Medzi nových svätých pribudne aj rehoľníčka, ktorú spovedal slovenský salezián. 

Na príhovor Frassatiho sa seminaristovi uzdravila achilovka

Pier Giorgio Frassati sa narodil v Turíne v roku 1901 do bohatej a významnej rodiny. Otec bol zakladateľom talianskeho denníka La Stampa a matka významná umelkyňa. Jej diela si kúpil aj samotný kráľ. Jeho rodičia však neboli veriaci a nevychádzali spolu najlepšie, čo vyvrcholilo ich rozchodom pred Frassatiho smrťou.

Pier Giorgio začal chodiť denne na svätú omšu počas štúdia. Rozhodol sa stať banským inžinierom, aby mohol slúžiť Kristovi v baníkoch. Vstúpil do tretieho rádu dominikánov a venoval sa aj pomoci núdznym a osobám vylúčeným na okraj spoločnosti.

Svoju apoštolskú činnosť rozvíjal aj medzi svojimi rovesníkmi. Bol odporcom fašistického režimu, zanieteným horolezcom a známym sa stal aj svojou charitatívnou činnosťou.

Ako 24-ročný zomrel po tom, čo ochorel na fulminujúcu poliomyelitídu, ktorou sa pravdepodobne nakazil pri starostlivosti o chudobných. Blahorečil ho Ján Pavol II. v roku 1990.

Aby cirkev mohla niekoho svätorečiť, potrebný je aj zázrak na jeho príhovor. Pápež František uznal na príhovor Frassatiho zázrak, ktorým je uzdravenie seminaristu z arcidiecézy Los Angeles, ktorý bol medzitým v júni 2023 vysvätený za kňaza.

Mladý seminarista si pri basketbalovom zápase vážne poškodil Achillovu šľachu. Po magnetickej rezonancii mu lekár odporučil, aby išiel za ortopedickým chirurgom.

Vtedy ešte budúci kňaz bol z celej situácie veľmi rozrušený a začal sa modliť novénu k Pierovi Giorgiovi Frassatimu. Ako pre agentúru CNA vysvetlil Roberto Sarno, bývalý úradník Dikastéria pre kauzy svätých, v polovici deviatnika bol seminarista v kaplnke, kde plakal a zároveň pocítil v členku veľké teplo.

Keď o týždeň prišiel k chirurgovi, ten si prezrel výsledky magnetickej rezonancie, vykonal fyzické vyšetrenie a skonštatoval: „Musíš mať v nebi niekoho, kto ťa má rád.“

Seminarista mal nohu v poriadku a mohol dokonca opäť športovať a hrať basketbal. Jeho uzdravenie bolo následne preskúmané diecézou a vyšetrila ho aj lekárska rada Dikastéria pre kauzy svätých. Uzdravenie mladého muža je príznačný zázrak, lebo Frassati bol mladý muž, ktorý mal aj lásku k športu a k aktivitám vonku.

Zaujímavosťou je, že proces blahorečenia Frassatiho bol spočiatku zastavený. Šírili sa totiž klebety, že do hôr chodil so zmiešanými partiami pochybnej povesti. Tieto klebety osobne vyvracala Pierova sestra.

Telo Frassatiho je dnes uložené v Turíne v katedrále pod bočným oltárom, v rovnakom chráme, v akom je uložené slávne Turínske plátno.

Frassati sa často zobrazuje ako mladík v košeli a športových nohaviciach medzi alpskými štítmi s fajkou v ústach. Niektoré obrazy Frassatiho sú upravené, práve bez fajky. V istom období bolo pre niektorých neprijateľné, aby bol svätec zobrazený ako fajčiar.

Vpravo obraz bl. Frassatiho s fajkou, vľavo upravený bez fajky.

Po páde na bicykli sa zotavila po modlitbe ku Carlovi Acutisovi

Pápež František bude v jubilejnom roku svätorečiť aj blahoslaveného Carla Acutisa, ktorý sa narodil talianskym rodičom v Londýne v roku 1991. Bol webovým dizajnérom a zomrel na leukémiu vo veku 15 rokov v talianskej Monze. Bol známy svojou oddanosťou eucharistickým zázrakom a mariánskym zjaveniam, ktoré katalogizoval na webových stránkach, ktoré navrhoval.

Blahoslavený Carlo bol nápomocný a starostlivý voči najchudobnejším a peniaze, ktoré ušetril zo svojho týždenného vreckového, používal na pomoc bezdomovcom, núdznym a imigrantom.

Boží influencer, ako ho mnohí nazývajú, bude prvý mileniálny svätec na oltári. Carlo Acutis by mal dnes ešte iba 33 rokov. Pochovaný je v Asissi.

Prvé sväté prijímanie prijal ako sedemročný, každý deň chodieval na svätú omšu a modlieval sa ruženec. „Eucharistia je moja diaľnica do neba,“ hovorieval. A jeho mama sebakriticky priznáva, že hoci prvými svedkami viery by mali byť rodičia, bol to skôr Carlo, kto ich ťahal do kostola.

Postulátor procesu blahorečenia Nicola Gori v rozhovore pre ACI Stampa zdôraznil, že tým, čo Carla odlišovalo od iných detí, bolo bytostné uvedomovanie si, že Ježiš Kristus je živou osobou, ktorá stojí vedľa neho. „Byť vždy spojený s Ježišom, to je môj životný program,“ vyhlásil chlapec pri jednej príležitosti.

Viac si o jeho živote môžete prečítať v článku Imricha Gazdu.

Kresťanské neboInfluencera Božieho Carla Acutisa vyhlásili za blahoslaveného

Imrich Gazda

Zázrak, ktorý bol potrebný na svätorečenie Carla, sa udial v roku 2022 na Kostarike. 

Mladá 21-ročná žena spadla 2. júla 2022 o štvrtej ráno z bicykla a utrpela vážne poranenia hlavy. Pri chirurgickom zákroku jej odstránili časť lebky, aby jej v hlave uvoľnili silný tlak spôsobený krvácaním. Napriek tomu bola v ohrození života. Lekári oznámili rodičom, že môže kedykoľvek zomrieť.

Matka zranenej odišla do Assisi, aby sa pomodlila pri hrobe mladého chlapca. Jej kolega sa v tom čase už modlil novénu k blahoslavenému Carlovi. Do Assisi dorazila matka 8. júla a ešte v ten istý deň začala zranená dievčina sama dýchať. Pomaly sa jej obnovili základné pohyby a CT vyšetrenie ukázalo, že krvácanie v hlave zmizlo.

Mladá Kostaričanka po rehabilitáciách a úplnom uzdravení spolu s matkou navštívila Carlov hrob 2. septembra 2022.

Svätou bude aj Talianka, ktorú spovedal Slovák

Do zoznamu svätých pribudne v budúcom roku aj talianska saleziánska sestra Maria Troncatti (1883 – 1969). 

Počas prvej svetovej vojny sa ako zdravotná sestra Červeného kríža starala o vojakov na fronte. V roku 1922 ju poslali na misie medzi Indiánov v Ekvádore, kde vybudovala nemocnicu, duchovne sprevádzala ľudí, starala sa o chudobných i umierajúcich a podporovala vzdelávanie žien. 

Zahynula v roku 1969 pri havárii lietadla v Sucúe na ceste na duchovné cvičenia do hlavného mesta.

Nová svätá má prepojenie aj so slovenským kňazom, ktorý bol dokonca jej spovedníkom. Dlhoročný misionár v Ekvádore don Ján Šutka rovnako ako nová svätica pracoval medzi Šuarmi v Ekvádore. Don Šutka zomrel v roku 2014.

V archívnom rozhovore na webe slovenských saleziánov, ktorý vznikol pri príležitosti blahorečenia rehoľníčky, si spomínal, ako ho zásobovala liekmi, ktoré mu dodala vždy aj s popisom, ktorý na čo slúži. V rozhovore opisuje, ako v skromných podmienkach rozvíjala zdravotnú starostlivosť.

Don Šutka bol zároveň vicepostulátorom procesu jej blahorečenia a osobne navštívil ženu, ktorá bola na príhovor Marie Troncatti zázračne uzdravená.

„Bola mŕtva a už chodí,“ vyjadril sa o uzdravenej žene jeden lekár podľa slov dona Šutku. Nevedel a nechápal, o čo išlo, a zdalo sa mu to úplne nemožné, pretože jej choroba nebola zlučiteľná so životom. „Tá pani už nemala iné východisko, iba smrť,“ hovorí slovenský salezián o zázraku.

Budúca svätá Maria Troncatti. Foto: www.sdb.org

„K svojmu lieku dodávam modlitbu, ktorá je lúčom neba, a nebo odpovie,“ hovorievala blahoslavená Mária Troncatti. Foto: Facebook saleziánky

A v čom spočívala svätosť sestry Marie? Don Šutka odpovedá, že „sa veľmi starala o ľudí. A najmä o chorých, o ženy a deti. To bol pre ňu základ jej práce, služby a života. Pravdaže nie ako lekárka, ale ako zdravotná sestra. Pripravovala sa ešte v Taliansku, pretože počas vojny pracovala v Červenom kríži pri ranených“.

Podľa saleziána Šutku sa úplne venovala biednym, chorým a najmä domorodcom. „Bolo pre mňa povzbudenie, aby som aj ja tak robil, ako to robila ona,“ spomínal.

Slovenský kňaz sväticu aj spovedal. „Ona nemala hriechy, preto nebolo nič na rozhrešenie, ale chápala to ako povinnosť svojej práce,“ vravel.

Slovenský misionár považoval za vzácnosť stretnúť a žiť po boku takýchto ľudí a aj ich spovedať a duchovne sprevádzať. 

„Keď mali aj sestry nejaký problém, vždy u nej našli pochopenie aj riešenie problému. Raz, keď som išiel okolo jednej nemocnice, zastavil som sa pri nej a našiel som ju ako vždy. Sedela na svojej lavičke a niekoho sprevádzala. Pretože ľudia za ňou vždy chodili porozprávať sa a utešiť.“

Nová svätica dávala slovenskému kňazovi aj peniaze. „Keď som mal ísť do Chita, tak som ju vždy išiel pozdraviť a ona mi vždy dala malú obálku a hovorí: Kúp si nové topánky, kúp si nohavice, kúp si košeľu, pretože kňaz sa musí vždy predstaviť dôstojne. A v tej obálke vždy bolo pár súkre, to sú ako naše peniaze. Vždy sa starala.“