Nitriansky kraj, bohatý na históriu i oplývajúci slnkom, kvalitnou poľnohospodárskou pôdou a vodnými zdrojmi, leží takmer celý na Podunajskej nížine. Na východe hraničí s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom, na západe s Trnavským krajom a na juhu s Maďarskom, kde sa na brehu Dunaja v kúpeľnom meste Patince nachádza najjužnejší bod Slovenska.
Je rozdelený na štyri regióny – Ponitrie, Tekov, Podunajsko a Štúrovo-Parkan –, všetky s jedinečnou prírodnou krásou i vyhľadávanými značkami vína, ktoré možno vychutnávať vďaka turistickým i cykloturistickým chodníkom.
S rozlohou 6 343,7 km2 ide o piaty najväčší slovenský kraj (12,94 % z celkovej plochy krajiny). Rovnaké miesto zaberá, aj čo sa týka počtu svojich obyvateľov k 1. januáru 2021 – 677 900; jeho podiel na obyvateľstve krajiny, ktoré žije väčšinou na vidieku, predstavuje 12,44 %. Vyše 22 % z nich má maďarskú národnosť.
Na území Nitrianskeho kraja sa rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok – Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Od novembra 2022 je jeho predsedom Branislav Becík.
Kraj sa geograficky delí na sedem okresov, ktorých okresné mestá (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov) sú: Nitra (77 610), Nové Zámky (36 002), Levice (31 974), Komárno (31 880), Topoľčany (23 985), Šaľa (20 150), Zlaté Moravce (11 749).
V priebehu storočí sa stredné Podunajsko aspoň na čas stalo domovom keltských, germánskych, hunských, slovanských či avarských kmeňov. Po porážke tých posledných franským kráľom Karolom Veľkým koncom 8. storočia vzniklo slovanské kniežatstvo so sídlom v Nitrave (dnešnej Nitre). Od roku 825 až do roku 833, keď ho porazil moravský knieža Mojmír I., mu vládol knieža Pribina.
Rok 833 zároveň znamenal vznik nového štátneho útvaru, neskôr nazvaného byzantským cisárom Konštantínom VII. Porfyrogenetom Veľká Morava. Aj keď bol Mojmír I. pre nelojálnosť voči východofranskému kráľovi Ľudovítovi II. Nemcovi vystriedaný v roku 846 na tróne synovcom Rastislavom, neznamenalo to ukončenie snáh o nezávislosť kniežatstva, dovtedy pokresťančovaného italskými, byzantskými, írskymi, no najmä bavorskými misionármi.
Naopak, Rastislav postupne využil spory medzi franskými veľmožmi i nízku úroveň kresťanského apoštolátu franských kňazov a obrátil sa na pápežskú kúriu so žiadosťou o vyslanie učiteľa na Veľkú Moravu. Keďže nepochodil, s rovnakou žiadosťou – tentoraz úspešnou – vyslal posolstvo na cisársky dvor do Carihradu. Dá sa predpokladať, že tým sledoval aj vymanenie sa Veľkej Moravy spod vplyvu pasovských a salzburských arcibiskupov a vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie, čo by zároveň znamenalo vyzdvihnutie panovníka Veľkej Moravy na roveň ostatných európskych panovníkov.

Kým sa tento ambiciózny plán naplnil, uplynulo vyše sedemnásť rokov. Pápež Ján VIII. bulou Industrie tuae, ktorú adresoval Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, zároveň potvrdil arcibiskupovi metropolitovi Metodovi jeho úlohy a funkcie, dosvedčil, že vysvätil švábskeho benediktínskeho mnícha Vichinga za biskupa Nitrianskej diecézy, a prikázal, aby bol do Ríma poslaný ďalší kňaz so zámerom vysvätiť ho na biskupa iného regiónu Veľkej Moravy, než je Nitra.
Viacerí renomovaní historici predpokladajú – i keď dôkaz sa dodnes nenašiel –, že ním mal byť Gorazd, azda najschopnejší z učeníkov solúnskych bratov. Išlo o muža pôvodom zo vznešenej rodiny z okolia Nitry, ako sa usudzuje podľa časti obce Močenok, ktorá nesie názov Gorazdov, a lokality Garažd v Galante. Ani formulácie v zachovaných veľkomoravských prameňoch nehovoria jasne, či si ho jeho učiteľ nakoniec vybral za svojho nástupcu na metropolitnom stolci alebo iba na čele slávneho učilišťa, ktoré založil so svojím bratom Konštantínom pred vyše dvadsiatimi rokmi.
Nie je ani známe, kam smerovali Gorazdove cesty už do roka po Metodovej smrti, keď arcibiskupov úhlavný odporca Viching dal jeho učeníkov najprv žalárovať a potom vyhnať z krajiny. Nechtiac pomohol tak dielu Konštantína-Cyrila a Metoda, aby zapustilo korene a bohato urodilo aj u južných i východných slovanských národov.
Vierolomný Viching napokon zavŕšil svoj osud na našom území neslávne, keď niekedy okolo roku 891 Nitru i svoj biskupský stolec opustil. Na rozdiel od neho si Nitra, matka miest, celoštátnymi oslavami každoročne pripomína učiteľov Slovanov a spolupatrónov Európy Cyrila a Metoda.

Byzantské liturgické slávenia sa však do kraja na strednom Dunaji vrátili, keď sa v Komárne už začiatkom 16. storočia začala usadzovať srbská komunita, hľadajúca bezpečné miesto pred osmanskou inváznou armádou. Po tom, čo jej jednotky v roku 1690 opäť dobyli Belehrad a vyvolali tzv. veľké sťahovanie Srbov do podunajského Uhorska, koncom 17. storočia tu krátky čas sídlilo ústredie Srbskej pravoslávnej cirkvi na čele s patriarchom Arsenijom III. Crnojevićom. Prosperujúce srbské spoločenstvo si potom v 2. polovici 18. storočia postavilo v meste neskorobarokový pravoslávny Chrám uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky. Pri poslednom sčítaní ľudu sa však k srbskej národnosti prihlásilo v kraji už len 11 občanov.
O niečo neskôr, ako do kraja prišli ich prví predkovia, začalo sa v uhorských banských mestách východného a stredného Slovenska šíriť reformačné hnutie z Nemecka. V Nitre a na jej okolí však nenašlo mohutnejší ohlas. Nitrianski, no najmä ostrihomskí rímskokatolícki hierarchovia horlivo a aj s použitím vojenskej sily dbali na potieranie náuky, ktorú pokladali za kacírsku. Napriek tomu nemálo maďarských obyvateľov kraja prijalo učenie Švajčiara Jána Kalvína, na čom mali podiel najmä vodcovia opakovaných protihabsburských povstaní, neraz podporovaní Osmanmi. Keď po porážke ich armády pri Viedni a po ďalších prehraných bitkách opustili Uhorsko a ich niekdajší miestni spojenci sa masovo priklonili k Habsburgovcom, úspechu protireformácie už nebránilo prakticky nič.
Dnes sa na území Nitrianskeho samosprávneho kraja nachádza 143 farností a 286 kostolov Nitrianskej diecézy, spravovanej v poradí jej 79. biskupom Mons. Viliamom Judákom. Jeho sídelný chrám Bazilika minor svätého Emeráma sa vypína na Hradnom kopci nad krajským mestom. Okrem toho 17 farností so 44 kostolmi v okrese Levice patrí Banskobystrickej diecéze, ktorú vedie biskup Mons. Marián Chovanec, 31 farností s 51 kostolmi zasa do Trnavskej arcidiecézy, ktorú spravuje arcibiskup Mons. Ján Orosch.
Pravoslávny Chrám uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky v Komárne. Foto: Zdenko Dzurjanin
V kraji pôsobí viac ako dvadsiatka ženských i mužských rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev: boromejky (Nitra-Kalvária), Dcéry našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov dvor), karmelitánky (Nitra), krížové sestry (Topoľčianky), milosrdné sestry Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), misijné sestry (Ivanka pri Nitre, Nitra-Kalvária, Nitra-Lukov dvor), misijné sestry Kráľovnej apoštolov (Nitra), premonštrátky (Nitra), ružové sestry (Nitra), sestry Apoštolátu svätého Františka (Nitra), sestry Rodiny Panny Márie (Lužianky), utešiteľky (Nitra), vincentky (Nitra), vykupiteľky (Nesvady, Nitra, Topoľčany); bratia Domu Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), dehoniáni (Veľké Ripňany), františkáni (Nové Zámky), misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov Dvor), pavlíni (Topoľčany), piaristi (Nitra), salvatoriáni (Nitra-Mlynárce), tešitelia (Zlaté Moravce), verbisti (Nitra-Kalvária).
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Nitrianskom kraji organizovaná v rámci Hontianskeho (3 kostoly), Považského (4 kostoly) a Dunajsko-nitrianskeho seniorátu (29 kostolov). Všetky patria do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Nitrianskom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi jej zriadenie je synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli na južnej hranici kraja v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádzajú tri senioráty s desiatkami cirkevných zborov a s vyše štvrtinou našich kalvínskych kostolov: Komárňanský reformovaný seniorát (29 kostolov), Reformovaný seniorát Barš (47 kostolov) a Bratislavský reformovaný seniorát (5 kostolov), v ktorých je úradným jazykom jazyk maďarský.
Gréckokatolícke farnosti Nitra (s pridruženými obcami okresov Nitra, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce) a Komárno (spravovaná excurrendo z gréckokatolíckej farnosti Bratislava) sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák.
Dva chrámy Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku patria pod Prešovskú eparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont), metropolita českých krajín a Slovenska.
V kraji dominujú rímskokatolíci (60,99 % – 413 458), nasledujú kalvíni (3,57 % – 24 210), po nich evanjelici (2,63 % – 17 825), gréckokatolíci (0,62 % – 4 204) a pravoslávni (0,14 % – 795). Takmer 23 % (155 832) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 354 mestách a obciach NSK stojí presne 500 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 24 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
V 17 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám, čo je rovnaký počet ako v Trnavskom kraji. Ide o tieto obce jednotlivých okresov:
Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Leviciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Pútnické miesta kraja podliehajú právomoci diecézneho biskupa rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy. Patria medzi ne napríklad Nitra-Hrad, Nitra-Kalvária, Nitrianska Blatnica, Nová Ves nad Žitavou, Rajčany (Mechovička), Topoľčany, Topoľčianky či Veľké Lovce.
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 24 je národnou kultúrnou pamiatkou dvanásť:
Najstarší kostol: rímskokatolícky Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom (9. storočie). Popri rímskokatolíckom Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch ide zároveň o najstaršiu zachovanú sakrálnu stavbu na Slovensku vôbec. Z veľkomoravského obdobia okrem toho pochádza aj Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici.
Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol svätého Františka z Assisi v Tupej (2023); rímskokatolícky Kostol Panny Márie Patrónky Uhorska – Regina Patrona Hungariae a svätého Martina, biskupa z Tours vo Veľkých Turovciach-Dolných Turovciach (postavený v roku 2016; oficiálne daný do užívania až v roku 2024).
Chrám/kostol vo výstavbe: pravoslávny Chrám svätým apoštolom rovných Cyrila a Metoda a Sedmopočetníkov v Nitre a rímskokatolícky Kostol blahoslaveného Zefyrína v Nitre-Orechovom dvore.
Trojloďový rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Diakovciach z 1. tretiny 13. storočia je rozdelený na horný a dolný kostol, čo je európsky unikát.
Na stenách svätyne Kostola svätého Mikuláša v Sazdiciach sa nachádzajú jedinečné stredoveké nástenné maľby talianskej školy z Giottovho okruhu z rokov 1370 – 1400.
V kraji stojí jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor svätého Emeráma, nitrianska katedrála.
Patrocínium rímskokatolíckeho Kostola Božieho milosrdenstva v Jacovciach bolo vybraté netradične: na základe všeľudového hlasovania. Podľa slov jeho projektanta, niekdajšieho hlavného architekta mesta Nitra Ing. arch. Stanislava Babčana je pre svoj vzhľad považovaný za najerotickejší kostol na Slovensku, čo má za následok zvýšený dopyt snúbencov po svadbe v ňom.
Rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Jacovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Slovenské gréckokatolícke farské spoločenstvo v Nitre sa na liturgické i ďalšie slávenia zhromažďuje v pôvodne románskom rímskokatolíckom Kostole Štefana Kráľa na Párovskej ulici. Chrám mu 1. septembra 1992 na 99 rokov prenajal vtedajší nitriansky biskup kardinál Ján Chryzostom Korec SJ.
Nitrianski gréckokatolíci z Ukrajiny sa na nedeľné bohoslužby schádzajú o 9.00 h v rímskokatolíckom Kostole svätého Michala Archanjela na ulici Na vŕšku.
Komárňanskí gréckokatolíci si na slávenie liturgie prenajímajú Kaplnku svätej Anny na Námestí generála Klapku.
V krypte Kostola nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii v Nitre je pochovaný emeritný apoštolský nuncius v Rumunsku a Ruskej federácii Mons. Ján Bukovský. Je jediným pochovaným verbistom v krypte kostola na našom území; ostatní vo väčšine prípadov odpočívajú na miestnom verbistickom Cintoríne svätého Cyrila a Metoda.
V obciach Preseľany a Jacovce časť svojho kňazského života pred odchodom na Ukrajinu pôsobil budúci mukačevský vladyka Milan Šášik CM ako kaplán a farský administrátor. Pamätnú tabuľu tomuto rodákovi z Lehoty neďaleko Nitry odhalili na obecnom rímskokatolíckom Kostole svätej Anny 27. júla 2025.
Cirkevný zbor v Nitrianskej Strede ustál protireformáciu s podporou miestnej evanjelickej vetvy rodu Zerdahelyi. Vavrinec Zerdahelyi dokonca u Márie Terézie vymohol, aby sa na jeho pôde postavil jeden z dvoch povolených stoličných artikulárnych kostolov. V dodnes veľmi živej cirkevnej obci pôsobil v rokoch 1807 – 1811 ako farár budúci biskup Ján Seberíni (Szeberínyi), ktorého meno nesie jedna z bratislavských ulíc.
V Evanjelickom kostole v Bátovciach dodnes pretrváva tradícia silvestrovského spevu náboženských piesní vo veži kostola, na ktorej vzhľade sa podieľal aj Michal Milan Harminc. Ide o jeden z najväčších kostolov v Dunajsko-nitrianskom senioráte: má rozlohu 646 m2.
Evanjelický kostol v Bátovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Fotografie všetkých kostolov Nitrianskeho kraja s údajmi o nich nájdete na našej webovej stránke Kostoly Slovenska.
Ďalšie články zo seriálu Kostoly Slovenska nájdete tu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.