Pápež, ktorý do Švédska pricestoval na pozvanie Svetovej luteránskej federácie, sa v utorok stretne aj s miestnymi katolíkmi, ktorých v desaťmiliónovej krajine žije len okolo 113-tisíc, pričom väčšina z nich sú cudzinci z Poľska, Chorvátska, Latinskej Ameriky či Blízkeho východu. Doteraz jedinou hlavou Katolíckej cirkvi, ktorá navštívila túto škandinávsku krajinu, bol Ján Pavol II. v roku 1989.

Škandinávska biskupská konferencia so sídlom v Kodani pri tejto príležitosti adresovala veriacim list s názvom Od konfliktu ku spoločenstvu. „Päťsté výročie začiatku reformácie nemožno oslavovať, ale malo by sa, naopak, pripomenúť v duchu pokánia,“ napísali severskí biskupi, ktorý zároveň veriacich pozvali k modlitbám za návštevu pápeža Františka.

Biskupi z Dánska, Fínska, Islandu, Nórska a Švédska ďalej uvádzajú, že reformácia spôsobila rozdelenie kresťanstva, kvôli ktorému mohla Katolícka cirkev v ich krajinách opätovne plnohodnotne pôsobiť až po niekoľkých storočiach. Biskupi zároveň vyjadrili odhodlanie „spoločne pokračovať na ceste zmierenia s našimi bratmi a sestrami luteránmi a robiť všetko pre to, aby sme dosiahli jednotu“.

Pápež František pricestoval do Švédska, aby si pripomenul 500. výročie reformácie Martina Luthera. Foto – TASR/AP

Biskupský vikár Štokholmu pre misie Fredrik Emanuelson je presvedčený, že Švédi dnes viac ako ekumenizmus potrebujú evanjelizáciu. „Pokiaľ ide o kresťanstvo, vieru a jej praktizovanie, do kostola prichádza len zlomok oficiálnych členov. Preto som presvedčený, že skutočnou výzvou nie je ani tak dialóg medzi cirkvami či cirkevnými komunitami, ale evanjelizácia tejto spoločnosti. Naším povolaním je formovať spoločnosť, niekedy však skôr spoločnosť formuje nás,” povedal vikár Emanuelson.

Štokholmský biskup: Priťahuje pevnosť viery

„Je zjavné, že aj kresťania z iných cirkví a vierovyznaní a, áno, aj osoby iných vierovyznaní či neveriaci oceňujú pápeža Františka a jeho jednoduchosť a dôveryhodnosť v ohlasovaní evanjelia. Sú tu veľké očakávania,“ uviedol 67-ročný štokholmský biskup Anders Arborelius, ktorý je prvým katolíckym biskupom švédskeho pôvodu od čias reformácie. V súčasnosti je aj predsedom Škandinávskej biskupskej konferencie. Biskup Arborelius si myslí, že osoba samotného pápeža zatienila hlavný dôvod jeho návštevy.

Štokholmský biskup Anders Arborelius je prvým katolíckym biskupom švédskeho pôvodu od čias reformácie. Foto – Wikipedia

Ročne na katolícku vieru konvertuje niekoľko desiatok Švédov. Je to aj prípad biskupa Arboreliusa, ktorý sa narodil v roku 1949 vo Švajčiarsku švédskym rodičom. Neskôr z Luteránskej cirkvi konvertoval na katolicizmus. Za biskupa Štokholmu ho vysvätili v roku 1998. „Často je to katolícka spiritualita a pevnosť vo viere, ktoré priťahujú ľudí, ako aj medzinárodný charakter cirkvi,“ uviedol biskup, podľa ktorého mnohí konvertiti prichádzajú z takzvaných slobodných cirkví. „Každoročne konvertuje aj nejaký kňaz zo Švédskej luteránskej cirkvi, a to aj ženy.“

Luteráni už nie sú štátnou cirkvou

Švédska luteránska cirkev bola niekoľko storočí štátnou cirkvou. Táto situácia trvala od roku 1593, keď švédsky kráľ Gustáv I. nariadil na synode v Uppsale reformáciu, až do roku 2000, keď došlo k oddeleniu cirkvi od štátu. Až do 19. storočia pritom v krajine neboli povolené iné náboženské kulty. V súčasnosti už Švédska luteránska cirkev nie je štátnou, ale väčšinovou cirkvou.

Katolícka cirkev má vo Švédsku jedinú diecézu v Štokholme, ktorá vznikla v roku 1953 a je podriadená priamo Svätej stolici. V krajine je podľa vatikánskych štatistík zriadených 45 katolíckych farností, v ktorých pôsobí 141 kňazov (z toho 88 rehoľníkov), 32 stálych diakonov, 235 rehoľníčok, 419 katechétov a 15 bohoslovcov. V cirkevnej správe je 13 školských zariadení a dve charitatívne centrá.

Biskup Štokholmskej diecézy je súčasťou Škandinávskej biskupskej konferencie, ktorá vznikla v roku 1960 a združuje biskupov siedmich diecéz v Dánsku, Fínsku, na Islande, v Nórsku a vo Švédsku.