Sv. Martin de Porres Túžba, ktorá premôže Boha

3 minúty čítania 3 min
Vypočuť článok
Sv. Martin de Porres / Túžba, ktorá premôže Boha
0:00
0:00
0:00 0:00
Jozef Husovský
Jozef Husovský
Básnik, textár a aforista. Autor minizamyslení, ktoré denne odoberá viac ako 10 000 čitateľov.
Ďalšie autorove články:

Minizamyslenie Hranica mučeníctva

Sv. Rafael od sv. Jozefa Svätý v pekle

Minizamyslenie Pre čo sa oplatí žiť?

Narodiť sa ako mulat v 16. storočí prinášalo hendikep už na štarte. Potomkovia otrokov tmavej pleti či Indiánov boli vtedy ľuďmi druhej kategórie. Ich hnev na život by bol pochopiteľný. To, že z takejto pozície niekto dosiahne svätosť, je ohromujúce.

Martin bol synom šľachtica a bývalej otrokyne. Ani šľachtická krv však nepriniesla Martinovi nejakú životnú protekciu. Priťahovalo ho liečiteľstvo. Preto sa vyučil za holiča, keďže táto profesia sa v tých časoch asi najviac spájala práve s liečiteľstvom.

Keď v pätnástich rokoch požiadal o vstup do dominikánskeho kláštora, rehoľníci ho ako mulata prijali len ako člena laického tretieho rádu a nechali ho vykonávať prácu služobníka. Ale aj s metlou v ruke bol Martin šťastný. Keď mal kláštor finančné problémy, Martin navrhol, aby ho predali za otroka (!) a vyriešili tým svoje existenčné ťažkosti. Bratia ho nielenže nepredali, ale začali vnímať jeho veľkú charizmu, a tak ho po deviatich rokoch napriek všetkým zvykom prijali za svojho brata.

Povesť o jeho liečiteľských schopnostiach sa rozniesla ďaleko, a tak vyliečil aj miestneho arcibiskupa, španielskeho miestodržiteľa aj šesťdesiat svojich bratov počas epidémie. Okrem toho otvoril v kláštore nemocnicu, ktorú rozšíril o priestory svojho rodného domu. Založil aj prvú školu pre chudobné deti v Peru.

Podľa svedectiev konal veľa zázrakov, mal schopnosť bilokovať a rozprávať sa so zvieratami, hovorili mu preto „americký František z Assisi“.

Ten najväčší zázrak sa však odohral vďaka jeho nezlomnej viere, v ktorej sa hodil do Božej náruče. Chcel konať dobro, a tak ho konal. Mal taký „ťah na bránu“, teda na dobro, že mu v tom nemohli zabrániť spoločenské hendikepy ani to, čo si o ňom ľudia šepkali. Možno práve to, že sa na neho ľudia pozerali zvrchu, ho ešte väčšmi inšpirovalo, aby sa skláňal k tým, ktorí na tom boli horšie ako on.

„Na to, aby človek robil dobro, nemusí mať veľkú funkciu,“ povedal kedysi v rozhovore Anton Srholec. Potrebuje mať iba veľkú túžbu. Takú, ktorá premôže aj Boha.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Anton Srholec Peru
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť