Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
03. 11. 2016, 13:10

Svet prvý raz nazrel do Ježišovho hrobu (video)

Celé storočia bol zakrytý, aby teraz mohli do neho na 60 hodín nazrieť. Archeológovia odkryli minulý týždeň najposvätnejšie miesto pre kresťanov.
Svet prvý raz nazrel do Ježišovho hrobu (video)

Tím gréckych expertov začína s renovováciou Svätého hrobu v Chráme božieho hrobu v Jeruzaleme 6. júna 2016. (Foto: TASR/AP)

„Bol som v úžase. Kolená sa mi trochu triasli, pretože som to nečakal,“ priznal archeológ Fredrik Hiebert po tom, ako výskumný tím z aténskej univerzity otvoril hrobku v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme.

V interiéri chrámu momentálne prebiehajú reštauračné práce na tzv. edikule, čo je malá svätyňa uprostred baziliky, ktorá „zastrešuje“ miesto, kde sa podľa starobylej tradície nachádza hrob Ježiša Krista.

Pri príležitosti opráv dostali špičkoví archeológovia možnosť nakrátko otvoriť samotný hrob vo vnútri edikuly. Išlo o historický moment, keďže posledný prístup k nemu sa mohol udiať pred celými storočiami.

Lôžko je neporušené

Hrob pozostáva z pohrebného lôžka, na ktorom bolo uložené telo zosnulého. Toto lôžko bolo vytesané zo steny vápencovej jaskyne.

Minimálne od roku 1555 a veľmi pravdepodobne aj skôr bolo vápencové lôžko zakryté mramorovou doskou, zrejme preto, aby si pútnici nemohli z neho brať kúsky skaly ako suvenír, píše National Geographic.

Večer 26. októbra 2016 archeológovia najprv odstránili spomínanú mramorovú dosku, pod ktorou sa ukázala vrstva výplňového materiálu. Potom nepretržite pracovali skoro 60 hodín, až sa dostali k ďalšej doske, na ktorej bol vytesaný kríž. Podľa prvých odhadov môže ísť o kameň z čias križiackych výprav. Pod touto doskou, napokon, v noci 28. októbra, našli originálny vápencový výstupok, teda pohrebné lôžko. A neporušené.

„Je to Svätá skala, ktorá je uctievaná po stáročia, ale až teraz sme ju skutočne uvideli,“ vyjadrila sa šéfka projektu profesorka Antonia Moropoulou.

Z pohrebného lôžka odobrali vzorky a o pár hodín ho museli opäť prikryť pôvodnou mramorovou doskou. Otvárať ho nebudú zase najbližšie storočia, hovorí Moropoulou.

Historickým momentom však októbrová operácia určite zostane. Je to totiž prvý raz v histórii, keď bol samotný Boží hrob odfotený a môžu si ho tak pozrieť ľudia na celom svete.

Výskumnícii našli v hrobke úlomky a nečistoty, ktoré im prístroje nesignalizovali. Budú ich skúmať.

Pravý hrob?

Po otvorení hrobu sa výskumníci, pochopiteľne, nevyhli otázkam o pravosti hrobky. Podľa nich nedokáže súčasná archeológia potvrdiť, že na konkrétnom vápenci ležalo pred dvomi tisícročiami telo konkrétneho človeka.

Podľa National Geographic však existuje nepriamy dôkaz, ktorý naznačuje, že identifikácia miesta urobená ešte v 4. storočí za cisára Konštantína je správna.

Ježiš Kristus bol podľa Evanjelií po smrti uložený do hrobky Jozefa z Arimatey, bohatého človeka. Hrob sa nachádzal neďaleko Golgoty, teda za pôvodnými múrmi Jeruzalema. Oba fakty zodpovedajú aj archeologickým nálezom. Tie potvrdili, že v okolí sú stovky podobných hrobov, teda hrobov bohatých židovských rodín, ktoré mali pre telo zosnulého vysekaný výčnelok.

Podľa archeológov sú práve ostatné hroby kľúčovým dôkazom. „Ukazujú, že v skutočnosti ide o miesto, kde bol v časoch Krista za hradbami židovský cintorín,“ povedala archeologička Jodi Magness.

Veriaci sa modlia vo Svätom hrobe počas začiatku prác na jeho obnove v Chráme božieho hrobu. (Foto: TASR/AP) 

Aj poloha samotnej baziliky Božieho hrobu by mala zodpovedať miestu, ktoré kresťania uctievali od počiatku.

Hrob podľa legendy objavila svätá Helena, matka cisára Konštantína. Keď cisárska výprava prišla okolo roku 325 do Jeruzalema lokalizovať hrobku, zamerala sa na pohanský chrám postavený cisárom Hadriánom dvesto rokov dozadu. Historické pramene predpokladajú, že Hadrián postavil chrám bohyne Afrodity nad hrobku uctievanú prvými kresťanmi, aby tak demonštroval dominanciu ríšskeho náboženstva.

Praotec cirkevnej histórie, biskup Euzébius, zaznamenal, že keď dal Konštantín zbúrať Hadriánov chrám, pri výkopoch objavili hrobku vytesanú do skaly. Nad hrobom potom postavili kostol, ktorý zničili až v roku 1009 Arabi a obnovený bol v polovici 11. storočia.

Výskumné práce vo vnútri Baziliky Božieho hrobu v 20. storočí potvrdili pozostatky, ktoré sú považované za ostatky Hadriánovho chrámu a tiež steny pôvodného kostola od cisára Konštatnína. V samotnom chráme objavili tiež poltucet hrobiek vysekaných do skaly.

Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme je dnes v správe šiestich kresťanských denominácií: Gréckej ortodoxnej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi, Arménskej ortodoxnej cirkvi, prítomní sú tiež kopti, etiópski kresťania a komunita Syriakov.

Odporúčame

Vinili ho z eutanázie

Vinili ho z eutanázie

Na Slovensku sa odohral zaujímavý súdny spor, v ktorom prokuratúra vinila Jozefa Andreja, že zabil svojho ťažko postihnutého syna. Čo je v pozadí komplikovaného prípadu?

Katolíci a Halloween

Katolíci a Halloween

Halloween nie je pohanským sviatkom, ale staroanglickou verziou nášho sviatku Všetkých svätých. Kto nám ho ukradol a ako ho môžeme dnes sláviť?