Pôstne minizamyslenie Prešiel pomedzi nich

Včera Ježiš z mosta doprosta hovoril, že musíme zbúrať mnohé chrámy, ktoré stratili význam. Jedným z nich, veľmi dôležitým, sú aj naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať Mesiáš, ako by sa mal tváriť, čo by mal hovoriť a s kým sa stretávať.

Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“ (...) Prešiel pomedzi nich a odišiel. (Lk 4, 24 – 30)

Nezdá sa, že by ctihodných účastníkov bohoslužby priviedli k agresivite iba dnešné Ježišove slová, ktoré si požičal od svojho starozákonného kolegu Izaiáša (Iz 40, 3 – 5). Už predtým si o ňom pošuškávali: „Skade to má tento? (...) Vari to nie je tesár, syn Márie?“ (Mk 6, 2 – 3)

Mali vlastné predstavy o prorokoch. Aj o Ježišovi. A ten im očividne nepadol do nôty. Najradšej by si vybrali takého rabína, proroka, pápeža, biskupa, učiteľa či riaditeľa, ktorý by im zobal z ruky. Dokonca aj takého Boha.

Vyvliekli ho za mesto. Tam, kde nakoniec aj zomrie. Dnes však ešte nie. Dnes prešiel pomedzi nich. Nepodarilo sa im ho zhodiť. Zo zrázu ani v očiach jeho učeníkov. Prešiel pomedzi. Nič z toho, čo povedal, sa ich nedotklo. Jeho slová po nich stiekli ako dažďová voda.

A aj keď ho na konci v domnienke, že konečne bude pokoj, pribijú na kríž, o tri dni ho opäť uvidia, ako kráča. S niektorými, ktorých sa jeho slovo dotklo. A pomedzi tých... ale to vieme. (Jozef Husovský)