Kniha o zákulisí vlaňajšieho konkláve Jednému kardinálovi našli v Sixtínskej kaplnke mobil, v prvom hlasovaní mal najväčšiu podporu Péter Erdő

Prekvapením prvého dňa vlaňajšieho konkláve bolo mimoriadne dlhé čakanie na prvý dymový signál.

Dvere Sixtínskej kaplnky sa zatvorili o 17.45 h, no čierny dym z jej strechy stúpal až o 21. hodine. Vtedy sa špekulovalo, že zdržanie mohol spôsobiť vyšší počet kardinálov oproti posledným voľbám pápežov, prípadne dlhšia homília kardinála Cantalamessu pred začiatkom samotného hlasovania. 

Mobil a rozrušený kardinál

Dôvodom bol však zrejme mobil u jedného zo 133 prítomných kardinálov. 

Keď sa kardináli pripravovali na prvé hlasovanie, bezpečnostní pracovníci zachytili signál aktívneho mobilného pripojenia. Sixtínska kaplnka bola totiž vybavená zariadením na rušenie signálu, aby sa zabránilo komunikácii s vonkajším svetom. 

Kardináli na seba neveriacky hľadeli, potom si jeden zo starších členov kardinálskeho zboru uvedomil, že má vo vrecku mobilný telefón, ktorý následne odovzdal. 

Tvrdia to dlhoroční vatikánski korešpondenti Gerard O’Connell a Elisabetta Piqué v novej knihe Voľba pápeža Leva XIV. Posledné prekvapenie pápeža Františka. Nájdenie mobilu v Sixtínskej kaplnke opisuje O’Connell ako „nepredstaviteľnú scénu, dokonca aj do filmu“. 

Autori knihy neuvádzajú meno kardinála ani nenaznačujú, že mal dôvod na to, aby si telefón v Sixtínskej kaplnke ponechal. Píšu, že v tej chvíli bol „dezorientovaný a rozrušený“.

Kardináli, ktorí sa zúčastňujú na konkláve, skladajú sľub, že nebudú komunikovať s vonkajším svetom a že svoje telefóny a všetky komunikačné zariadenia na čas konkláve odovzdajú, pripomína Reuters.

Kniha vyjde v anglickom origináli 25. marca a čerpá z rozhovorov s mnohými kardinálmi. Gerard O’Connell a Elisabetta Piqué sú manželia a boli dlhoroční priateľmi pápeža Františka, ktorý ich sobášil a pokrstil ich dve deti ešte ako kardinál v Argentíne. O’Connell je korešpondentom jezuitského magazínu America, Piqué píše pre argentínsky La Nación.

Budíky a toalety

O’Connell a Piqué v knihe píšu aj o ďalšom probléme, ktorý počas konkláve súvisel s mobilnými telefónmi. Keďže kardináli ich nemali, niektorí z nich, ktorí mobily používajú aj ako budíky, takmer zaspali vo svojich izbách v Dome svätej Marty, kde bývajú počas konkláve. 

„Vatikán poskytol každému z nich budík, aby sa uistil, že sa zobudia a dostanú sa do Sixtínskej kaplnky načas,“ uvádza sa v knihe vatikanistického páru. Spomína sa v nej aj to, že niektorí kardináli sa sťažovali na chýbajúce toalety v Sixtínskej kaplnke, čo znamenalo, že ich musel na vonkajšie WC sprevádzať mladší kardinál diakon. „Bolo to ako návrat do škôlky,“ vyjadril sa jeden z prelátov.

Knižka O’Connella a Piqué sa pokúsila zrekonštruovať aj vývoj podpory pri voľbe nového pápeža. 

Ako približuje obsah knihy CNN, pre ktorú Piqué počas konkláve reportovala, v dňoch tesne pred konkláve prebiehal v kardinálskom kolégiu zápas o to, či má nový pápež pokračovať v odkaze a reformách Františka alebo zmeniť kurz. O’Connell a Piqué tvrdia, že snahy o zvolenie pápeža, ktorý by sa vydal iným smerom ako František, nevyšli. Lev XIV. – hoci sa svojím štýlom odlišuje od predchodcu a je stále do istej miery nejasný – by sa dal vo všeobecnosti opísať ako Františkova voľba.

Nové informácie o zákulisí voľby Leva XIV.Kingmakerom bol newyorský kardinál, druhý najvyšší počet hlasov získal Európan

Imrich Gazda

Pokiaľ ide o samotnú podporu, podľa zistení vatikanistickej dvojice v prvom kole hlasovania získal najviac hlasov maďarský kardinál Péter Erdő. 

Podpora „kandidáta konzervatívcov“, ako ho autori knihy nazvali, bola síce dobre organizovaná, ale nedostatočná. V úvodnom kole získalo hlasy viac ako 30 rôznych kardinálov, ale len traja z nich dostali podporu medzi 20 až 30 hlasov. Zvyšnými dvoma boli Robert Prevost a Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. 

V ďalších dvoch kolách sa však podpora rýchlo presunula k Prevostovi, zatiaľ čo Erdő ju stratil. Prvý americký pápež bol zvolený vo štvrtom kole 108 hlasmi, pričom Parolin skončil na druhom mieste, tvrdí O’Connell. Podľa knihy sa štvrté kolo muselo opakovať, pretože jeden kardinál omylom prilepil dva hlasovacie lístky k sebe – čo sa stalo aj pri konkláve v roku 2013.

Súčasťou knihy je aj pasáž o tom, že „viac ako dvadsať“ kardinálov potichu označovalo kardinála Prevosta za najvhodnejšieho kandidáta na pápeža. Boli ohromení jeho skromným a nenápadným štýlom a mali pocit, že práve on by mal pokračovať v odkaze Františka, napísali O’Connell a Piqué. Rozhodujúce boli jeho misijné a širšie medzinárodné skúsenosti.

I keď sa v minulosti vzhľadom na globálnu politickú a ekonomickú moc USA všeobecne vo Vatikáne hovorilo, že pápež nemá pochádzať zo Spojených štátov, kardinál Prevost bol vnímaný ako „najmenej americký z Američanov“. Podľa Piqué mali kardináli z Latinskej Ameriky pocit, že „hoci je to ‚gringo‘, je jedným z nás“.

Argentínska vatikanistka tiež uvádza, že pápež František v podstate pripravil pre amerického augustiniána pôdu na jeho zvolenie, keď ho najprv vymenoval za biskupa v Peru a potom povolal do Ríma na čelo jedného z najdôležitejších úradov cirkvi. František a Prevost sa stretávali na pravidelnej báze a podľa Elisabetty Piqué určite diskutovali o vedení cirkvi aj nad rámec bezprostrednej témy vymenovania biskupov. A pripomína málo spomínaný fakt, že kardinál Prevost sprevádzal pápeža Františka na jeho posledných dvoch zahraničných cestách.