Nové informácie o zákulisí voľby Leva XIV. Kingmakerom bol newyorský kardinál, druhý najvyšší počet hlasov získal Európan

Už sme si zvykli, že bezprostredne po každom konkláve sa v médiách objavujú prvé informácie – či skôr špekulácie –, ako to v Sixtínskej kaplnke počas voľby hlavy Katolíckej cirkvi prebiehalo.

Niektoré sa časom vyvrátia, iné potvrdia a dokonca sa stanú súčasťou oficiálnych pápežských biografií.

V roku 2013 prispel ku skladaniu mozaiky dokonca samotný novozvolený pápež. Novinárom, ktorých prijal na tradičnej pokonklávnej audiencii, prezradil, ako prežíval moment zvolenia, o čom sa zhováral s vedľa sediacim brazílskym kardinálom Hummesom a ako dospel k výberu pápežského mena František.

A hoci jeho nástupca Lev XIV. vystupuje omnoho diskrétnejšie, šíreniu informácií o svojej voľbe tým nemohol zabrániť. Prvé skutočnosti, ktoré prenikli na povrch, zhrnul už pred niekoľkými týždňami kolega Pavol Hudák.

Čo nové sme sa odvtedy dozvedeli?

Hlavným lobistom bol Dolan

Aj keď májové konkláve bolo spočiatku vnímané najmä ako „referendum“ o Františkovi, spätne sa ukazuje, že rozhodujúcim faktorom bolo napokon čosi omnoho prozaickejšie – kontinentálna príslušnosť.

Hoci desiati kardináli pochádzajúci z USA nepostupovali od začiatku jednotne, boli menej roztrieštení ako sedemnásti Taliani a tým, ktorí podporovali Roberta Prevosta, sa podarilo na svoju stranu rýchlo získať aj 21 kardinálov z juhoamerického kontinentu.

Presvedčilo ich najmä to, že Prevosta, ktorý viac ako dve desaťročia pôsobil v Peru, dobre poznali a vnímali ho ako svojho.

„Prvého pápeža narodeného v USA pomohla zvoliť tichá aliancia medzi kardinálmi zo Severnej a Južnej Ameriky. Rozdrobeným táborom ponúkli kompromisného kardinála,“ konštatuje vatikanistka Claire Giangravé z portálu Religion News Service.

„Niektorí konzervatívnejší kardináli z USA v prvom hlasovaní podporili Erdőho, ale rýchlo zmenili názor, keď bolo jasné, že Prevost naberá na sile. Na konkláve bolo 16 kardinálov zo Severnej Ameriky, desiati z USA a šiesti z Kanady a väčšina z nich sa nakoniec postavila za amerického kardinála,“ opisuje Giangravé.

Newyorský kardinál Timothy Dolan. Foto: TASR/AP/Alessandra Tarantino

Osobitnú rolu – a to nielen v Sixtínskej kaplnke – zohral skúsený 75-ročný newyorský kardinál Timothy Dolan, ktorý sa zúčastnil na konkláve už aj v rokoch 2005 a 2013.

Týždeň pred začiatkom voľby v jednom z rímskych hotelov zorganizoval stretnutie Pápežskej nadácie, ktorej je predsedom. Zúčastnilo sa na ňom približne 120 významných amerických donorov podporujúcich Vatikán, ktorí sa bavili aj o dramatickom finančnom deficite cirkevného miništátu, najmä jeho dôchodkového fondu.

„Zaznelo tam, že Pápežská nadácia môže vyzbierať až 750 miliónov amerických dolárov vo forme darov, ,ak bude zvolený ten správny pápež‘,“ uvádza novinár Massimo Franco z denníka Corriere della Sera vo svojom texte, ktorý napísal pre Limes, taliansky odborný časopis venujúci sa geopolitickým otázkam.

Bez ohľadu na to, akú rolu zohrala táto zákulisná udalosť, možno dnes povedať, že práve Dolan bol hlavným Prevostovým kingmakerom. Teda človekom lobujúcim za jeho zvolenie.

Podobne, ako to bolo v prípade viedenského kardinála Franza Königa pri voľbe Karola Wojtyłu či kardinálskeho triumvirátu Estévez – Trujillo – Meisner pri voľbe Josepha Ratzingera.

Zákulisie pápežskej voľby Benedikta XVI.Bergoglio mohol pred 20 rokmi zablokovať favorizovaného Ratzingera. Natruc santgallenskej skupine urobil presný opak

Imrich Gazda

Na rozdiel od konkláve v rokoch 1978 a 2005 sa kardinál Jorge Bergoglio dokázal v roku 2013 „predať“ takpovediac sám. Veľkú časť kardinálov presvedčil svojím silným príhovorom, ktorý predniesol na jednom z predkonklávnych stretnutí (tzv. generálne kongregácie).

„Tento prejav bol mojím odsúdením! Necelé tri minúty mi zmenili život. Keď som skončil, nasledoval aplauz a povedali mi, že od tej chvíle sa začalo spomínať moje meno,“ spomínal neskôr František na zlomový okamih.

Krátky prejav predniesol počas tohtoročných generálnych kongregácií aj kardinál Prevost, no nebol obzvlášť výrazný. „Zaujal však tým, ako sa zapájal do rozhovorov v menších skupinách,“ povedal jeden z kardinálov portálu Religion News Service.

Navyše počas posledných dvoch rokov, keď vo Vatikáne viedol dôležité Dikastérium pre biskupov, bol s ostatnými kardinálmi v pravidelnom kontakte, takže jeho poznateľnosť bola veľmi vysoká.

Liberál Grech pohorel, konzervatívec Erdő bodoval

Z toho, čo sme sa dodnes mohli dozvedieť o zákulisí májového konkláve, vyplýva, že výraznejšiu podporu desiatok hlasov dokázali okrem víťaza Prevosta získať už len dvaja kardináli.

Prvým z nich bol budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő, ktorý oslovil najmä konzervatívnejších kardinálov vrátane mnohých Afričanov a dosiahol druhý najvyšší počet hlasov.

Budapeštiansky kardinál Péter Erdő. Foto: TASR/AP/Denes Erdos

Zatienil tak vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Parolina, ktorého údajne podporilo 40 – 50 kardinálov hneď v prvom kole, no zároveň to bolo jeho maximum.

„Skvelá dvojka nemusí byť nevyhnutne skvelou jednotkou,“ glosoval istý vatikánsky pozorovateľ dôvod, pre ktorý sa hlasy kuriálnych kardinálov a viacerých „františkovcov“ po prvých dvoch volebných kolách preliali od Parolina k Prevostovi.

„Kardináli ocenili jeho spôsob vedenia – tichý a pozorný, no zároveň rozhodný,“ hodnotí vatikanistka Claire Giangravé. „Skutočným prekvapením však bolo, že progresívnejší kardináli nedokázali nájsť spoločný konsenzus na jednom kandidátovi. Malťan Mario Grech, Filipínec Luis Antonio Tagle ani vychádzajúca hviezda Pablo Virgilio David, taktiež z Filipín, nedokázali získať ani hŕstku hlasov.“

Keď kardinál Prevost dosiahol dvojtretinovú hranicu 89 hlasov, pričom napokon ich údajne bolo viac ako sto, v Sixtínskej kaplnke sa ozval potlesk plný nadšenia i úľavy.

„Po rokoch, počas ktorých médiá prezentovali cirkev ako rozdelenú, kardináli dosiahli pokojné odovzdanie moci a potrebovali na to len štyri hlasovania počas dvoch dní,“ uzatvára novinárka Religion News Service.

Na príprave článku spolupracoval aj o. Ján Krupa.