Americkí kresťania, ktorí milujú Izrael viac ako Židia Ako biblické proroctvá o židovskom štáte ovplyvňujú dnešnú politiku USA

„Evanjelikálni kresťania milujú Izrael viac ako Židia žijúci v USA,“ vyhlásil v roku 2021 Donald Trump. Na prvý pohľad šlo o typicky trumpovskú hyperbolu, ale americký prezident sa týmto výrokom dotkol zaujímavého javu.

Na jednej strane je prekvapivé, že americkí Židia prakticky vždy volili Demokratickú stranu (viac ako dvojtretinovou väčšinou), čo sa nezmenilo ani dnes, keď republikáni razia viac proizraelskú politiku ako ich oponenti.

Na druhej strane prieskum Pew Research Center z minulého roka zistil, že hoci Američania majú k Izraelu čoraz negatívnejší postoj, v dvoch náboženských skupinách stále jednoznačne prevláda podpora židovského štátu. Sedem z desiatich židov a rovnaký pomer bielych evanjelikálov tvrdí, že má pozitívny pohľad na Izrael (tu ide o židov v náboženskom zmysle, nie etnickom).

Evanjelikalizmus je protestantské hnutie, ktoré má prívržencov naprieč rôznymi denomináciami. Dáva do popredia osobnú konverziu, evanjelizáciu a v niektorých teologických aspektoch sa líši od starších tradícií.

Viacerí evanjelikálni kresťania sú vplyvnými osobnosťami v americkej politike, kde sa často bijú za izraelskú vec s takou vervou, akoby šlo o ich krajinu.

Hlavný zástanca Izraela

Keď Ted Cruz, americký senátor za Republikánsku stranu, pred trištvrte rokom prišiel na rozhovor k moderátorovi Tuckerovi Carlsonovi, interview vykopli témou zmeny režimu v Iráne, keďže Cruz bol za to, aby USA zakročili a podporili Izrael. Preto sa dostali k Izraelu a moderátor zapochyboval, či je spojenectvo s ním vôbec v americkom záujme.

Diskusia Tuckera Carlsona a Teda Cruza

„Všetci, ktorí neznášajú Izrael, neznášajú aj nás,“ tvrdil Cruz. Židovský štát je podľa neho najväčší spojenec USA na Blízkom východe a z jeho podpory má Amerika výhody. „Pred trinástimi rokmi som do Kongresu prišiel s verejne známym zámerom byť hlavným zástancom Izraela.“

Tu sa Carlson, ktorý v poslednom období nešetrí kritikou židovského štátu, zháčil a dosiaľ pomerne zmierlivý dialóg sa začal meniť na ohnivú debatu. Moderátor si senátorov výrok vysvetlil tak, že ako americký politik presadzuje záujmy iného štátu, voči čomu rázne oponoval.

Cruz sa teda podujal vysvetliť, prečo mu je obhajoba Izraela taká drahá.

„Od mojej mladosti ma v nedeľnej škole učili, že tí, čo žehnajú Izraelu, budú požehnaní a tí, čo ho preklínajú, budú prekliati. Tak sa píše v Biblii a ako kresťan tomu verím,“ vyhlásil. „Moja podpora pre štát Izrael v prvom rade vychádza z tohto biblického príkazu.“

„Národ, o ktorom Boh hovorí v knihe Genezis, je to isté ako krajina, ktorú dnes vedie Benjamin Netanjahu?“ spýtal sa Carlson.

„Áno, áno,“ odvetil senátor. Dodal, že je to jeho osobná motivácia, aby sa zastával Izraela, nie politický dôvod. Tým je preňho spomínaná výhodnosť americko-izraelského spojenectva.

O deväť mesiacov sa naplno rozbehla vojna s Iránom. Ako Cruz povedal v podcaste Triggernometry, s Trumpom sa deň pred začiatkom útokov rozprával v prezidentskej limuzíne: „A v podstate sa ma celý čas pýtal, čo by mal podľa môjho názoru spraviť s Iránom.“ Cruz odvetil, že rokovania sú zbytočné. Ďalší deň sa americko-izraelské rakety zniesli na hlavy iránskeho režimu.

Práve teológia, ktorou Cruz v rozhovore vysvetľoval svoju neochvejnú podporu židovskému štátu, je jedným z hlavných dôvodov, prečo evanjelikálni kresťania „milujú“ Izrael.

Diskusia Teda Cruza v relácii Triggernometry

Od Abraháma po Bibiho

Teológia dispenzacionalizmu (TD) je z hľadiska kresťanskej histórie nedávny protestantský vynález. Hoci sa podobné myšlienky objavovali aj skôr, za jej zakladateľa sa považuje evanjelikálny teológ John Nelson Darby, ktorý žil v 19. storočí. Jeho názory sa rozšírili aj vďaka siedmim prednáškovým cestám naprieč Amerikou a Kanadou.

Na počiatku 20. storočia ich ešte viac spopularizovala mimoriadne rozšírená Scofieldova Biblia. Je to tradičný preklad kráľa Jakuba (King James Version), ale teológ C. I. Scofield ju doplnil svojimi obsiahlymi poznámkami a komentárom, ktoré čerpali z Darbyho teológie.

Darby uprednostňoval doslovný výklad Biblie. Jeho nasledovníci dodnes odmietajú „alegorickú“ či „spiritualizujúcu“ interpretáciu Písma.

A tak Darby z Biblie vyčítal, že dejiny spásy majú niekoľko osobitných zriadení, „dispenzácií“. V každej z nich Boh zaobchádzal s vyvoleným ľudom odlišne. Napríklad pred prvotným hriechom bolo obdobie nevinnosti, od Mojžiša až po Kristovu smrť éra zákona.

V období pred Ježišom dal Boh Židom určité prisľúbenia, ale cirkvi po Kristovom zmŕtvychvstaní (obdobie milosti) sľúbil čosi iné. Boh sa Abrahámovi (a v ňom podľa tejto teórie všetkým Židom) zaviazal, že z jeho syna Izáka urobí „veľký národ“. Hospodin mu dal „zem Kanaán do večného vlastníctva“, požehná tých, ktorí mu budú žehnať, a kliatba postihne každého, kto mu zlorečí. Nasledovníkom Ježiša Boh zase sľúbil, že každý, kto v neho uverí, bude mať večný život.

Tradičný kresťanský výklad v podstate tvrdí, že prisľúbenia starého zákona sa úplne naplnili v cirkvi, ktorá je dedičom a pokračovateľom vyvoleného ľudu. Súčasný rabínsky judaizmus je teda len výsledkom neochoty Židov prijať Boží plán.

Naopak, dispenzacionalizmus vidí izraelský ľud od Abraháma až po Netanjahua ako samostatnú skupinu, ktorá má s Bohom osobitnú zmluvu. Rovnako tak existuje ďalšia osobitná skupina, cirkev pohanov, ktorá má s Bohom inú zmluvu.

Irán a náboženstvoDominuje sekularizácia, ale kresťanstvo tu možno rastie rýchlejšie ako kdekoľvek inde

Juraj Valach

V súčasnosti sme podľa tejto novej teológie v akomsi medziobdobí. Naplnenie proroctiev o Izraeli sa pozastavilo, zatiaľ čo Boh sa venuje cirkvi.

Prívrženci TD väčšinou veria, že svet smeruje k svojmu biednemu koncu, tesne na záver príde katastrofa a súženia, ale kresťania sa tomu vyhnú. Boh ich vtedy stiahne zo sveta do neba (tzv. rapture), zatiaľ čo zem postihne jeho hnev. V tomto období sa Božia pozornosť presunie opäť na Židov, naplnia sa sľuby a proroctvá, obnoví sa štát Izrael. Potom príde tisícročné kraľovanie Krista z Jeruzalema a napokon koniec vekov a zavŕšenie dejín spásy.

Štát Izrael je teda naplnením Božieho sľubu a znamením, že posledné dni sú blízko.

O posledných dňoch sa hovorí na viacerých miestach Biblie. Napríklad prorok Ezechiel v kapitolách 38 a 39 ich spája s vojnou Izraela s nepriateľským národom. Boh však „ukáže svoju veľkosť a svätosť“ a dá Židom zvíťaziť.

Boju má predchádzať zásadná udalosť (Ez 38, 8): „Po mnohých dňoch dostaneš rozkaz. V budúcich rokoch prídeš do krajiny obnovenej zo zrúcanín, ktorej obyvatelia sa spomedzi všetkých národov zhromaždili na izraelskej vrchovine, dlhý čas spustošenej. Izraelci, vyvedení spomedzi národov, žijú si bezpečne.“

Niet sa čo diviť, že podľa TD sa toto zhromaždenie Židov z mnohých národov naspäť v ich zasľúbenej zemi začalo pred sto rokmi, keď vznikal moderný Izrael.

Trumpovi kresťania sionisti

Z tohto pohľadu musí každý správny kresťan podporovať židovský štát. Je to Božia vôľa a Boží plán. Táto geopolitická vízia opretá o teológiu sa volá kresťanský sionizmus.

Treba dodať, že nie každý kresťan, ktorý podporuje existenciu Izraela, je kresťanský sionista vychádzajúci z teológie dispenzacionalizmu. Môže si myslieť, že Izrael má právo na existenciu z podobných dôvodov ako Kosovo, Ukrajina alebo USA.

No kresťanský sionizmus vychádzajúci z TD je v Amerike mimoriadne rozšírený a ovplyvňuje tunajšiu politiku nielen v prípade senátora Cruza.

Sedemdesiatnik Mike Huckabee je bývalý guvernér Arkansasu. Pôsobil aj ako baptistický pastor. Na jeho profile na Wikipédii je rozmazaná fotka z roku 2008, Huckabee tu na basgitare sprevádza zbor počas bohoslužby. V roku 2025 si ho Donald Trump vybral za veľvyslanca Spojených štátov v Izraeli.

Len týždeň pred začiatkom tohtoročných americko-izraelských útokov na Irán za ním do Izraela vycestoval Tucker Carlson. Rozprávali sa o tom, prečo a akým spôsobom má židovský štát právo existovať. Carlsonovi sa zdalo, že Huckabee túto krajinu obhajuje až príliš, tak naňho tlačil.

Diskusia Tuckera Carlsona a Mika Huckabeeho

Veľvyslanec spomínal medzinárodné a historické právo, ale rovnako ako Cruz pred trištvrte rokom svoje argumenty posilnil ešte jednou perspektívou:

„Hovoríme o kresťanskom sionizme. To je myšlienka, že ako kresťan verím v starý aj nový zákon. [My evanjelikálni kresťania] sme tým, kým sme, vďaka svojej vernosti Písmu. Verím, že v ňom je veľmi špecifické povolanie židovského ľudu, ktoré sa začalo Abrahámom.“

Dodal, že Boh Židom vtedy dal kus zeme, na ktorom od toho času žijú ľudia „vzťahujúci sa k onomu bodu v histórii“.

Huckabee už dlho vystupuje ako silný podporovateľ Izraela. V roku 2017 stál v Maale Adumime, jednej z najväčších izraelských usadlostí na okupovanom Západnom brehu, a rečnil pred banerom s nápisom Build Israel Great Again (Vybudujme Izrael opäť veľký).

Palestínske teritórium odmietol nazývať Západný breh, uprednostnil biblické názvy Judea a Samária. Rovnako odmietol myšlienku okupácie, keďže toto územie považuje za vlastníctvo Židov.

Mike Pence, prvý Trumpov viceprezident, je ďalším vplyvným kresťanským sionistom. V ranej dospelosti konvertoval z katolicizmu na evanjelikálne kresťanstvo. Jeho postoj k židovskému štátu pre The Times of Izrael zhrnul Ron Kampeas.

„Stojíme za Izraelom, pretože vaše hodnoty sú aj našimi hodnotami a váš boj je aj naším bojom,“ vyhlásil Pence v jednom prejave a hneď potom dodal: „Židovský národ sa po celé veky držal sľubu, ktorý bol napísaný už tak dávno, že ‚aj keby vás vyhnali do najvzdialenejšej krajiny pod nebom‘, on vás odtiaľ zhromaždí a privedie späť do zeme, ktorú vlastnili vaši otcovia.“

Už v roku 2002 vyhlásil, že jeho „podpora Izraelu vyviera hlavne z jeho súkromnej viery“, a spomenul Boží sľub Abrahámovi o prekliatí a požehnaní.

Viceprezident Pence bol jedným z hlavných zástancov toho, aby sa americké veľvyslanectvo v Izraeli presunulo z Tel Avivu do Jeruzalema. V roku 2018 tak Trump aj rozhodol, čím toto mesto uznal za hlavné mesto židovského štátu. Jeruzalem si nárokujú Židia aj Palestínčania, väčšina krajín a organizácií ho preto nepovažuje za hlavné mesto ani jedného národa.

Pozor na TuckeraParazit v konzervatívnom hnutí alebo príznak jeho skazenosti?

Juraj Valach

Americkí evanjelikáli a ich názory

Evanjelikálni kresťania sú najväčšia náboženská skupina v americkej populácii. Z približne 260 miliónov dospelých obyvateľov sa 23 percent považuje za evanjelikálov, čiže asi 60 miliónov.

Nie každý americký evanjelikál je dispenzacionalista. Presné percento, dokonca aj približný odhad veriacich, ktorí súhlasia so všetkými bodmi tohto učenia, sa hľadá ťažko. Úplne pravoverní dispenzacionalisti sú pravdepodobne v menšine. Ale to neznamená, že tieto myšlienky sa držia len v hraniciach ortodoxie.

Podľa prieskumov názorov sa zdá, že väčšina evanjelikálov sa pridŕža kľúčových bodov učenia, aspoň čo sa týka Izraela. Napríklad 70 percent z nich verí, že Boh trvale venoval izraelské územie Židom. Paradoxne, s týmto výrokom súhlasí len 32 percent amerických Židov.

Až 80 percent evanjelikálnych kresťanov si podľa prieskumu z roku 2017 myslí, že znovuzaloženie štátu Izrael je „naplnením biblického proroctva, ktoré ukazuje, že sme bližšie ku Kristovmu príchodu“. Ich názory na Izrael ovplyvňuje najmä Biblia (45 percent), až potom médiá (15 percent).

V motivácii ich podpory Izraelu prevažujú náboženské príčiny. Najčastejší dôvod (63 percent) je, že podľa Písma dal Boh túto krajinu Židom, 50 percent tvrdí, že Izrael podporujú aj preto, lebo v ňom vidia naplnenie biblických proroctiev. Ale naplnenie proroctiev vybralo ako najsilnejší dôvod len 12 percent, zatiaľ čo Boží mandát na územie zvolilo 33 percent.

Sekulárne príčiny mali menšie zastúpenie – výrok „Izrael je historická domovina Židov“ vybralo ako jednu zo svojich motivácií 60 percent, právo každého národa na existenciu 49, výhodný spojenec USA v nestabilnom regióne 43 percent. V kategórii hlavná motivácia na podporu Izraela bolo sekulárne opodstatnenie ešte slabšie – právo každého národa na existenciu zvolilo 16 percent, výhodné politické spojenectvo sedem percent.

Drvivá väčšina evanjelikálov podporuje republikánov. V roku 1994 to bolo 65 percent, odvtedy krivka len stúpala na dnešných 85 percent. Väčšina z nich si myslí, že Amerika má židovský štát priamo podporovať. Podľa výskumu z roku 2024 je 60 percent evanjelikálov proti tomu, aby USA obmedzili vojenskú pomoc Izraelu.

Sekularizácia, sociálna antropológia a kresťanstvoVýskum náboženstva mal ukázať, že viera patrí minulosti. Dnes pripúšťa opak

Juraj Valach

Existujú aj proizraelské kresťanské organizácie. Najväčšia je Christians United for Israel (Zjednotení kresťania pre Izrael, CUFI), ktorá združuje „armádu miliónov oddaných kresťanských sionistov“ (podľa svojich údajov majú viac než 10 miliónov členov, pozn. red.), aby sa „dôrazne postavili proti antisemitizmu a vyjadrili solidaritu so židovským národom“.

„V Izraeli vidíme demokraciu, ktorá sa stotožňuje so západnými hodnotami a je zárukou stability na Blízkom východe. Hoci je podpora Izraela biblickým príkazom, je to zároveň morálna povinnosť a je to v záujme národnej bezpečnosti USA,“ povedal pastor John Hagee, zakladateľ CUFI.

Mnohé cirkvi organizujú Night to honor Israel (Večer na počesť Izraela) a každoročne spolu vyzbierajú milióny dolárov na pomoc židovskému štátu a charitám. Jedna z nich na svojom webe píše, že zbierajú peniaze na sanitky pre Izrael. Nad fotkou vozidiel svieti citát z knihy Genezis „požehnám tých, čo ťa budú žehnať“.

Kritici

Niektorí podcasteri a influenceri dokonca vidia za rozšírením TD židovské sprisahanie. Napríklad populárny influencer Ian Carroll, ktorý sa venuje všemožným alternatívnym teóriám, v jednej relácii hovoril o spomínanej Scofieldovej Biblii, ktorá pomohla popularizácii dispenzacionalizmu.

Carroll tvrdí, že ju financovali a distribuovali Rothschildovci, bohatá židovská rodina, aby „požidovštili kresťanstvo“. Hoci si tento mém získal popularitu, podľa dostupných zdrojov (napríklad tu) s týmto vydaním Biblie nemali Židia veľa spoločného. Peniaze na jej výrobu a prostriedky na jej šírenie poskytli Scofieldovi spoluveriaci, čiže kresťania.

Ďalší kritici vidia rozdiel v rétorike a činoch demokratov a republikánov, najmä v Trumpovom období, keď sa zvýšil vplyv evanjelikálov v politike. Obe strany dlhodobo podporujú Izrael a v konflikte s Palestínčanmi dlhodobo razia riešenie dvoch samostatných štátov, no spomínaný veľvyslanec Huckabee bez výhrad podporuje úplné vlastníctvo Izraela celého (biblického) územia vrátane palestínskych teritórií.

Pod Trumpovým vedením USA podnikli voči Izraelu viacero ústretových krokov: presunuli veľvyslanectvo do Jeruzalema, uznali izraelskú zvrchovanosť na Golanských výšinách, sprostredkovali Abrahámovské dohody, ktoré normalizovali vzťahy Židov a niekoľkých arabských štátov v regióne, de facto uznali usadlosti na Západnom brehu a najnovšie spoločne bojujú proti Iránu, ktorého vodcovia označovali Izrael a USA za Malého a Veľkého satana.

V hlavách neokonovAko o vojne v Iráne premýšľajú jej americkí podporovatelia

Michal Lukáč

Obmedzený vplyv teológie

Americké a zvlášť republikánske priateľstvo voči Izraelu sa však nedá jednoducho prisúdiť vplyvu „náboženského fundamentalizmu“. V celej rovnici je priveľa premenných a nejednoznačností, než aby sa dalo povedať, že špecifický republikánsky zápal pre izraelskú záležitosť je priamym výsledkom teologickej teórie z 19. storočia.

Úlohu teológie dispenzacionalizmu v americkej politike netreba preceňovať. USA sú dlhodobým spojencom Izraela bez ohľadu na to, akú farbu má kravata aktuálneho amerického prezidenta. Obe krajiny majú z tohto vzťahu úžitok.

Aj evanjelikálni politici svoju podporu Izraelu odôvodňujú predovšetkým spoločnými záujmami a hodnotami. Často sa hovorí, síce s antiamerickým nábojom, že keby Izrael neexistoval, Spojené štáty by ho museli založiť, aby mohli na Blízkom východe presadzovať svoje záujmy. Pastori obyčajne zdôrazňujú Božie vyvolenie Izraela, ale vždy vyzdvihujú, že tento štát je dobrý politický spojenec.

Navyše evanjelikáli predstavujú len časť (hoci veľmi dôležitú časť) republikánskeho elektorátu. Keďže sa rozprestierajú cez viaceré denominácie a dispenzacionalistická náuka je v rôznych cirkvách rôzne prítomná až neprítomná, nejde o skupinu s homogénnym názorom na úlohu súčasného Izraela v Božom pláne.

Okrem toho stereotyp hyperkonzervatívneho bieleho evanjelikála známy z mainstreamovej kultúry, ktorý sa na svet pozerá výhradne cez doslovný výklad Biblie, nie je celkom presný. Kultúrny výskumník George Barna píše, že „väčšina evanjelikálov nemá biblický pohľad na svet – má ho len asi tretina. Dáta v skutočnosti jasne naznačujú, že evanjelikálov formuje skôr okolitá kultúra, než aby tú ovplyvňovali alebo ‚evanjelizovali‘ oni“.

Keď sa publicista Ken LaCorte vo videoeseji pozrel na to, „prečo konzervatívci milujú Izrael“, popri teológii identifikoval aj ďalšiu dôležitú motiváciu – terorizmus. Najmä staršie generácie silne zasiahlo, keď videli, že zatiaľ čo ich spoluobčania radšej vyskakujú z okien rúcajúcich sa dvojičiek, aby nemuseli zhorieť vnútri, Palestínčania sa z útoku tešia. Pre konzervatívcov, medzi ktorých patrí prevažná väčšina evanjelikálov, je dodnes Izrael svetlom civilizovaného sveta v regióne, ktorý plodí barbarstvo.

No aj tak je isté, že podpora Izraelu je medzi konzervatívnymi evanjelikálnymi veriacimi prítomnejšia ako v akejkoľvek inej demografickej skupine, a to hlavne z teologických dôvodov. A rovnako je zrejmé, že americkú zahraničnú politiku ovplyvňujú viacerí prominentní lídri, ktorí svoj morálny kompas čerpali práve v tomto prostredí.