Pápež pri návrate z Afriky Svätá stolica nesúhlasí s formalizovaným požehnávaním homosexuálnych párov, vyhlásil Lev XIV.

Lev XIV. ukončil jedenásťdňovú apoštolskú cestu v Afrike a počas letu z Malaba, poslednej zastávky v Rovníkovej Guinei, do Ríma odpovedal na otázky piatich z približne sedemdesiatich novinárov, ktorí ho sprevádzali na tejto medzinárodnej ceste.

Pri vojne v Iráne hovoril o detských obetiach

Ako ďalej uvádza slovenská redakcia Vatican News, pápež dostal otázku, či si praje zmenu režimu v Iráne vzhľadom na to, že aj občianska spoločnosť a študenti v uplynulých mesiacoch vyšli do ulíc a vo svete panujú obavy z jadrového zbrojenia. Akú výzvu adresuje Spojeným štátom, Iránu a Izraelu, aby sa podarilo vyjsť zo slepej uličky a zastaviť eskaláciu?

Pápež začal odpoveď myšlienkou, že veľakrát, keď posudzujeme určité situácie, prvou odpoveďou je, že treba vstúpiť násilím, vojnou, útokom. „To, čo sme videli, je, že zomrelo mnoho nevinných. Práve som videl list niektorých rodín detí, ktoré zomreli v prvý deň útoku. A oni hovoria o tom, že už prišli o svoje deti, ktoré v tom (útoku) zomreli,“ reagoval.

Otázkou podľa neho nie je, či sa režim zmení alebo nezmení, ale ako podporovať hodnoty, v ktoré veríme, bez smrti toľkých nevinných.

„Skôr by som chcel povzbudiť k pokračovaniu dialógu za mier, aby sa strany usilovali vynaložiť všetko úsilie na podporu mieru, odstránenie hrozby vojny a na rešpektovanie medzinárodného práva. Je veľmi dôležité, aby boli nevinní chránení, čo sa na rôznych miestach nestalo,“ pokračoval Lev XIV. a spomenul, že má pri sebe fotografiu jedného moslimského chlapca, ktorý počas jeho návštevy v Libanone stál a čakal s plagátom: ‚Vitaj, pápež Lev‘ a potom bol v tejto poslednej časti vojny zabitý.

„Ako cirkev, a hovorím to znovu, ako pastier nemôžem byť za vojnu. A chcel by som všetkých povzbudiť, aby sa usilovali hľadať odpovede, ktoré vychádzajú z kultúry mieru, a nie z nenávisti a rozdelenia,“ uzavrel odpoveď.

Čo robí Sever sveta, aby pomohol Juhu sveta?

Ďalšia otázka smerovala k migrácii, na čo reagoval slovami, že ide o celosvetový fenomén. „Preto sa moja odpoveď začína otázkou: čo robí Sever sveta, aby pomohol Juhu sveta alebo tým krajinám, kde dnes mladí ľudia nenachádzajú budúcnosť, a preto žijú tento sen ísť na Sever?“

Podľa pápeža všetci chcú ísť na Sever, ale často Sever nemá odpovede na to, ako im ponúknuť možnosti. „Osobne si myslím, že štát má právo stanoviť pravidlá na svojich hraniciach. Nehovorím, že všetci musia vstúpiť bez poriadku, čím by sa niekedy na miestach, kam prichádzajú, vytvárali ešte nespravodlivejšie situácie než tie, ktoré opustili.

Ale keď toto poviem, pýtam sa: čo robíme v bohatších krajinách, aby sme zmenili situáciu v chudobnejších krajinách? Prečo sa nemôžeme, tak prostredníctvom štátnej pomoci, ako aj prostredníctvom investícií veľkých bohatých podnikov, nadnárodných spoločností, snažiť zmeniť situáciu v krajinách, ako sú tie, ktoré sme navštívili počas tejto cesty?“

Pápež v AfrikeOdnášam si so sebou neoceniteľný poklad viery, povedal Lev XIV. na záver 11-dňovej cesty

Kolektív autorov

Ďalší reportér položil pápežovi otázku, ako sa vyhýba tomu, aby jeho prítomnosť dodávala autoritárskym režimom morálnu autoritu, keďže podľa novinára sa pápež počas tejto cesty stretol s niektorými z najautoritárskejších lídrov sveta.

Lev XIV. sa v odpovedi vrátil k tomu, čo povedal vo svojich úvodných poznámkach o dôležitosti pochopiť hlavný cieľ ciest, ktoré pápež uskutočňuje, a to je navštevovať ľudí. „A tiež o veľkej hodnote, ktorú Svätá stolica naďalej pripisuje, niekedy aj za cenu veľkých obetí, udržiavaniu diplomatických vzťahov s krajinami na celom svete,“ dodal.

Ďalej pripustil, že Vatikán niekedy má diplomatické vzťahy s krajinami, ktoré majú autoritárskych lídrov. „Máme možnosť hovoriť s nimi na diplomatickej úrovni, na formálnej úrovni. Nie vždy robíme veľké vyhlásenia kritiky, súdu alebo odsúdenia. Ale existuje veľmi veľa práce, ktorá sa deje v zákulisí na podporu spravodlivosti, na podporu humanitárnych vecí, niekedy na hľadanie situácií, v ktorých sú politickí väzni, a nájdenie spôsobu, ako ich oslobodiť. Situácie hladu, chorôb a podobne,“ vravel pontifex.

Svätá stolica podľa pápeža tým, že si zachováva neutralitu a hľadá spôsoby, ako pokračovať v pozitívnych diplomatických vzťahoch s mnohými rôznymi krajinami, sa v skutočnosti snaží uplatňovať evanjelium v konkrétnych situáciách, aby sa život ľudí mohol zlepšiť.

Svätá stolica nesúhlasí s formalizovaným požehnávaním párov

Nemecká novinárka sa pápež spýtala, ako hodnotí rozhodnutie kardinála Reinharda Marxa, arcibiskupa Mníchova a Freisingu, povoliť požehnávanie párov rovnakého pohlavia vo svojej arcidiecéze.

„Predovšetkým si myslím, že je veľmi dôležité pochopiť, že jednota alebo rozdelenie cirkvi by sa nemali točiť okolo sexuálnych otázok. Máme sklon myslieť si, že keď cirkev hovorí o morálke, jedinou morálnou témou je sexualita. V skutočnosti si myslím, že existujú oveľa väčšie a dôležitejšie otázky, ako sú spravodlivosť, rovnosť, sloboda mužov a žien, náboženská sloboda, ktoré by mali mať prednosť pred touto konkrétnou otázkou,“ začal odpoveď pápež.

Následne dodal, že Svätá stolica už hovorila s nemeckými biskupmi a objasnila, že nesúhlasí s formalizovaným požehnávaním párov, v tomto prípade homosexuálnych párov ani párov v neregulárnych situáciách, nad rámec toho, čo výslovne dovolil pápež František, keď povedal, že všetci ľudia majú dostať požehnanie.

„Keď kňaz udeľuje požehnanie na konci svätej omše, keď pápež udeľuje požehnanie na konci veľkého slávenia, ako bolo to, ktoré sme mali dnes, ide o požehnania pre všetkých ľudí. Známy Františkov výraz ‚všetci, všetci, všetci‘ vyjadruje presvedčenie cirkvi, že všetci sú prijatí, všetci sú pozvaní, všetci sú pozvaní nasledovať Ježiša a všetci sú pozvaní hľadať obrátenie vo svojom živote.

Ísť dnes ďalej než toto by podľa mňa mohlo spôsobiť viac rozdelenia než jednoty a mali by sme sa usilovať budovať našu jednotu na Ježišovi Kristovi a na tom, čo učí Ježiš Kristus,“ uzavrel.

V poslednej otázke novinárka pripomenula, že dnes ráno Irán popravil ďalšieho člena opozície, a to v situácii, keď režim verejne obesil mnohých ďalších ľudí a zavraždil tisíce vlastných občanov.

„Odsudzujem všetky nespravodlivé činy. Odsudzujem zabíjanie ľudí. Odsudzujem trest smrti. Myslím si, že ľudský život musí byť rešpektovaný a že život všetkých ľudí – od počatia až po prirodzenú smrť – musí byť rešpektovaný a chránený. Preto keď režim alebo krajina prijíma rozhodnutia, ktoré nespravodlivo berú život iným ľuďom, je to zjavne niečo, čo treba odsúdiť,“ dodal.