Ombudsman má pravdu Podmienky registrácie cirkví treba zmierniť. A vôbec nejde o islam

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský minulý týždeň napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností. Požiadavka mať najmenej 50 000 členov podľa ombudsmana predstavuje neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a práva slobodne prejavovať svoju vieru.

Viacerí (zväčša koaliční) politici na to reagovali strašením, že Dobrovodský chce islamizovať Slovensko, čo vyvolalo takú vlnu nenávistných reakcií, že ombudsman musel požiadať o policajnú ochranu.

Pohľad na posledné výsledky sčítania obyvateľstva pritom hovorí jasnou rečou – k islamu sa v roku 2021 prihlásilo presne 3 862 ľudí, čo predstavuje 0,07 % obyvateľov. Aby sa ich počet aspoň sčasti priblížil k spomenutej 50-tisícovej hranici, musel by premiér Fico výrazne pridať v sľubovanom importe pracovníkov z moslimského Uzbekistanu.

Ale späť do reality.

Hra s číslami

Faktom je, že Slovensko má jeden z najprísnejších, ak nie priamo najprísnejší registračný zákon v Európe. Podmienku mať 50-tisíc členov stanovila novela zákona z dielne SNS v roku 2016 (aj vtedy sa argumentovalo islamom), hoci už dovtedy platná 20-tisícová hranica bola de facto neprekročiteľná. Dôkazom je to, že od roku 2007 nebol u nás registrovaný žiadny nový náboženský subjekt.

Na Slovensku tak oficiálne stále pôsobí len 18 cirkví a náboženských spoločností, ktoré sú dlhodobo registrované na základe svojej historickej tradície alebo vďaka mäkším pravidlám platným v minulosti. Stanovenú hranicu 50-tisíc členov by v súčasnosti spĺňalo len päť z nich: rímskokatolíci, evanjelici, gréckokatolíci, kalvíni a tesne aj pravoslávni.

Naopak, najmenšie registrované zoskupenia na tento limit nedovidia ani zďaleka. Taká Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (tzv. mormóni) má 377 členov, Bahájske spoločenstvo ich má 311 a Novoapoštolská cirkev dokonca len 73 členov. Naproti tomu veľké svetové náboženstvá, ku ktorým sa u nás hlásia tisícky členov, ostávajú bokom.

Potrebné je pritom zdôrazniť, že deklarovanie stanoveného počtu členov neznamená, že cirkev je automaticky zaregistrovaná. Je to len jedna z viacerých podmienok, ktoré musia byť splnené, pričom posledné slovo má ministerstvo kultúry ako registrujúci a kontrolný orgán.

Nejde len o spravodlivosť, ale aj o bezpečnosť

Spravodlivejší prístup k náboženským vyznaniam nie je jediným dôvodom, prečo by mal štát podmienky registrácie zmierniť. Rovnako dôležitou je otázka ochrany a bezpečnosti.

Mnoho cirkví a náboženských spoločností sa totiž preto, aby si zabezpečili aspoň základnú právnu subjektivitu, registruje ako občianske združenia (áno, napr. aj moslimovia). Sú ich desiatky, ba možno až stovky.

Táto formálne neregistrovaná náboženská scéna si žije svojím vlastným životom mimo väčšej pozornosti štátu, ktorý má cez ministerstvo kultúry kontrolné mechanizmy a páky (vrátane sankcie zrušenia registrácie) len na spomínaných 18 registrovaných subjektov.

V dôsledku tohto stavu sa neraz stáva, že keď úradníci z cirkevného oddelenia ministerstva kultúry dostanú sťažnosti na problematické fungovanie niektorých náboženských „ozetiek“ – od manipulácie členov cez vydieranie až po ohrozovanie zdravia či občianskeho spolunažívania –, pokiaľ nejde o skutky, ktorými by sa mala zaoberať priamo polícia, štát nemá ako do ich vnútorného diania vstúpiť.

Nehovoriac o tom, že pod hlavičkou ušľachtilo znejúcich názvov občianskych združení sa rôzne duchovné presvedčenia snažia nenápadne infiltrovať aj do škôl.

Ombudsmanov podnet na Ústavný súdDobrovodský má námietky voči podmienkam registrácie nových cirkví. Otvára dvere islamu, reaguje koalícia

Pavol Hudák

Kde môže ombudsman naraziť

Aktuálna situácia pritom nie je nová. Podobným podnetom, ale zo strany generálneho prokurátora sa Ústavný súd zaoberal už v roku 2010.

Vo svojom rozhodnutí vtedy uviedol, že štát má právo stanoviť si podmienky registrácie, pričom neregistrácia cirkvi alebo náboženskej spoločnosti neznamená, že „príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania“.

Ináč povedané, nepožívajú výhody registrovaných subjektov (napr. finančný príspevok od štátu, prístup do škôl, väzníc či verejnoprávnych médií, možnosť uzatvárať manželstvá a pod.), ale to neznamená, že svoju vieru nemôžu vyznávať inými spôsobmi.

Napriek tomuto verdiktu spred 16 rokov si ombudsman trúfa. Ako uviedol vo svojom podaní, zvýšenie hranice z 20-tisíc na 50-tisíc členov predstavuje „takú kvalitatívnu zmenu zákona, ktorá má potenciál meniť paradigmu, ktorou Ústavný súd analyzoval predchádzajúcu právnu úpravu“.

No aj keby mu súd v Košiciach dal za pravdu, keďže žijeme v parlamentnej demokracii, o úprave a stanovení inej hranice budú napokon aj tak rozhodovať politici. A už dnes je zjavné, že tí sa do žiadnych veľkých ústupkov hrnúť nebudú.