Ombudsmanov podnet na Ústavný súd Dobrovodský má námietky voči podmienkam registrácie nových cirkví. Otvára dvere islamu, reaguje koalícia

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností. Podobný podnet už na tomto súde v minulosti bol, rozpor s ústavou nevidel.

Ombudsmanovi sa nepozdáva zákon, ktorý podmieňuje registráciu novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázaním, že sa k nej hlási 50-tisíc členov. Musia to byť plnoletí občania SR s pobytom na území republiky. Podľa Dobrovodského ide „o neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“.

„Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ hovorí verejný ochranca práv.

Dobrovodský pripomína, že dôvodová správa zmeny zákona, ktorá prešla pred desiatimi rokmi, uvádzala ako dôvod na sprísnenie podmienok, aby sa eliminovalo špekulatívne registrovanie cirkví so zámerom získať finančné prostriedky z verejných zdrojov. Podľa ombudsmana však akýkoľvek vysoký počet členov cirkvi nedáva záruku, že sa bude konať v súlade so zákonom.

Pripomína, že dnes máme právne nástroje, ako postupovať, ak by dochádzalo k nezákonnému prijímaniu peňazí z verejných zdrojov alebo s ich nesprávnym zaobchádzaním.

„Ak právna úprava vedie k tomu, že viac než desať rokov nebola podaná ani jedna žiadosť o registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, je namieste otázka, či štát registráciu ešte reguluje alebo ju už fakticky znemožňuje,“ hovorí Róbert Dobrovodský. 

Ombudsman tiež upozorňuje, že registrácia náboženskej spoločnosti neznamená iba získanie výhod alebo finančných benefitov, ale predovšetkým právnu subjektivitu. Poukazuje na to, že bez toho nemôže náboženská komunita nadobúdať majetok, uzatvárať zmluvy alebo riadne vykonávať náboženské aktivity ako organizované spoločenstvo.

Dobrovodskému prekáža, že dnes menšie a nové náboženské komunity nemajú reálnu možnosť dosiahnuť registráciu, čím sú dotknuté práva ich veriacich. Tým, že sa cirkvi nemôžu registrovať, nemajú ani možnosť vstupovať do verejného priestoru, napríklad do škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení, väzníc, verejnoprávnych médií, ozbrojených zložiek, alebo umožňovať uzatváranie manželstiev.

Politici varujú pred registráciou islamu

Návrh Róberta Dobrovodského sa však okamžite stretol s kritikou. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) nerozumie tomuto kroku. „Považujem ho za mimoriadne nebezpečný. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády. 

V podobnom duchu reagoval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „Slovensko je historicky aj hodnotovo postavené na cyrilo-metodskej kresťanskej tradícii. Aj preto považujeme podmienku registrácie novej cirkvi vo výške 50 000 členov za rozumné a potrebné minimum, ktoré zabezpečuje jej vážnosť a zároveň chráni aj ďalšie generácie pred odklonením od slovenských tradícií,“ uviedol minister.

Podpredsedníčka SNS Dagmar Kramplová Dobrovodského obvinila, že otvára dvere registrácii islamu na Slovensku. „Za sprísnením zákona o registrácii cirkví v roku 2017 stála práve SNS, ktorá tento návrh predložila v záujme ochrany Slovenska pred vytváraním nebezpečných islamských komunít, aké sú známe zo štátov západnej Európy,“ napísala Kramplová na sociálnej sieti.

Na ombudsmana reagoval aj bývalý poslanec Peter Pčolinský, ktorý varuje, že nám pre krok ombudsmana hrozí islamský radikalizmus. „Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá nemá, chvalabohu, mešitu, pretože oficiálne bohoslužby môžete robiť, až keď ste zaregistrovaná cirkev,“ prihovára sa vo videu, ktoré je prestrihané zábermi islamských radikálov vrátane tzv. Islamského štátu.

Róbert Dobrovodský na výhrady politikov odpovedal s tým, že jeho návrh reaguje na podanie občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Zopakoval svoje výhrady, že oficiálne zdôvodnenie zákona, „aby sa eliminovali špekulatívne registrácie cirkví s cieľom získať finančné príspevky z verejných zdrojov“ nemožno považovať za legitímny dôvod.

„Ak by sa však ukázalo, že v skutočnosti existuje iná motivácia na zásah do náboženskej slobody občanov ako tá, ktorá je oficiálne deklarovaná v dôvodovej správe k zákonu, môže to byť indícia pre Ústavný súd SR, že pri výkone svojej regulačnej právomoci si Slovenská republika nezachováva neutralitu a nestrannosť v záujme zachovania pluralizmu a riadneho fungovania demokracie,“ uviedol Dobrovodský.

Ombudsman Róbert Dobrovodský. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zákon, ktorý sprísnil podmienky na registrovanie novej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, sa zmenil pred desiatimi rokmi na návrh SNS, hoci už vtedy platná hranica 20-tisíc členov bola de facto pre novú cirkev nedosiahnuteľná.

SNS vtedy tvrdila, že registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, ako je napríklad možnosť žiadať štát o finančné príspevky na platy duchovných a na výdaje cirkevných ústredí, na prevádzku cirkevných škôl, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, a preto má štát legitímne právo určiť registračné podmienky.

Podmienky registrácie nových cirkví sa predtým menili v roku 2007. Dovtedy platil zákon z roku 1991, podľa ktorého cirkvám stačilo na registráciu zozbierať 20-tisíc podpisov, pričom nemuselo ísť nevyhnutne o členov cirkvi, ktorá sa snažila o zaregistrovanie. Po zmene zákona v roku 2007 musela nová cirkev vyzbierať tiež 20-tisíc podpisov, no museli to byť už plnoletí členovia cirkvi s pobytom na území Slovenska.

Posledná registrovaná bola na Slovensku Bahájska cirkev, ktorá to stihla jedenásť dní pred novelou zákona v roku 2007.

Ústavný súd sa už raz podobným podnetom zaoberal

Súčasné pravidlá na registráciu cirkvi kritizovala aj bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, ktorá v máji 2022 vyzvala vtedajšiu ministerku kultúry Natáliu Milanovú na zmenu právnej úpravy. 

„Právna úprava registrácie cirkví je neprimeraná a diskriminačná,“ vyhlásila Patakyová. Aj vtedy sa bývalá ombudsmanka zaoberala podnetom občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, ktoré žiadalo posúdiť primeranosť zákonom stanovených podmienok na registráciu cirkví.

Registrácia cirkvíProgresívci sa chytili dobrej témy. No v zárodku ju zideologizovali a pochovali

Imrich Gazda

Rezort kultúry vtedy v reakcii na odporúčanie Márie Patakyovej uviedol, že si uvedomuje existenciu odlišných stanovísk odbornej verejnosti, Európskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodných organizácií. Napriek tomu uvádza, že za určujúci považuje nález Ústavného súdu. Ten k veci vydal rozhodnutie ešte 3. februára 2010, keď už tri roky platili pravidlá zavedené v roku 2007. Podnet podal generálny prokurátor. 

Ústavný súd rozhodol, že Slovensko je oprávnené ustanoviť podmienky pôsobenia a právne relevantné činnosti cirkví a náboženských spoločností na svojom území a tieto podmienky vyjadriť v inštitúte registrácie. 

Z rozhodnutia súdu tiež vyplýva, že základné práva a slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví a že zákonodarca má možnosť rozhodovať o početnom cenze pri podmienkach registrácie.

Podľa posledného sčítania obyvateľov, ktoré bolo v roku 2021, má zo súčasných registrovaných cirkví na Slovensku aspoň 50-tisíc členov len päť: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a tesne nad touto hranicou je aj Pravoslávna cirkev.

Ako je to v okolitých krajinách

Pravidlá registrácie cirkví a náboženských spoločností sa od krajiny ku krajine líšia. V Českej republike stačí cirkvi preukázať, že sa k nej hlási najmenej jedno promile obyvateľov krajiny podľa posledného sčítania, čo v praxi predstavuje 10 524 plnoletých osôb, ktoré majú v Česku trvalý pobyt. Na získanie základnej právnej subjektivity pritom stačí mať len 300 členov. 

Aj v Maďarsku má registrácia cirkvi dve úrovne. Pre prvé základné uznanie sa vyžaduje, aby sa k cirkvi hlásilo aspoň tisíc členov, cirkev musí mať jasné vierovyznanie a náboženské obrady a musí pôsobiť v Maďarsku najmenej päť rokov alebo medzinárodne sto rokov. O plnom uznaní po splnení ďalších kritérií rozhoduje parlament dvojtretinovou väčšinou. 

V Poľsku sú pravidlá ešte voľnejšie, cirkvi stačí mať v krajine sto členov a splniť niekoľko základných podmienok, ktoré overí ministerstvo vnútra. 

V Rakúsku registrácia prebieha v troch úrovniach. Cirkev najprv pôsobí ako občianske združenie. Neskôr sa môže stať registrovaným náboženským združením. Podmienkou je mať tristo členov, štatút a doktrínu. Štát môže registráciu odoprieť, ak skupina navádza k protizákonnému správaniu alebo porušuje psychickú integritu.

Tretí stupeň je potom oficiálne uznaná cirkev, na čo treba splniť viacero ďalších podmienok. No zároveň platí, že cirkvi stačí mať okolo 19-tisíc členov.

Slovensko tak z okolitých krajín na registráciu novej cirkvi vyžaduje najvyšší počet členov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že od roku 2007 sme neregistrovali žiadnu novú cirkev či náboženské združenie.