Byť veriacim sa v politike oplatí. Aspoň v USA

Počet kresťanov v USA síce klesá, ale v zložení nového amerického Kongresu sa tento pokles takmer vôbec neprejavil. Až 91 % členov Snemovne reprezentantov a Senátu sa hlási k niektorej kresťanskej denominácii. Popri dominantných protestantoch a katolíkoch boli zvolení aj niekoľkí mormóni a ortodoxní.

Okrem kresťanov majú v 115. Kongrese výraznejšie zastúpenie už len židia. Počet budhistov, hinduistov, moslimov a ďalších sa dá spočítať na prstoch oboch rúk. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v prípade desiatich demokratických kongresmanov sa nepodarilo zistiť ich vierovyznanie.

O náboženskom zložení Kongresu informovalo vo svojej analýze Pew Research Center.

Zaujímavosťou je, že nábožensky nezaradenou je jediná kongresmanka – arizonská demokratka Kyrsten Sinema. Pritom posledné prieskumy hovoria o tom, že so žiadnym vierovyznaním sa neidentifikuje viac ako pätina Američanov. V Kongrese však budú mať len 0,2-percentné zastúpenie.

„Prečo ich počet medzi obyvateľstvom narástol, ale v Kongrese nie?“ pýta sa Greg Smith z Pew Reserach Center. „Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia radšej volia veriaceho než neveriaceho zástupcu.“ Smith poukazuje na minuloročný prieskum, v ktorom sa voličov pýtali, či by hlasovali skôr za veriaceho alebo neveriaceho prezidentského kandidáta. Až desaťnásobne viac oslovených voličov by preferovalo kandidáta, ktorý verí v Boha.

Smith spomína aj ďalší prieskum z roku 2014, v ktorom 60 % dospelých Američanov uviedlo, že je pre nich dôležité, aby člen Kongresu mal silné náboženské presvedčenie. „Byť neveriacim je politická nevýhoda,“ konštatuje Smith.

Náboženské zloženie republikánov, ktorých je v Kongrese o 51 viac ako demokratov, je výrazne kresťanské. Popri protestantoch, katolíkoch, mormónoch a ortodoxných sú medzi republikánskymi kongresmanmi už len dvaja židia.

Prečítajte si aj
Veriaci dali Clintonovej košom. Ešte aj Obamu chceli viacZdieľať

V demokratických radoch bude sedieť nielen nepomerne viac židov (28), ale aj spomínaní budhisti, hinduisti, moslimovia či univerzálny unitarián. Za zmienku stojí aj to, že demokratické farby bude hájiť aj väčšina katolíckych kongresmanov (89 katolíckych demokratov vs. 79 katolíckych republikánov).  

V porovnaní s predchádzajúcim Kongresom počet protestantov mierne klesol (- 7), kým počet katolíkov mierne stúpol (+ 4). Omnoho výraznejšie sa  pomer protestanti – katolíci zmenil z dlhodobého hľadiska. V prvej analýze náboženského zloženia Kongresu, ktorá pochádza zo začiatku šesťdesiatych rokov, sa ku kresťanským denomináciám hlásilo 95 percent členov. Až tri štvrtiny z nich boli protestanti, katolíkov bola necelá pätina. V novom Kongrese je už len 56 percent protestantov a až 31 percent katolíkov.