Trojaké poučenie z Lúrd

Trojaké poučenie z Lúrd

Sanktuárium Panny Márie v Lurdoch. Foto: flickr.com/Dennis Jarvis

„Napi sa z prameňa a umy sa v ňom,“ povedala krásna Pani.

Na jej rozkaz sa Bernadeta Soubirousová, malá pastierka z Lúrd, rozhliadala po prameni. Žiadny tam nebol. Preto začala hrabať v sypkom štrku. Objavila sa mútna voda, z ktorej sa najskôr napila a potom si v nej umyla tvár. Určite vyzerala smiešne. Nasledujúceho dňa však bola z kaluže tečúca voda a potom prúd. Od toho dňa v roku 1858 sa vo vodách tohto prameňa vykúpali a uzdravili nespočetní pútnici. Tieto vody a ich liečivá sila (šesťdesiatdeväť zdokumentovaných zázrakov) patria medzi najbezprostrednejšie a najtrvalejšie plody zjavenia Panny Márie v Lurdoch.

Preto je trochu iróniou, že si na sviatok Panny Márie Lurdskej pripomíname svetový deň chorých. Jej zjavenia sú predsa len známejšie vďaka uzdravovaniu než vďaka chorobe! Iróniou je i skutočnosť, že samotná Bernadeta z liečivých vôd, ktoré odkryla, nikdy úžitok nemala. Vždy bola chorľavým dieťaťom a pre svoje chatrné zdravie nedostala ani povolenie vstúpiť ku karmelitánkam. Miesto toho sa stala sestrou lásky a zomrela na tuberkulózu v mladom veku tridsiatich piatich rokov. Napriek tomu je však svetový deň chorých určený správne. Panna Mária Lurdská dáva (a Bernadeta to jasne pochopila) chorým trojaké poučenie: prítomnosť, uzdravenie a obetu.

Prostá Božia prítomnosť bola vyjadrením jeho starostlivosti a opatery. Toto nám pripomína návšteva Panny Márie – a že to máme šíriť. Zdieľať

Po prvé prítomnosť. Prvá vec, ktorú si na zjavení Panny Márie v Lurdoch treba všimnúť, je to, že sa zjavila. Bola prítomná pri tejto nevzdelanej, chudobnej pastierke, ktorá sa natoľko považovala za nehodnú tejto návštevníčky, že sa neodvážila nazvať ju „Mária“, ale vždy len „krásna Pani“. Pri prvom zjavení sa nepovedalo nič. Len Máriina prítomnosť – láskyplný úsmev, uznanlivý pohľad. Podobne aj pri iných zjaveniach sa povedalo buď málo, alebo nič. Stačila prítomnosť. Zjavenie Panny Márie v Lurdoch nasleduje vzor verejného účinkovania jej Syna. Starostlivosť, ktorú prejavuje svojou prítomnosťou, je odrazom starostlivosti jej Syna. Toho to vždy tiahlo k trpiacim – slepým, chromým, chorým a tak ďalej.

Chorí netrpia len fyzicky, ale aj emocionálne, lebo si myslia, že ostali zabudnutí a stali sa zbytočnými, či ešte horšie, že sú bremenom. V chorobe sa všetci potešíme návšteve. Uvítame pripomienku, že nie sme sami, zabudnutí či na obtiaž. Podobne tiež navštevujeme chorých – zaiste, aby sme im podľa svojich schopností poslúžili – ale aj aby sme ich svojou prítomnosťou uistili o svojej láske. Prostá Božia prítomnosť bola vyjadrením jeho starostlivosti a opatery. Toto nám pripomína návšteva Panny Márie – a že to máme šíriť.

Každý jeden z nás môže ukázať nejaké zotavenie či uzdravenie, ktoré ľudská medicína nedokáže úplne vysvetliť. Zdieľať

Po druhé uzdravenie. Zázračným prameňom v Lurdoch nám Panna Mária pripomína liečivú moc svojho Syna. Svätý Lukáš o ňom napísal: „Každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých“ (Lk 6,19). Táto liečivá sila naďalej preniká do sveta. Nie každý prípad uzdravenia je katalogizovaný ako uzdravenie či hlásaný do sveta. Každý jeden z nás však môže ukázať nejaké zotavenie či uzdravenie, ktoré ľudská medicína nedokáže úplne vysvetliť. Drobné zázraky uzdravenia robí Ježiš stále. A robí to z rovnakého dôvodu ako vtedy: nie pre zábavu či aby ohromoval, ale aby ukázal, že na svet prišlo Božie kráľovstvo.

Po tretie obeta. Pán neuzdravil každého. Nie každý, kto sa modlí o uzdravenie, ho i dostane. Nie každý návštevník Lúrd odíde uzdravený. To nás privádza k tomu, čo je v mnohých smeroch najväčší dar a hlbší zázrak nášho Pána: schopnosť trpieť s ním – čiže obetovať.

V padnutom svete nie je utrpenie voliteľné. Naša ľudská prirodzenosť je padnutá a telo nevyhnutne smeruje k smrti a utrpeniam, ktoré ju ohlasujú. Každý trpí. Absolútne podstatné však je, ako na svoje utrpenie zareagujeme. Môžeme a mali by sme použiť prirodzené lekárske prostriedky, ktoré máme k dispozícii, aby sme sa trochu vyliečili a získali úľavu vo svojom utrpení. Vieme však, že tieto prostriedky sú obmedzené a nedokážu priniesť úplnú a trvalú úľavu.

Kristus je len obyčajný pozorovateľ: priblížil sa, vzal naše utrpenie na seba a uprostred neho zostáva s nami. Zdieľať

Každý trpí. No nie každý obetuje. Utrpenie je jednoduchá skúsenosť fyzickej choroby, zranenia a podobne. S tým sa stretávame všetci. Naproti tomu obeta je odovzdaním tohto utrpenia v jednote s Kristom. Ako prvý artikuloval túto teológiu utrpenia svätý Pavol: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1,24)

To, čo sa napokon nazvalo „výkupné utrpenie“, sa začína vtedy, keď si uvedomíme, že Kristus trpel ako prvý a najmä že všetko naše utrpenie treba vidieť vo svetle toho jeho. Potom si pripomenieme, že je s nami v našom utrpení tak, že on má podiel na našom utrpení a my na jeho. Nie je len obyčajný pozorovateľ: priblížil sa, vzal naše utrpenie na seba a uprostred neho zostáva s nami. Nakoniec sa naše utrpenie stane obetou vtedy, keď si uvedomujeme túto jednotu s ním a odovzdáme mu ho.

Ako povedal svätý Pavol Kolosanom, že svoje utrpenia obetoval „pre vás“, tak i my máme obetovať to svoje na konkrétne úmysly. Keď Pán visel na kríži a znášal krajné utrpenie, videl každého jedného z nás... každý zápas... každé zranenie… každú bolesť… každú potrebu... a svoje utrpenie obetoval za nás. Keď k svojmu utrpeniu priradíme konkrétnu osobu, skupinu či situáciu, pomôže nám to dať nášmu utrpeniu zmysel a dokonalejšie ho zjednotiť s tým jeho. Keď tak urobíme, naše utrpenie prestane byť len utrpením a stane sa skrze Krista, s Kristom a v Kristovi obetou Otcovi.

P. Paul Scalia
Autor je kňazom Arlingtonskej diecézy v štáte Virginia. Slúži ako biskupský vikár pre klérus.

Pôvodný text: Three Lessons from Lourdes.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo