Enfant terrible Georg Ratzinger

Medzi významné postavy bavorskej histórie sa radí aj Georg Ratzinger (1844 – 1899), prastrýko súčasného pápeža Benedikta XVI. a jeho brata Georga. Nezvyčajného a neraz aj kontroverzného pontifikovho predka priblížil vo svojom článku vatikanista John Allen Jr.

Vo svetle Benediktovej kariéry sa ako mimoriadne zaujímavé javia predovšetkým štyri aspekty odkazu jeho prastrýka:

1. Išlo o výnimočný zjav 19. storočia. Bol kňazom, ktorý bol dobrovoľne laicizovaný. Nie však kvôli škandálom, ale kvôli politickým ambíciám.

2. Bol žiakom progresívneho nemeckého teológa, Johanna Ignaza von Döllinger (na obr.), ktorý bol exkomunikovaný v roku 1871 kvôli svojim opozičným postojom k pápežskej neomylnosti. Je považovaný za zakladateľa Starokatolíckej cirkvi.

3. Bol spoluzakladateľom populistickej Roľníckej strany, ktorá bránila chudobných pred vtedajšími zbohatlíckymi vykorisťovateľmi.

4. Bol zástancom vtedy populárneho antisemitizmu.

Georg Ratzinger štúdium teológie absolvoval na mníchovskej univerzite a za kňaza bol vysvätený v roku 1867. Za svoju dizertačnú prácu venovanú téme cirkevnej starostlivosti o chudobných získal univerzitné ocenenie. Rozvíjajúc akademickú kariéru sa stal Döhllingerovým asistentom, pričom prišiel s vlastnou kritikou ultramontánneho hnutia, ktorého predstavitelia zastávali ideu pápežského absolutizmu.

Zmena v jeho živote nastala v roku 1888, kedy bol laicizovaný, pričom sa krátko na to stal úspešným politikom. Jeho politické názory reflektovali učenie prvej sociálnej encykliky Rerum novarum (1891), ktorej autorom bol Lev XIII. Poslaneckú činnosť v bavorskom krajinskom sneme rozvíjal v rokoch 1875 – 1878 a 1893 – 1899 a v Ríšskom sneme v rokoch 1877 – 1878 a 1898 – 1899. Počas prvého obdobia bol členom katolícky orientovanej Vlasteneckej strany, v druhom zastupoval záujmy Roľníckej strany (Bauerbund).

Bauerbund bol zmesou populistického protekcionizmu a progresívnych sociálnych myšlienok. Jeho hlavným cieľom bola sociálna podpora, ktorá by pomáhala ochrániť chudobných roľníkov a drobných podnikateľov pred nepriaznivými dopadmi výkyvov hospodárskych cyklov. Strana podporovala znárodnenie školského systému a zrušenie hornej komory bavorského parlamentu, v ktorej dominovali príslušníci šľachty a kléru (svoju existenciu Senát ukončil až v decembri roku 1999 – pozn. M. S.).

Georg Ratzinger bol známy aj svojím antisemitizmom. Zastával názor, podľa ktorého tradičné nemecké hodnoty ako sú disciplína, skromnosť, rodinná súdržnosť a kresťanská viera boli podkopané židovskou finančnou mocou. Mnohé z týchto myšlienok, dokonca v omnoho dôraznejšej podobe, zverejnil v polemických spisoch, ktoré napísal pod pseudonymami. Tieto práce zahŕňajú diela ako Jüdisches Erwerbsleben: Skizzen aus dem sozial Leben der Gegenwar (Židovský život nadobúdania: Náčrty od spoločenského života do súčasnosti, 1892) a Das Judentum in Bayern: Skizzen aus der Vergangenheit und Vorschläge fur die Zukunft (Judaizmus v Bavorsku: Náčrty z minulosti a návrhy pre budúcnosť, 1897).

Aj v prípade súčasného pápeža si možno všimnúť príklon k téme sociálnej spravodlivosti a odsúdeniu politických a ekonomických systémov zotročujúcich človeka. John Allen Jr. si všimol pontifikov prejav z mája 2007, ktorý predniesol v Brazílii pri príležitosti 5. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku. Marxizmus a kapitalizmus v ňom označil za „systémy opomínajúce Boha“. Podľa Benedikta XVI. je jednou z čŕt súčasnej západnej spoločnosti existencia takého systému, ktorý umožňuje, že „vzdialenosť medzi bohatými a chudobnými konštantne rastie“. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť ani na jeho sociálnu encykliku Caritas in veritate (2009).

Jediným známym pápežovým vyjadrením na adresu svojho prastrýka je odpoveď na otázku novinára Petra Seewalda z roku 1996, ktorá bola publikovaná v knihe rozhovorov Soľ zeme: „Bol to môj prastrýko, strýko môjho otca. Bol to duchovný, promoval ako teológ. Ako poslanec krajinského a ríšskeho snemu bol bojovníkom za práva sedliakov a jednoduchých ľudí vôbec. V protokoloch krajinského snemu som čítal, že sa zasadzoval proti práci detí, čo bolo vtedy neslýchanou drzosťou. Bol to podľa všetkého húževnatý človek. Na jeho konanie a jeho politické názory boli všetci hrdí“ (s. 40 v slovenskom preklade).

Preložil, upravil a doplnil Marián Sekerák

Foto: wikipedia.org