VATIKÁNSKA SEDMA: „Vyznávame Krédo, nie názory koncilu“, tvrdia lefébvristi

benedikt_lefebre.jpg

Po pokusoch rímskej kúrie zo začiatku tohtoročnej jesene vyriešiť dlhotrvajúce rozpory s Bratstvom sv. Pia X., sa črtala možnosť priblíženia „lefébvristov“ ku katolíckej cirkvi. Ich hlavný predstaviteľ, biskup Bernard Fellay (na obr. s Benediktom XVI.) však tieto snahy nateraz pochoval. Na ťahu je podľa neho Vatikán...

V polovici septembra sa s prefektom Kongregácie pre náuku viery, kardinálom Williamom J. Levadom stretol generálny predstavený Bratstva sv. Pia X., francúzsky biskup Bernard Fellay. Počas schôdzky predstavila kongregácia lefébvristom text „Vieroučnej preambuly“, ktorej prípadné prijatie bratstvom by sa považovalo za základ jeho plného zmierenia s Rímom. Preambula, ktorej konkrétny text ostal utajený, podľa oficiálneho vyjadrenia Svätej stolice „formuluje niektoré vieroučné princípy a interpretačné kritériá katolíckej vierouky, nevyhnutné na to, aby bola zaručená vernosť Magistériu cirkvi a „sentire cum Ecclesia“ (zmýšľanie/cítenie s cirkvou, preklad M. S.). Zároveň ponecháva legitímnej diskusii štúdium a teologický výklad jednotlivých výrazov či formulácií obsiahnutých v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu a nasledujúceho učenia“. Zároveň, spresňuje vatikanista Andrea Tornielli, preambula obsahovala požiadavku vykonania tzv. „professio fidei“ (vyznania viery). Tú podľa kán. 833 Kódexu kánonického práva skladá každý, kto sa v cirkvi ujíma nejakého významného vieroučného úradu (napr. učitelia teológie, rehoľní predstavení či budúci nositelia kardinálskej hodnosti). Po niekoľkých týždňoch prišla z Francúzska zamietavá reakcia. Lefébvristi žiadajú zásadné zmeny textu.

Bezvýznamný koncil?

Vo svojom najnovšom rozhovore z 28. novembra (francúzsky originál textu tu, anglický preklad tu) B. Fellay viackrát zdôrazňuje, že preambula si vyžaduje viaceré spresnenia. Zároveň upozorňuje na možnú opozíciu zo strany katolíckych „progresivistov“, ktorí vytrvalo obhajujú vierouku Druhého Vatikánu. „Rozvážnosť musí existovať taktiež na strane Ríma, pretože tento dokument (t. j. preambula, pozn. M. S.)... riskuje, že bude čeliť opozícii progresivistov, ktorí neprijímajú samotnú myšlienku diskusie o koncile, pretože považujú tento pastoračný koncil za nepopierateľný a nezmeniteľný, ako keby to bol nejaký dogmatický koncil“, hovorí Fellay. Dodáva tiež, že jediným záväzným vyznaním viery je pre nich samotné Krédo, nie závery koncilu zo 60. rokov minulého storočia: „Druhý vatikánsky koncil bol zamýšľaný ako pastoračný; nedefinoval nijakú novú dogmu. Nemôžeme dodať k článkom viery: „Verím v náboženskú slobodu, v ekumenizmus, v kolegialitu...“ Nie je azda aj dnes Krédo naďalej dostačujúce na to, aby sa niekto identifikoval ako katolík? Nevyjadruje stále celú katolícku vieru? Keď sa ľudia vzdajú svojich chýb a vstúpia do katolíckej cirkvi, sú azda povinní vyznať vieru v náboženskú slobodu, ekumenizmus alebo kolegialitu?“

Kroky zmierenia

Benediktovi XVI. naozaj záleží na vyriešení tohto zložitého kánonického i ľudského problému, ako to naznačil aj sám biskup Fellay. Dôkazom toho sú viaceré kroky, ktoré počas svojho pontifikátu podniká súčasný pápež. Fellay oceňuje napr. snahu o zavádzanie formuly „za mnohých“ namiesto „za všetkých“ počas premenenia, čo má „na svedomí“ inštrukcia Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z októbra 2006 (viac informácií tu). Spomenúť hodno tiež „ústretový krok“ pápeža voči milovníkom latinskej liturgie, prostredníctvom apoštolského listu Summorum pontificum z r. 2007.

Hodená rukavica

Podľa vatikanistu Tornielliho bude cesta k potenciálnej dohode medzi bratstvom a Vatikánom značne namáhavá, čo naznačujú i najnovšie klebety, podľa ktorých sa v cirkevnom štáte formuje voči lefébvristom silná opozícia, čo by len potvrdzovalo Fellayove domnienky o „pokrokárskom krídle“. V každom prípade, odmietnutie aktuálnej podoby preambuly príslušníkmi bratstva neznamená v praxi nič iné, než hodenú rukavicu. Vatikán ju rozhodne zdvihne, ako však zareaguje, bude záležať aj na tom, ktorá vnútrocirkevná názorová „platforma“ si dokáže uplatniť väčší vplyv. Bez ohľadu na to je viac než jasné, že lefébvristom, ktorí si z latinskej omše a odporu voči všetkému, čo zaváňa duchom „kacírskeho“ Jána XXIII. urobili modlu, v skutočnosti nejde o pravú jednotu. Ježišova prosba „aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21) je im očividne cudzia.

Marián Sekerák

Foto: sspxthepriesthood.com